Verejnosť by mala vedieť, za čo platí

Vysoké školy si s plagiátorstvom zatiaľ nedokážu poradiť. Povinné zverejňovanie záverečných prác študentov by im v tom mohlo pomôcť. A zároveň by ukázalo, ako dobre míňame peniaze určené na vzdelávanie.

Parlament sa v týchto dňoch bude zaoberať novelou zákona o vysokých školách, ktorá zavedie povinnosť zverejňovať záverečné práce absolventov vysokoškolského štúdia, ako aj práce vedúce k získaniu vedeckého titulu docent.
Od svojho prvého zverejnenia táto norma vyvoláva diskusie politikov, ako aj predstaviteľov akademickej obce. Na otázku, či by poslanci mali danú novelu podporiť, by som ja osobne odpovedala kladne, a to z troch základných dôvodov.

Od nuly sa nezačína

Môj prvý dôvod plynie z faktu, že aj ja ako doktorand pracujem vo vede. Úlohou každého vedca je priniesť niečo inovatívne vo svojej oblasti. Nikto však vo výskume nezačína od nuly, inak by sa každý vedec dostal počas svojej kariéry maximálne k objaveniu kolesa. Aj to je dôvod, prečo existujú vedecké časopisy, ktoré slúžia na publikovanie vedeckých výstupov a na diskusiu o nich.
O čo viac sa o niekoho objavoch píše a diskutuje, o to viac je takáto publikácia vo vede cenená. Túto filozofiu odzrkadľujú aj rebríčky univerzít, ktoré oceňujú, ak je niekto často citovaný, zvlášť ak sa tak deje v najkvalitnejších vedeckých časopisoch.
Mimochodom, nedostatočné publikovanie našich vedcov je aj jedným z dôvodov nášho neúspechu v medzinárodných rebríčkoch kvality univerzít. Zverejnenie záverečnej práce na webe môže zvýšeniu našej publikačnej činnosti len pomôcť
Niekto môže, samozrejme, namietať, že koľko absolventských prác či prác potrebných na získanie docentského titulu bude citovaných v odborných časopisoch. Takže načo zverejňovať.

Tu sa dostávam k svojmu druhému dôvodu podpory tohto zákona. Aj keď nejde o absolútne prevratný vedecký objav, tak písomná práca (každá, nielen tá záverečná) by mala byť originálna, bez kradnutých myšlienok.

Ukazuje sa, že vysoké školy si zatiaľ s plagiátorstvom príliš poradiť nevedeli, o čom svedčia kauzy, ktoré vyplávali na povrch. Takže nápad zapojiť do kontroly plagiátorstva širšiu verejnosť a médiá treba vyskúšať.

Výskum za verejné by mal byť verejný

Tretím dôvodom je, že keď ide o výskum realizovaný za verejné prostriedky, tak musia byť jeho výsledky aj verejne dostupné. Naše verejné vysoké školy sú takmer výlučne financované z verejných zdrojov. Aj v prípade, že firma zaplatí napísanie diplomovej práce, tak to predstavuje len zlomok prostriedkov investovaných štátom do študenta počas celého jeho štúdia.

Súkromné vysoké školy môžu povedať, že keďže sú financované zo súkromných zdrojov, tak ich sa tento bod netýka. Týkajú sa ich však moje predchádzajúce dôvody, ktoré okrem iného hovoria aj o tom, že kvalitná veda sa môže rozvíjať len vtedy, keď sa vedci delia o svoje poznatky a keď o nich diskutujú prostredníctvom svojich publikácií s kolegami z výskumných tímov na celom svete.

Publikované v SME.