(Diverzita poznatkov je podmienená najmä socioekonomickým statusom)
Medzi novodobé zručnosti nevyhnutné na trhu práce, a to aj v nižšie kvalifikovaných povolaniach, bezpochyby patria aj počítačové zručnosti. Reagujúc na túto výzvu Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) počas rokov 2011-2013 implementoval a hodnotil projekt, ktorého cieľom bolo ponúknuť školenia e-zručností znevýhodneným skupinám žien a zmerať efektivitu intervencie na ich integráciu na trh práce. Projekt porovnával a kvázi-experimentálnou metódou skúmal mieru dokončenia školení a mieru zlepšenia postavenia na trhu práce na vybranej vzorke majoritných nezamestnaných žien, rómskych žien a žien imigrantiek, ktoré pochádzali z rôznych regiónov a okresov Slovenska. Na školenie e-zručností sa prihlásilo 209 rómskych žien, 42 imigrantiek a 207 nezamestnaných majoritných žien (Kureková, Bulková a Borovanová 2012).
Jednou zo súčastí projektu bol zber dát o e-gramotnosti znevýhodnených žien, ktorý mal slúžiť pri nadstavovaní obsahu a náročnosti školení. Zatiaľ čo reprezentatívne prieskumy o úrovni e-gramotnosti slovenskej populácie existujú, prieskumy zamerané na špecifické skupiny obyvateľstva sú skôr výnimočné. Prostredníctvom dotazníkov sa nám podarilo získať pomerne jedinečné údaje o úrovni e-gramotnosti imigrantiek, Rómok a majoritných žien, a ich prístupe k IKT. Hoci dáta nie sú reprezentatívne, pretože pri výbere účastníčok boli cielene uplatnené selektívne kritériá výberu (napríklad vyššia miera vzdelania u Rómok) (Kureková 2012), údaje ponúkajú zaujímavý obraz o rôznorodosti bariér prístupu ku IKT.
V každej cieľovej skupine dominujú práve ženy, ktoré majú prístup k počítaču doma (Tabuľka 1). Tento podiel je výrazne nižší u rómskych žien, z ktorých má prístup ku PC len menej ako polovica, kým až viac ako tretina rómskych žien nemá žiadny prístup ku počítaču. Rómky ako jediné zároveň uviedli, že majú prístup k počítaču v komunitnej organizácii (6,4%). Úrady práce, ktoré by pri sprostredkovaní zamestnania mali poskytovať aj infraštruktúru na hľadanie zamestnania napríklad prostredníctvom internetu, však túto úlohu plnia veľmi málo, a to skôr pre majoritné ako pre rómske ženy.
Tabuľka č.1: Prístup k PC (%)
Poznámka: Dotazované ženy mohli vybrať viacej možností. Spôsob prístupu ku internetu sa výrazne nelíši od prístupu k PC, dáta tu neuvádzam.
Obmedzený prístup ku IKT infraštruktúre sa samozrejme odráža aj v miere a spôsobe využívania internetu. Najväčší podiel žien, ktoré nepoužívajú internet bol medzi Rómkami (25,6%) (Tabuľka č.2). Celkovo najviac respondentiek spomedzi všetkých cieľových skupín využívalo internet na vyhľadávanie pracovných príležitostí (43,3%) a komunikáciu cez sociálne siete (30,9%). Rôzne cieľové skupiny však využívali internet na rôzne účely. Zatiaľ čo majoritné ženy využívajú internet najmä na vyhľadávanie pracovných príležitostí (65,3%), imigrantky prevažne na internet banking (33,3%). Rómske ženy využívajú internet najmä na komunikovanie cez sociálne siete (31,7%), obzvlášť skype, potom nasleduje vyhľadávanie pracovných príležitostí (25,1%).
Tabuľka č. 2: Účel používania internetu (% z celku)
Poznámka: Dotazované ženy mohli vybrať viacej možností.
Zistenia projektu potvrdzujú, že prístup k IKT a úroveň e-zručností výrazne závisí od socioekonomických faktorov. Podobne ako v prípade celej populácie Slovenska (Velšic 2010), aj v prípade troch skupín žien zapojených do projektu je prístup k IKT horší a úroveň e-zručností nižšia s rastúcim vekom, nižšou úrovňou najvyššieho dosiahnutého vzdelania a horším statusom na trhu práce. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že najlepší prístup k IKT a najvyššiu úroveň e-zručností mali imigrantky, u ktorých bola miera zamestnanosti najvyššia, a ktoré dosahovali najvyššie dosiahnuté vzdelanie (prevažne vysokoškolské a stredoškolské s maturitou).
Nižšia úroveň zručností medzi rómskymi ženami zároveň poukazuje na účinnú oblasť intervencie vo forme odovzdávania charakteru zručností, ktoré sú medzi touto skupinou žien pomerne menej rozšírené, ale ktoré sú relevantné na trhu práce a môžu zároveň pomôcť pri hľadaní zamestnania. Posilnením funkcie úradov práce pri sprostredkovaní zamestnania alebo prostredníctvom ďalšej podpory komunitných centier týmto ženám môžeme rozšíriť možnosti prístupu ku IKT, ktoré sú základných predpokladom používania nadobudnutých poznatkov.
Zistenia a prínos projektu pre aplikačnú prax výrazne presahujú zistenia ohľadom úrovne e-gramotnosti, sú širokospektrálne a možno si o nich prečítať viac v citovaných štúdiách. Nadväzujúc na zistenia projektu Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť v súčasnosti pripravuje pokračovanie projektu, v ktorom sa chce zamerať na procesné a obsahové definovanie spôsobu školení zameraných na vzdelávania dospelých žien zo znevýhodneného prostredia so zameraním najmä na rómske ženy.
Projekt podporila spoločnosť Microsoft Slovensko v rámci programu Potenciál bez hraníc a Úrad vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd.
Blog bol uverejnený na blogu Analýza dokázala…
Použité zdroje:
Borovanová, M. 2013. E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: Záverečná správa dopadov školení na cieľové skupiny žien. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Kureková, L. 2012. Analýza slovenského trhu práce s dôrazom na staré a nové menšiny: rómske ženy a imigrantky. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Kureková, L., M. Bulková a M. Borovanová. 2012. E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien. Záverečná práva z implementácie výskumného a terénneho projektu. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Velšic, M. 2010. Digitálna gramotnosť a trh práce. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.