Cudzinec s nečestnými úmyslami dokáže prekonať nástrahy prísneho slovenského imigračného systému. Pre prípadných prisťahovalcov s úprimným záujmom usadiť sa u nás je však ten istý systém ťažkým bremenom.
Albert Einstein, Henry Kissinger či Miloš Forman majú jedno spoločné. Všetci sú imigrantmi, ktorí prispeli k rozvoju USA. Dá sa tvrdiť, že ide len o výnimočných jednotlivcov. Nie je to však tak. Dokazujú to dáta práve z USA, ktorých úspech do značnej miery stojí na imigrantoch.
Zhruba štvrtina Nobelových cien, ktoré získali Američania od začiatku 20. storočia putovala do rúk imigrantov. U imigrantov je o 30 percent väčšia pravdepodobnosť, že si založia vlastné podnikanie než u domácich. V roku 2007 vytvorili imigranti v USA 4,7 milióna pracovných miest. Imigranti sú za založením firiem ako Google, eBay či Yahoo!.
Napriek pozitívnym vplyvom imigrácie máme na Slovensku s prisťahovalcami len minimálnu skúsenosť. Pomer cudzincov k celkovej populácii tu je len niečo vyše percenta, čo nás zaraďuje medzi krajiny s najnižším počtom cudzincov v Únii.
Pomalá zmena
Významnou prekážkou pre nárast počtu migrantov u nás je zložitá a neprehľadná právna úprava vstupu a pobytu cudzincov, ktorá ich príchod a zotrvanie výrazne komplikuje. V skratke, nie každý cudzinec smie mať verejné zdravotné poistenie, nie každý smie pracovať a ten kto smie, nesmie byť nezamestnaný. Podľa indexu MIPEX hodnotiaceho, do akej miery štáty umožňujú integráciu cudzincov Slovensko v ostatnom hodnotení z roku 2010 skončilo na 30. z 33 miest.
Pričom plnohodnotná integrácia znižuje potrebu cudzincov vytvárať si paralelné štruktúry, keďže majú možnosť byť súčasťou oficiálneho systému. Ak však cudzincovi hrozí diskriminácia a obmedzená integrácia, tak neinvestuje do seba ani do svojho prostredia, keďže nemá zaručenú návratnosť ani istotu, že v krajine môže ostať žiť. Odrádza to aj od príchodu migrantov, ktorí sa chcú skutočne usadiť a ktorí si vďaka svojej kvalifikácii môžu vybrať prijímaciu krajinu.
Veci sa však pomaly menia i u nás. Zákon o pobyte cudzincov prijatý v roku 2011 odbúral niektoré bariéry súvisiace s príchodom cudzincov na Slovensko a zaviedol právny nárok na udelenie pobytu po splnení všetkých podmienok. Cudzinci nemusia sami žiadať pred príchodom k nám výpis zo slovenského registra trestov, urobí to za nich cudzinecká polícia. Administratívne sa zjednodušil príchod vedcov a študentov.
Novela zákona o pobyte cudzincov, ktorú minulý týždeň prerokoval parlament ďalej prispeje k trendu pozitívnych zmien zvýšením možnosti cudzincov integrovať sa. A to napríklad tým, že umožní cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou získať dlhodobý pobyt, ktorý týmto ľuďom otvorí dvere k rovnocennejšiemu uplatneniu sa na trhu práce a štátnemu občianstvu.
Bremeno pre čestných
Lenže ani táto novela neznamená zmenu filozofie prístupu k imigrantom na Slovensku tak, aby sme sa pre nich stali skutočným domovom, ktorý budú môcť pomáhať rozvíjať.
Takáto zmena vyžaduje, aby sme ustúpili od súčasnej filozofie imigračnej politiky, ktorá sa na cudzincov pozerá cez prizmu prezumpcie viny. Túto musia cudzinci niekoľkokrát vyvrátiť predtým, než získajú možnosť stať sa plnohodnotnými občanmi. Pričom prísne bezpečnostné podmienky neodradia tých, ktorí prišli páchať trestnú činnosť, lebo tí si vedia poradiť (napríklad Baki Sadiki, ktorému bolo v roku 2002 udelené slovenské občianstvo), ale sú bremenom pre obyčajných migrantov.
Pri tejto zmene by mohlo pomôcť uvedomiť si, že Slovensko je krajinou pôvodu tisícov emigrantov z čias totality či ekonomických kríz. Stačí si len predstaviť, ako by sme chceli aby sa zaobchádzalo so Slovákmi, ktorí odišli zo strachu o život alebo „len" preto, že sa chceli mať lepšie a aby sme to aplikovali na ľudí, ktorí s rovnakými očakávaniami a potrebami prichádzajú k nám.
Takáto zmena je veľkou úlohou. Súčasná vláda však na jej započatie má tak ideologické zázemie, ako aj dostatočnú väčšinu v parlamente.
Text vyšiel v denníku SME 18.3.2013.
Autorky: Renáta Králiková, analytička inštitútu SGI a doktorandka na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, Zuzana Bargerová, právnička Ligy za ľudské práva