Som nesmierne rada, že na Slovensku sa niekto venuje ochrane duševného vlastníctva a poukazuje na prípady plagiátorstva predovšetkým v médiách (tu, tu a tu), ale i v akadémii (napr. nedávno publikovaný článok Druhý najcitovanejší politológ STV mal problémy s plagiátorstvom). Reakcie na jeden z nedávnych článkov na túto tému, predovšetkým reakcia samotného Martina Klusa, ma viedli k tomu, aby som poukázala na širšie rozmery plagiátorstva.
Ako vyučujúca na Ústave verejnej politiky a ekonómie FSEV UK sa často stretávam s problémom plagiátorstva, ktoré je žiaľ na Slovensku, podobne ako v iných krajinách strednej a východnej Európy, mimoriadne rozšírené. Dôvodov je niekoľko. Domnievam sa, že svoje korene má plagiátorstvo hlavne v spôsobe výučby, keďže neexistuje systematická výchova (ideálne už od základných škôl), ktorá by viedla študentov k písaniu argumentačného textu, k správnemu uvádzaniu zdrojov, výhodám citovania (je omnoho jednoduchšie vrátiť sa k pôvodnému zdroju a kriticky posúdiť závery autora) a hlavne etickým zásadám, ktoré by plagiátorstvo jasne označili ako porušenie duševného vlastníctva a parazitovanie na práci iného a nezľahčovali situáciu. O to smutnejšie je sledovať, koľkí pedagógovia, ktorí by mali viesť študentov k etickým zásadám a vysvetliť podstatu plagiátorstva a žiadať od študentov originalitu v myslení a písaní, sa sami dopúšťajú takéhoto prečinu a pri odhalení bagatelizujú jeho význam.
Je namieste si povedať čo vlastne plagiátorstvo je. Podľa slovníka cudzích slov, plagiát znamená „nedovolené napodobenie, preberanie umeleckého alebo vedeckého diela bez uvedenia vzoru alebo autora“ (Petráčková, Kraus a kol. 1997:713). To znamená, že ak používame cudzie myšlienky, formulácie, poznatky, tabuľky, výpočty, schémy, atď. a vydávame ich za svoje, dopúšťame sa plagiátorstva. Akademik, ktorý preberá cudzie myšlienky, formulácie, tabuľky a neuvádza zdroj, dopúšťa sa plagiátorstva. Avšak plagiátorstvo sa nevzťahuje iba na neodcitované uvádzanie myšlienok iných autorov, ale týka sa aj nesprávne uvedeného zdroja, kedy nie je možné rozlíšiť čo je originál a čo pôvodný text.
Prípady tzv. plagiátorstva zavádzajúcej citácie sú veľmi početné v slovenskej vedeckej praxi. Ide o prípady, kedy pisateľ síce uvedie zdroj, z ktorého čerpal, ale nie je zrejmé, na ktoré časti textu sa vzťahuje a vytvorí zdanie, že ide o vlastný vklad pisateľa, hoci stále pokračuje v citovaní. Podľa Umberta Eca si musíme byť istí, že vety, ktoré používame sú „skutočne parafrázami a nie citáciami bez úvodzoviek. V druhom prípade by sme sa totiž dopustili plagiátu. [dôraz kladený v origináli]“ (Eco, 1997:207). Takže opisovanie bez použitia úvodzoviek je plagiátorstvo i keď je zdroj uvedený. Pritom stačí rešpektovať Toulminov model argumentácie, používať správne parafrazovanie, úvodzovky a uvádzacie slovesá či zámená (napr. autor xy tvrdí, argumentuje), ktoré naznačia čitateľom, že text nie je pôvodný ale preberaný. Pri vedeckej práci je dôležitý vlastný vklad, argumentácia a interpretácia – to je to čo posúva vedu ďalej a to je to čo posúva študenta ďalej. Bez vlastného vkladu, ide len o akýsi kompilát preberaných diel, kde prínos pisateľa je otázny. To učíme našich študentov a plagiátorstvo takého druhu postihujeme disciplinárnym konaním a známkou FX za predmet.
Vysokoškolský pedagóg by mal vedieť a ovládať základy argumentácie, výstavby vedeckého textu a teda správneho citovania a parafrázovania. Mal by viesť študentov k originalite myslenia a písania, k etickému narábaniu so zdrojmi a dôslednému upozorňovaniu na to, čo je vedomý či nevedomý plagiát, aby sa študenti a budúci profesionáli nedopúšťali nedovolených zásahov do duševného vlastníctva. Mal by dôsledne postihovať plagiátorstvo (FX známkou za predmet, disciplinárnym konaním až vylúčením zo štúdia) i keď ide len o jednu vetu textu a nieto ešte celé strany a kapitoly. Ak sa študent naučí používať metódu „copy-paste“ na škole, nemôžeme očakávať, že stratégie, koncepcie, programy a iné dokumenty, ktoré vytvorí po odchode do praxe budú originálne, založené na argumentácii a vlastnom vklade a nielen prekopírovanou, príp. preloženou zbierkou (kompilátom) preberaných textov. Je smutné, ak človek, ktorý pôsobí v akadémii a mal by ísť príkladom a bojovať proti plagiátorstvu, nielenže sa plagiátorstva dopúšťa, ale ho ešte aj berie na ľahkú váhu a napáda ľudí, ktorí na to upozorňujú.
Ako vzor pre našich študentov si musíme vedieť priznať chybu, postaviť sa k nim zodpovedne a vyhýbať sa im v budúcnosti a nie osočovať iných ľudí. Ako inak sa naše školstvo a spoločnosť pohne dopredu?
Ako autorka originálneho textu, ktorý Martin Klus plagioval, by som čakala ospravedlnenie, ktoré tak sľubuje.
Zoznam použitých zdrojov:
- Eco, Umberto. Jak napsat diplomovou práci . Praha: Votobia, 1997.
- Petráčková, Věra, Kraus, Jiří a kol. Slovník cudzích slov. Bratislava: SPN, 1997.