V médiách šíria nepravdy a polopravdy i rešpektované osobnosti. Politici na ne radi skočia a riešia skôr mýty ako realitu.
Podobne ako inde v zahraničí aj na Slovensku máme extrémistické skupiny, ktoré šíria protirómske nálady. Extrémistov však nikto súdny neberie vážne. Horšie je to s vplyvom ľudí, ktorí sa rasistami necítia a pritom zovšeobecňujú individuálne skúsenosti a šíria tak rôzne mýty.
Dosah týchto ľudí je väčší, ak ide o predstaviteľov politickej, kultúrnej či intelektuálnej elity (vrátane učiteľov), keďže svojím statusom mýty legitimizujú. Týmto deformujú verejné vnímanie a podporujú rozhodnutia založené viac na dojmoch než na serióznych analýzach.
Jedným z takýchto príkladov je aj článok pani Kompaníkovej Korupcia v škôlke uverejnený 17. 9. 2012 v tomto denníku. Ide o rešpektovanú spisovateľku so skúsenosťami s výskumnou prácou v osadách. Pani Kompaníková vo svojom článku povýšila svoje dojmy nad fakty, čím prispela k šíreniu mýtov.
Ako problematická sa javí nasledujúca pasáž hovoriaca o tom, že zatiaľ čo pracujúci rodičia, ktorí nechcú nechať pobehovať svoje deti po sídlisku, nevedia nájsť v škôlke miesto pre svoje dieťa, tak „inde chodia sociálne pracovníčky osobne po osadách zbierať deti a prosiť rodičov, aby svoje deti do škôlok, ktoré majú zadarmo, vôbec pustili".
Zo špeciálky k jednotkárom
Toto tvrdenie neodzrkadľuje realitu. Prieskum Inštitút SGI realizovaný v spolupráci so Svetovou bankou v rámci projektu Dobrý začiatok totiž zistil, že hoci by chudobní rómski i nerómski rodičia mnohokrát radi umiestnili svoje dieťa do škôlky, tak bariéry legislatívy a škôlok im to neumožnia.
Výsledky tohto prieskumu sú ďalej dokreslené zisteniami UNDP, Svetovej banky a Európskej komisie, ktoré ukazujú, že kým na celom Slovensku chodí do škôlky 72 percent detí, v marginalizovaných rómskych komunitách je to necelých 20 percent. Takže účasť rómskych detí na predškolskom vzdelávaní je v porovnaní s väčšinovou populáciou nízka, a to i napriek tomu, že toto by im výrazne mohlo pomôcť úspešnejšie zvládnuť nástup do základnej školy.
S problémom nepripravenosti detí na vzdelávanie súvisí ďalší príklad mýtu, ktorým je zovšeobecnenie nezáujmu rómskych rodičov o výchovu a vzdelávanie ich detí. Tento názor prezentovali učiteľky z Dobšinej, ktoré v júni oslovili otvoreným listom ministra školstva. Minister, predstaviteľ vlády, ako aj najvyšší reprezentant rezortu školstva sa k ich postoju vo svojej reakcii pripojil.
Podľa učiteliek sa rómske deti dostávajú do špeciálnych škôl preto, že nie sú na štandardnú školu v dôsledku ich domáceho prostredia pripravené.
Prieskum britskej organizácie Equality a Rómskeho vzdelávacieho fondu v Budapešti však ukázal, že problematický je aj slovenský systém vzdelávania, ktorý vytvára prekážky aj tým rómskym deťom, ktorých rodičia sa snažia svoje deti podporovať. Prieskum odhalil, že deti, ktoré u nás navštevovali špeciálne školy a triedy, po odchode do Británie zvládajú štúdium v bežných školách, a to dokonca v cudzom jazyku.
Začarovaný kruh mýtov
Podobné nepravdy a polopravdy sa šíria v mainstreamových médiách od úctyhodných autorov bez toho, že by niekto hľadal pravdivé údaje. Problémom je, že politici si tiež osvojujú mýty akceptované v spoločnosti a na ich základe ponúkajú nesprávne riešenia rómskej problematiky, akým je represia namiesto odbúravania bariér na integráciu. Zároveň neriešia širšie problémy ako nedostatok miest v škôlkach či zlé podmienky pre prácu učiteľov, ktoré frustrujú širokú verejnosť a podporujú jej náklonnosť k akceptácii mýtov.
Politici totiž majú tendenciu „odčítať z pier a myslí" voličov a namiesto poskytnutia komplexných riešení postavených na faktoch riešia mýty. Ale tieto „riešenia" situáciu nijako nezlepšia, skôr naopak. A tak negatívne javy pretrvávajú a mýty o nich sa prehlbujú.
Komentár bol uverejnený v SME.