Internátne školy pre rómske deti sú blud a predseda vlády to dobre vie. Len sa snaží hľadať výhovorky.
Vystúpenie Roberta Fica na VŠ ekonómie a manažmentu oprášilo diskusiu na tému internátnych škôl pre rómske deti. Diskusiu, ktorá má byť len dymovou clonou neschopnosti premiéra riešiť zásadný problém tejto krajiny.
Otváranie témy internátnych škôl je úplne zbytočné, keďže ide o drahé riešenie s nízkou úspešnosťou. Ukazujú na to zahraničné skúsenosti a výskum, ktoré už zhrnul v komentári v denníku SME (8. 8. 2012) Andrej Salner. Niežeby neefektívnosť podobných nápadov bola pre premiéra v minulosti problém.
No viete si predstaviť, ako Robert Fico oznamuje občanom Slovenskej republiky investíciu stoviek miliónov eur ročne (niekoľko miliárd korún) na masové zavedenie internátnych škôl pre rómske deti? Toľko nám v roku 2009 vyšiel výpočet pre 30-tisíc detí. Prípadne ako rodičia dobrovoľne dávajú svoje šesťročné deti do starostlivosti štátu s tým, že ich uvidia pár dní do mesiaca?
Keďže ide o jeden veľký blud a z vyššie uvedených dôvodov sa plošné zavádzanie internátnych škôl na Slovensku nikdy neuskutoční, pozrime sa, čo sa skrýva za premiérovými slovami.
Výhovorky a anticiganizmus
Skutočné odkazy jeho vystúpenia sú dva: hľadanie výhovoriek, prečo sa veci nedajú, a masírovanie ľudáckeho dedičstva v slovenskom kolektívnom podvedomí. To prvé ako maskovanie neschopnosti riešiť problém, ktorý vníma veľká časť populácie ako pálčivý. To druhé kvôli svojim voličom, keďže "anticiganizmus" je teraz in. Dokonca sa zdá, že viac ako maďarská karta. Odignorujme ten druhý a pozrime sa na prvý odkaz.
Ako sme si už zvykli u premiéra Fica, hľadanie výhovoriek, prečo a ako sa veci nedajú, sa tiahne jeho politickou kariérou ako čínsky múr. V tomto prípade sa vyhovára na medzinárodné spoločenstvo a občianskoprávnych aktivistov. Paradoxne sa vyhovára premiér, ktorý má v parlamente pohodlnú väčšinu 83 hlasov a schválených 13 milárd eur na eurofondy v rokoch 2014 – 20. Má teda dva základné predpoklady na prijatie účinných opatrení – politickú moc a zdroje.
Čo mu však chýba, je knowhow a reálna ochota veci zmeniť. Ak by ich mal, tak by vedel, že existuje mnoho lacnejších a účinnejších riešení, ako pomôcť rómskym deťom. A ak by nevedel, isto by ich hľadal.
Bez výhrad
Zistil by, že náš vzdelávací systém potrebuje zabezpečenie kvalitnej a dostupnej predškolskej starostlivosti a vzdelávania, špeciálno-pedagogickú podporu spolu s individuálnym prístupom k žiakom z málo podnetného prostredia, prístup ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých stupňoch, plošné zavedenie asistentov učiteľa a transformáciu špeciálnych škôl.
K uvedeným opatreniam by nemalo výhrady ani medzinárodné spoločenstvo, ani ľudskoprávni aktivisti a potešili by sa aj daňoví poplatníci, ktorých prostriedky by boli ušetrené. Má to však jeden háčik. Úspešnosť opatrení priamo súvisí s kvalitou vzdelávacieho systému. Tá je na Slovensku nízka a na nekvalitu na všetkých úrovniach vzdelávania narážajú nielen menšiny, ale aj majorita.
Všetci, vrátane Rómov, narážajú na nedostatok miest v materských školách, neschopnosť systému zapojiť deti so špecifickými potrebami do bežných škôl a stigmatizáciu „problémových" detí. Bez komplexnej reformy školstva sa teda nepohneme ďalej.
Pre premiéra s pohodlnou väčšinou 83 hlasov a možnosťou menovať na post ministra školstva zdatného manažéra a odborníka, bez potreby zohľadňovať záujmy koaličných partnerov, by to mala byť splniteľná úloha. Jedine, že by sa ten premiér namiesto riešení zbavoval (už po desiatich mesiacoch) zodpovednosti za svoje vládnutie a hľadal výhovorky, ako sa to nedá.
Text vyšiel v denníku SME 25.2.2013. Vo verzii na webe SGI dú doplnené odkazy na niektoré zdroje.