Kto poberá dávky v hmotnej núdzi?

Spoločenské naladenie ako aj politický diškurz sa často opierajú o tvrdenia, že Rómovia zneužívajú a/alebo nadmerne využívajú sociálny systém. Tieto tvrdenia sa dajú overiť analýzou administratívnych dát o poberateľoch dávok v hmotne núdzi (DvHN). Nižšie ponúknem niekoľko údajov, ktoré ukážu, že systém dávok v hmotnej núdzi nie je využívaný primárne rómskymi rodinami. Použijem analýzy Svetovej banky, ktoré skúmali profil poberateľov dávky v hmotnej núdzi (World Bank 2012a), ako aj príjmový profil rómskej rodiny na základe reprezentatívneho zberu dát v marginalizovaných rómskych komunitách a majority žijúcej v ich blízkosti (World Bank 2012b).

Väčšina poberateľov DvHN sú jednotlivci, a nie rodiny s viacerými deťmi

Analýza štruktúry poberateľov DvHN z mája 2011 podľa typu domácnosti ukazuje, že viac ako dve tretiny rodín, ktoré poberali DvHN boli jednotlivci alebo bezdetné páry. Páry s viac ako 4 deťmi – na Slovensku mnohokrát považované za profil „ typickej" rómskej rodiny – tvorili len malý podiel.

Struktura rodin poberajucich davku

Mnohí mladí ľudia poberajú DvHN …

Štruktúra jednotlivcov poberajúcich DvHN ukazuje, že mladí ľudia vo veku 25 – 28 rokov patria medzi najpočetnejšie vekové kategórie (Graf 2). Výrazný podiel mladých ľudí medzi poberateľmi DvHN je spôsobený nadstavením kritérií, na základe ktorých sa možno na dávku kvalifikovať. Tie neskúmajú majetok, ale príjem. Po dovŕšení veku 25 rokov systém umožňuje mladým hlásiť sa o dávky ako samostatne hospodáriacim jednotkám. Toto v praxi spôsobuje, že dávky dostávajú mladí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, a teda bez príjmu, hoci môžu stále bývať s rodičmi.

Struktura jednotlivcov poberajucich davky podla veku

…aj preto, že systém podpory v nezamestnanosti je „skúpy" a nezamestnanosť mladých vysoká

Nepriamo je takáto štruktúra spôsobená veľmi prísnym systémom dávok v nezamestnanosti (Graf 3). Na Slovensku dávku v nezamestnanosti poberá len približne 10 percent nezamestnaných, čo nás v rámci OECD radí na posledné priečky. Dávky v hmotnej núdzi preto v praxi plnia úlohu dávky v nezamestnanosti, najmä u ľudí bez predošlej pracovnej histórie alebo pre tých, ktorí majú krátkodobú alebo atypickú prácu, ktorá im neumožní kvalifikovať sa na podporu v nezamestnanosti. Pravidelné návštevy na úrade práce pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi, vrátane týchto mladých ľudí, ktorí potrebujú umiestniť na trhu práce, nie sú povinnosťou.

Podiel nezamestnanych, ktori poberaju davky

Sociálne dávky a rómske domácnosti

DvHN poberá približne polovica rómskych domácností a približne dve tretiny dostávajú príspevok na dieťa a rodinné dávky. Rodinné dávky nie sú príjmovo testované a na Slovensku ich dostávajú všetky rodiny s deťmi, vrátane rómskych rodín (pozri opäť tu ). Pretože Rómovia v rámci Slovenska tvoria menšinu, rómske domácnosti v konečnom prepočte tvoria asi tretinu domácností, ktoré dávku poberajú (World Bank 2012b).

Sociálna pomoc pokrýva relatívne malý podiel chudobných

Mnoho chudobných rómskych ako aj majoritných jednotlivcov či rodín sociálnu pomoc prostredníctvom DvHN nedostáva. Z pomedzi najchudobnejšej pätiny (spodných 20%) v roku 2008 DvHN dostávalo len približne 20 percent (Graf 4).

Pokrytie najchudobnejsej tretiny

Odporúčania Svetovej banky preto smerovali k zvýšeniu výdavkov na sociálnu pomoc a k výzve na reformu systému. Nie však smerom ku zníženiu miery pokrytia alebo výšky DvHN či zvýšeniu zásluhovosti, ale skôr k zmene inštitucionálneho nadstavenia systému, ktorí znevýhodneným dostatočne nepomáha integrovať sa na trh práce. Analýza Svetovej banky tiež spochybnila fakt, že výška sociálnych dávok u Rómov spôsobuje neochotu pracovať. Ich odlúčenie od trhu práce je vo veľkej miere spôsobené nedostatočnými zručnosťami a nedostatkom pracovných príležitostí. Viac sa môžete dočítať v štúdiách Svetovej banky vypracovaných v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Blog bol uverejnený na blogu Analýza dokázala


Použité zdroje:
World Bank. 2012a. Implementing the Benefit in Material Need in the Slovak Republic Institutional Arrangements and Coordination of Cash Transfers with the Provision of Employment and Social Services. Social Safety Net and Poverty Mapping. World Bank.
—. 2012b. Policy Advice on the Integration of Roma in the Slovak Republic. Social Safety Net and Marginalized Roma Communities. World Bank, ECA..