Keďže bývam neďaleko, po správach na TA3 som sa rozhodol, že pôjdem prehodiť pár slov s Robertom Mihálym, ktorý už štvrtý deň stanuje pred Národnou radou SR a drží hladovku, aby našim poslancom pripomenul, čo to znamená rovnosť pred zákonmi. Robil som si len zápisky na papier, ale napriek tomu sa chcem podeliť s tým, čo som videl a počul a aspoň touto formou podporiť protest, ktorý kvôli našej pohodlnej apatii Robo Mihály bojuje aj za viacerých z nás.
Slavo, Edo a Robo
Pri stanoch pred NR SR boli traja: Slavo, Edo a Robo. Chalani, ktorí majú ledva dvadsať rokov, ale napriek tomu vedia, čo znamená otvorené vyjadrenie občianskeho postoja a dokážu nahlas formulovať jasné názory, s ktorými by ste sotva nesúhlasili. Chalani sú združení v neformálnom združení UM. Pýtam sa na formu združenia a dostávam odpoveď v nasledovnom zmysle: UM nie je potrebné formálne registrovať, pretože zatiaľ nevznikli problémy s financovaním jeho aktivít. Ak by takéto problémy v budúcnosti vznikli, financovanie neziskového sektora je aj tak problematické a častokrát naráža na limity predsudkov spoločnosti. Možno to poznáte: ste buď Sorosovci, socani alebo tunelári a s takou nálepkou sa za správne veci bojuje ťažšie.
Pri Slavovi, Edovi a Robovi sa zastavujú takmer všetci okoloidúci. Niektorí nadávajú na všetkých a všetko a zdá sa, že prišli skôr kvôli prezentácii vlastných monológov (témy sú bohaté: od agendy slovenskej vlády až po intervenciu v Lýbii) a nejaký štvrtý deň hladovky ich akosi nevyrušuje. Iní donesú chalanom ovocné džúsy a povedia: „Ste tu aj za nás.“ Zastavujú sa tiež mestskí policajti, ktorí chodia v pravidelných dvojhodinových intervaloch, aby sa Roba spýtali ako sa cíti a uistili sa, že nerobí výtržnosti. Slnko dnes Robovi mierne spálilo tvár, pomohol by Panthenol – to nie je záležitosť, ktorá mestských policajtov zaujíma, takže Panthenol nakoniec priniesli dvaja ochotní cyklisti.
Chalani chodia spať okolo druhej v noci, pretože do toho času intenzívne svietia pouličné lampy. Na tomto mieste nie je verejná toaleta, takže by ste si povedali, že podobné občianske protesty nie sú v súlade s dodržiavaním všeobecne záväzných nariadení mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Dokonca aj na toto si dáva Robo pozor (a VZN neporušuje), čiže moja otázka o úlohe násilných protestov v silne apatických spoločnostiach dostáva jasnú a presvedčivú odpoveď…
Robo nechce byť politikom a oddnes verím, že akcie, ktoré organizoval aj v minulosti, nerobil kvôli vlastnému zviditeľňovaniu tak, ako sme už zvyknutí u niektorých „wannabe“ politikov. Slavo volil SaS. Poslanci SaS do parlamentu dostali s programom obsahujúcim zmienku o zrušení priestupkovej imunity a doposiaľ jednotne hlasovali za takéto legislatívne úpravy. Sulík bol tiež s chalanmi dnes osobne diskutovať. Napriek tomu je Slavo sklamaný, pretože má pocit, že poslanci SaS nevyvíjajú dostatočné úsilie v prospech zvýšenia šance na zmenu v tejto veci (teda okrem stláčania správnych tlačidiel). Pýtam sa ho teda, čo by spravil on, keby bol tým poslancom. Slavo hovorí, že by ako poslanec prišiel za protestujúcimi, rozložil by si pri nich stan a prespal v ňom aspoň jednu noc. Asi nie je potrebné písať, čo by tým poslanec Slavo chcel demonštrovať a presadiť.
Chalani samozrejme vedia, že najväčšie maslo zostáva na hlavách poslancov z poslaneckých klubov strán SMER-SD, SDKÚ-DS, Most-Híd, KDH a SNS. Títo poslanci sa môžu už teraz tešiť na kamery a „príjemné“ otázky mladých aktivistov o tom, prečo tak usilovne bránia vlastné výhody, ktoré nemajú nič spoločné s občianskou rovnosťou. Okrem pár poslaneckých výnimiek, ktoré zahlasovali za zákon (človek nedokáže posúdiť, či ide v ich ponímaní o osobné PR alebo skutočné presvedčenie), si poslanci nedali ani len námahu vygenerovať maily s odpoveďami na výzvy, ktorými ich zaplavili tisícky občanov Slovenska. Títo občania preto právom čakajú na ich vyjadrenia. Napokon z toho možno bude dobrý obsah aj pre sociálne siete…
Kde sú naše vzory?
Spýtal som sa chalanov aj na ich vzory v súčasných slovenských osobnostiach a hádajte čo? Správne – v slovenských súčasníkoch nemajú žiadne vzory. Skupinové vzory nachádzajú v rokoch ’68 a ’89 (to sme už klesli až tak hlboko?). Možno sa pousmejete a poviete si, že sú mladí a neskúsení. Možno to však nie je na smiech, ale na zamyslenie, pretože ak bez ohľadu na vek prestaneme pozorne počúvať ľudí, ktorí nahlas formulujú to, čo sami vnímame ako drzú nespravodlivosť a povýšenecké správanie zo strany drvivej väčšiny poslancov Národnej rady SR, nezaslúžime si nič iné ako to, že o Slovensku bude ešte dlho rozhodovať banda intrigánov s pokryvenými úsmevmi, spotenými dlaňami a zbohatlíckymi maniermi arogantných papalášov.
Preto ak môžete, choďte chalanov pozdraviť. Podporte ich aspoň slovom, zdieľaním tohoto článku… alebo sa aspoň zamyslime, či sme ešte vôbec schopní spoločne a v kritickom počte bojovať za správnu vec bez zbytočných pochybností o zmysle nášho konania. Chalani sú tam sami a ubezpečujem vás, že o zmysle svojho konania nepochybujú.