Participatívna tvorba komunitného plánu sociálnych služieb

Pilotný projekt Karlova Ves

Trvanie projektu: máj 2019 – august 2020

Partneri: Mestská časť Bratislava-Karlova Ves, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského

Donor: Active Citizens Fund – Slovakia

Cieľom projektu je vytvoriť pilotný komunitný plán sociálnych služieb (KPSS) pre Karlovu Ves s využitím participácie v spolupráci s mestskou časťou Bratislava-Karlova ves a Ústavom verejnej politky FSEV UK. Tento proces opíšeme v manuáli, ktorý poslúži ako podklad k plánovaniu i pre iné samosprávy. 

Účelom KPSS je zmapovať miestne potreby sociálnych služieb a porovnať ich s miestnymi zdrojmi. Tento dokument má definovať, aké sociálne služby, v akom rozsahu a kvalite potrebujú jednotlivé skupiny občanov. Preto by mal vznikať v spolupráci s poskytovateľmi a prijímateľmi sociálnych služieb – zraniteľnými a inými skupinami obyvateľov. Samosprávy sa však často stavajú k tejto povinnosti formalisticky a k priamej participácii občanov, obzvlášť zraniteľných skupín, často nedochádza. 

V rámci projektu sa zameriame na samosprávu Bratislava-Karlova Ves, ktorá KPSS nemá,   s cieľom uskutočniť pilotný projekt tvorby KPSS s posilnením participatívneho charakteru celého procesu. Súčasťou bude nielen príprava a práca na spracovávaní výsledkov v podobe analytickej časti KPSS, ale aj odovzdávanie dobrej praxe zo Slovenska a zo zahraničia. Pri uskutočňovaní participatívnych procesov sa bude klásť dôraz na zapojenie všetkých relevantných zraniteľných skupín, ktorých sa oblasť sociálnych služieb bude týkať. Celý proces bude opísaný v manuáli, ktorý bude slúžiť ako základný podklad tvorby KPSS aj pre iné samosprávy. Manuál bude verejne dostupný bezplatne na internetovej stránke riešiteľa projektu (Inštitútu), čím sa zabezpečí odovzdávanie poznania o procese tvorby KPSS iným samosprávam.

Výsledkom projektu bude okrem manuálu príprava samotnej analytickej časti KPSS mestskej časti Karlova Ves a príprava návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktorý zaviaže samosprávu ku tvorbe KPSS s využitím participácie s posilnením inklúzie zraniteľných skupín. Dôjde k vytvoreniu miestnej verejnej politiky replikovateľnej do iných samospráv.

Projekt ‘Participatívna tvorba komunitného plánu sociálnych služieb: Pilotný projekt Karlova Ves’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Analýza silných a slabých stránok sociálnej pomoci v Karlovej Vsi

Opatrovateľská služba v Karlovej Vsi je veľkou pomocou, treba však zvýšiť jej kapacitu a zlepšiť koordináciu, zistila analýza silných a slabých stránok sociálnych služieb. Ukázala tiež pomalé odstraňovanie bariér v Karlovej Vsi, pri ktorom sa myslí viac na cyklistov než na ľudí, ktorí majú problém s pohybom. Naopak, pozitívne je hodnotená spolupráca mestskej časti s bratislavským magistrátom i s organizáciami, ktoré sa venujú zdravotne znevýhodneným ľuďom či poskytujú sociálne služby v teréne.

Karloveské opatrovateľky: kvalitné, no nedostatočne ohodnotené

Analýza je súčasťou pripravovaného komunitného plánu sociálnych služieb. Stavia na vyhodnotení niekoľkomesačného zberu dát pomocou dotazníkového prieskumu, výskumných rozhovorov či fokusových skupín. 

Karlova Ves má kvalitné a motivované opatrovateľky,” hovorí Veronika Prachárová, riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Opiera sa o výsledok dotazníkového prieskumu medzi klientmi a rozhovory so zamestnancami miestneho úradu či samotnými opatrovateľkami. Často sú však na ne kladené prehnané nároky. To – spolu s nedostatočným ohodnotením – môže ohroziť udržateľnosť tejto služby. Pomohlo by jasné zadefinovanie pracovnej náplne opatrovateliek a lepšia komunikácia s klientmi, aby vedeli, čo od nich môžu očakávať.”

Výskumníci SGI a Ústavu pre verejnú politiku, ktorí analýzu vypracovali, upozorňujú aj na význam zberu dát a ich spracovania. Je dôležité monitorovať situáciu najviac ohrozených skupín, akými sú napríklad seniori po strate životného partnera. Sociálni pracovníci by tak vedeli vopred identifikovať riziko straty domova a predísť mu vhodnou formou pomoci.

Ďalšou výzvou je motivovať obyvateľov Karlovej Vsi, aby si v tejto mestskej časti nahlásili trvalý pobyt. Rozdiel medzi reálnym a oficiálnym počtom obyvateľov je totiž vysoký. V roku 2021 čaká mestskú časť koordinácia pri celoštátnom sčítavaní obyvateľov, vďaka ktorému môžu získať dôležité informácie. 

Komunitný plán mapuje šance aj výzvy

Samosprávy majú zo zákona povinnosť vypracovať komunitný plán sociálnych služieb. Má im pomôcť identifikovať, komu a ako treba pomáhať. Karlova Ves na jeho tvorbe spolupracuje s výskumníkmi z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a Ústavu verejnej politiky vďaka podpore grantového programu Active Citizens Fund – Slovakia. Dáta zbierali na jeseň 2019, výskumné zistenia budú predstavovať v najbližších mesiacoch. 

 

 

Analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození:

 

Silné stránky:

  • aktívny prístup k ľuďom so zdravotnými problémami a ich požiadavkám, spolupráca s organizáciami v tejto oblasti
  • opatrovateľská služba s kvalitným ľudským kapitálom
  • inovácie v oblasti zabezpečovania a poskytovania služieb a prijaté VZN, ktoré zadefinovalo jednotlivé sociálne služby, rozsah poskytovania, rozsah činností a výkonu a spôsob financovania,
  • spolupráca mestskej časti s organizáciami poskytujúcimi sociálne služby v teréne a s magistrátom 
  • pozitívny pomer obyvateľov v produktívnom veku voči seniorom

Slabé stránky:

  • pomalé odstraňovanie bariér
  • nedostatok kapacít opatrovateľskej služby, zle definované kompetencie
  • nedostatočný rozvoz obedov
  • chýbajúca práca s dátami, ich systematický zber a vyhodnocovanie
  • nízka transparentnosť rozpočtov na aktivity pre seniorov
  • nedostatok personálnych kapacít na sociálnom oddelení a vysoká fluktuácia zamestnancov

Príležitosti a výzvy:

  • predchádzanie riziku chudoby – je dôležité monitorovať situáciu najviac ohrozených skupín, akými sú napríklad seniori po strate životného partnera, vďaka čomu je možné vopred identifikovať riziko straty domova a predísť mu vhodnou formou pomoci
  • sčítanie obyvateľov v roku 2021, za základe ktorého získa mestská časť prehľad o skladbe populácie
  • motivácia obyvateľov, aby si prihlásili trvalý pobyt v Karlovej Vsi a reálny počet obyvateľov sa tak menej líšil od oficiálneho

Ohrozenia:

  • udržateľnosť úrovne kvality opatrovateľskej služby
  • starnutie populácie (najmä na Dlhých dieloch) a riziková veková štruktúra v budúcnosti

 

Projekt ‘Participatívna tvorba komunitného plánu sociálnych služieb: Pilotný projekt Karlova Ves’ je podporený z programu Active Citizens Fund – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatská nadácia.

Plánovanie sociálnych služieb v samosprávach? Často len povinná jazda

Bežne chýbajú kľúčové dáta aj kvalitná analýza. Komunitné plány obcí sú skôr „nutným zlom” – na škodu všetkých. 

Je v meste dostatok materských centier a domovov dôchodcov? Funguje dovoz stravy spoľahlivo? A venuje sa dostatočná pozornosť ľuďom bez domova? Aj na tieto otázky má odpovedať komunitný plán sociálnych služieb.

Komunitné plánovanie je proces, ktorým sa, zjednodušene povedané, zisťuje dopyt a ponuka sociálnych služieb. Obec sa vďaka tomu dozvie, čo jednotlivé skupiny obyvateľov skutočne potrebujú.

Podľa zákona by mal plán vychádzať z analýzy požiadaviek prijímateľov a poskytovateľov služieb, ako aj širokej verejnosti. Ak má byť pripravený čo najlepšie, mal by odrážať potreby tých, ktorých sa týka. Nás zaujímalo, ako to vyzerá v praxi. Preto sme sa pozreli na komunitné plány 30 najväčších samospráv na Slovensku.

Samosprávy meškajú, štát to nerieši

Zákonodarca mal nepochybne dobrý zámer – primať samosprávy k plánovaniu na základe dôkazov. Rovnako ich chcel zaviazať ku konkrétnym cieľom a aktivitám, za ktorých splnenie by zodpovedali.

Podľa zákona by mala každá samospráva predložiť zastupiteľstvu návrh komunitného plánu do šiestich mesiacov od zverejnenia Národných priorít rozvoja sociálnych služieb (2015). Nezáleží na tom, či má 500 alebo 50-tisíc obyvateľov.

Nikoho neprekvapí, že malé obce sotva spracujú takýto analytický dokument v požadovanej kvalite a rozsahu. Nieto ešte za taký krátky čas. No problém s lehotou pol roka mali aj takmer všetky skúmané mestá. Asi aj preto štát dodržiavanie tejto povinnosti zvyčajne nijako nerieši.

Sledované samosprávy si väčšinou vypracovali plán vlastnými silami. Takmer tretina si na pomoc prizvala konzultačné spoločnosti či neziskové organizácie. No ani „kúpenie si“ komunitného plánu nemusí byť zárukou, že obec bude mať kvalitný materiál.

Mnohokrát „vyhráva“ cesta ľahšieho odporu

Samosprávy sa ku komunitnému plánovaniu stavajú často formalisticky. Napríklad, zapojenie prijímateľov a poskytovateľov služieb sa mnohokrát končí pri odoslaní pár desiatok dotazníkov či vytvorení pracovnej skupiny.

Pracovné skupiny nemusia byť zlým spôsobom, ako sa dostať k potrebným informáciám. Nevyhnutným základom je, aby reprezentovali hlavné cieľové skupiny sociálnych služieb. Samosprávy však len zriedka uvádzajú, ako tú-ktorú pracovnú skupinu vytvorili. Nie je preto zrejmé, či a nakoľko skutočne vedia zistiť potreby a záujmy dotknutých.

Dotazníky sú taktiež výborným nástrojom, no netreba ich brať ako jediný zdroj informácií. Respondentom totiž dostatočne neumožňujú upresniť svoje skúsenosti, vyjadriť postoje ani ponúknuť návrhy na zlepšenia. Navyše, ako sme pri analýze zistili, nie vždy sú dopytovaní všetci relevantní aktéri. Nie je ničím nezvyčajným, že sa samosprávy zameriavajú len na obyvateľov všeobecne a úplne opomínajú špecifické potreby prijímateľov sociálnych služieb. Nekladú teda otázky tým správnym ľuďom, a preto ani nemôžu získať kľúčové dáta.

To, že komunitné plány sú často len „dokumenty pre dokumenty“, potvrdzuje aj zistenie, že pätina samospráv si pre svoje aktivity nestanovila konkrétne termíny.  Zostáva otázka, ako chcú kontrolovať plnenie vytýčených cieľov. A pritom, tieto informácie by podľa zákona mali byť v komunitných plánoch uvádzané.

Plány sú často len formalitou

Zabezpečovanie kvalitných a dostupných sociálnych služieb je bezpochyby jednou z kľúčových úloh slovenských samospráv. Jej napĺňanie je však mimoriadne komplikované – z pohľadu nákladov, ľudských kapacít, rastúceho dopytu aj náročnosti merania kvality poskytovaných služieb.

Samosprávy – špeciálne tie malé – čelia pri tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb neľahkej úlohe. Je, navyše, časovo náročné nájsť kvalitný analytický dokument, ktorým by sa mohli inšpirovať.

Podľa výsledkov našej analýzy si mnohé samosprávy vybrali ľahšiu cestu a rozhodli sa svoju povinnosť naplniť len formálne. Ich komunitné plány neobsahujú dostatočne výpovedné údaje. Nemajú teda výraznejšiu pridanú hodnotu a je otázne, aký úžitok budú mať pre obyvateľov, ktorí budú sociálne služby potrebovať.

Veronika Prachárová, Matúš Sloboda

Článok vyšiel 5. septembra 2019 v Denníku N.

Pracujeme na komunitnom pláne sociálnych služieb pre Karlovu Ves

Inštitút SGI sa podieľa na pilotnom projekte v mestskej časti Bratislava – Karlova Ves, ktorého cieľom je vypracovať komunitný plán sociálnych služieb podľa potrieb a požiadaviek obyvateľov a s ich zapojením do procesu tvorby.

 

Čo sú sociálne služby?

Pomoc ľuďom v situácii, keď si ju nevedia zabezpečiť sami. Patria sem domovy a zariadenia pre seniorov, opatrovateľské služby, centrá pre rodiny s deťmi, ale aj terénne sociálne služby (ako domáca opatrovateľská starostlivosť, prepravná služba či krízová pomoc).

Čo je komunitné plánovanie? 

Nástroj, ktorým chceme zistiť, aké služby potrebujete a či môžu byť bezproblémovo poskytnuté. Jeho cieľom je zabezpečenie potrebných kapacít po materiálnej, finančnej aj personálnej stránke. Dobrému plánu vždy predchádza analýza existujúceho stavu.

Kto sa podieľa na výskume?

Mestská časť Bratislava – Karlova Ves spolupracuje s výskumníkmi z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a Ústavu verejnej politiky FSEV UK. Projekt je podporený v rámci grantového programu Active Citizenship Fund – Slovakia, zameraného na posilnenie občianskej spoločnosti, podporu aktívneho občianstva a zlepšenie postavenia zraniteľných skupín na Slovensku.

Aký je náš cieľ?

Chceme dosiahnuť, aby mali všetci Karlovešťania dostupné sociálne služby v podobe, v akej im najviac vyhovujú. Preto sa snažíme zladiť potreby prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb.

Okrem toho vytvoríme pre samosprávy manuál pre tvorbu komunitného plánu sociálnych služieb a vzor všeobecne záväzného nariadenia, ktorý zaviaže samosprávy vytvoriť takýto dokument s aktívnym zapojením verejnosti i prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb.

Preto budeme vďační, ak sa do výskumu zapojíte aj vy:

 

Dotazník môžete vyplniť online. V prípade záujmu o tlačenú alebo .pdf verziu nás, prosím, kontaktujte na adrese vyskum@institutsgi.sk. 

Dotazníky môžete vyplniť aj osobne na Karloveských hodoch 28. a 29. septembra pri stánkoch mestskej časti.

Ako výskum prebieha?

 

Projekt “Participatívna tvorba komunitného plánu sociálnych služieb: Pilotný projekt Karlova Ves” prebieha od mája 2019 do júna 2020 v nasledujúcich fázach:

Chcete sa na niečo spýtať? Kontaktujte nás:

vyskum@institutsgi.sk

Participatívna tvorba komunitného plánu sociálnych služieb

 

 

 

 

 

 

 

Partneri:

Donori: