Tento článok nie je o ospravedlnení alebo bagatelizovaní problému s PhD diplomom Jána Figeľa, ale chce upozorniť na možné zneužitie moci voči opozícii. Myslím si, že pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako, bez ohľadu na to, či niekto práve sedí vo vláde alebo v opozícii. Takéto vnímanie pravidiel totiž patrí k právnemu štátu, kde sú si ľudia rovní pred zákonom a právny rámec je predvídateľný. Dvojitý meter by nemal byť posilnený ani faktom, že vládneho voliča prešľapy jeho zástupcov netrápia. A naopak opozičný volič pri prešľapoch vládnych politikov povie, že iné sa od nich čakať nedalo, ale rovnaké správanie zástupcov opozície ho vrhá do hlbšej beznádeje.
Keď som pred časom (23. 7. 2012) pozerala video na SME tak ma zarazila veta, ktorú minister Čaplovič povedal ako odpoveď redaktorke na otázku týkajúcu sa diplomu ministra Richtera: "…a budem veľmi rád keď budete taká aktívna aj pri iných zisteniach, ktoré sa najbližšie dostanú k Vám, aj o niektorých poslancoch Národnej rady z opozície." (viď. 1:09). O tri dni po tomto ministrovom výroku ma kontaktovala pani Miháliková zo SME s otázkami k PhD diplomu pána Figeľa, o ktorom sa práve dozvedela, že bol získaný za veľmi pochybných okolností. Blízkosť týchto dvoch udalostí vo mne vyvolala otázku, či minister školstva nehrá nejakú politickú hru. Rozhodla som sa porovnať postup ministra v kauze opozičného politika pána Figeľa a vládneho politika Richtera.
V prípade preverenia diplomu pána Richtera trvalo ministrovi 11 dní, od 29. 4. do 10. 5. 2012, kým sa odhodlal k poslaniu kontroly na UMB. V prípade Jána Figeľa minister dospel k rovnakému rozhodnutiu za dva dni (5. 8. – 7. 8. 2012), napriek tomu, že ani nebol v práci. Zaujímavé tiež je, že zatiaľ čo v prípade ministra Richtera vnímal minister vydanie diplomu jednoznačne ako záležitosť univerzity, ktorá je v tomto autonómna a teda nechcel ani vydať pokyn na kontrolu pre akreditačnú komisiu, tak v prípade Jána Figeľa už dva dni po medializácii kauzy nemal problém z dovolenky odkázať, že o preverenie diplomu akreditačnú komisiu požiada a vydanie diplomu pre Figeľa vníma ako jeden veľký prešľap. Pre poriadok treba povedať, že v prípade ministra Richtera sa nakoniec uskutočnila ministerská kontrola (a to až po tom ako na kontrolu vyzval aj samotný Richter), ktorá však nič nezistila. Diplom je teda v poriadku, i keď bývalý rektor UMB Milan Murgaš potvrdil, že štúdium pána Richtera sa dialo na neakreditovanom odbore.
Bude zaujímavé sledovať ako dopadne kontrola diplomu Jána Figeľa. Pokiaľ sa potvrdia všetky nedostatky, tak bude rovnako dôležité sledovať, ako sa uplatnenia postihy. Ako aj to, či budeme svedkami aj ďalších káuz ohľadom diplomov opozičných politikov bez toho, aby sa rovnako postupovalo pri politikoch vládnych. V prípade, že sa začnú vysoké školy čistiť od nekalo získaných diplomov naprieč politickým spektrom, tak urobí Slovensko veľký krok vpred. Ak sa však budú zákonné normy uplatňovať podľa stranníckej príslušnosti, tak to ublíži vysokému školstvu, keď sa potvrdí, že stačí mať moc a potom dostane človek všetko – aj vysokoškolský titul, či vedeckú hodnosť. A tituly sa tak budú naďalej devalvovať. Zároveň by takýto scenár mal širší dopad na úroveň právneho štátu u nás, keďže by znamenal, že právo nie je predvídateľné a rovnosť pred zákonom pochybná. Existuje však minimálne jeden človek, ktorý môže ukázať, že to so zmenami myslí vážne. Je ním minister Čaplovič.