Zapájanie obyvateľov do plánovania zásahov v rámci verejných priestranstiev nemá v slovenských mestách dlhú tradíciu. Až do nedávnej minulosti neboli tieto procesy presadzované zo strany politickej reprezentácie, mestských úradníkov a ani samotnej verejnosti. Ich absencia mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa zrealizované zásahy často vyznačovali skôr nízkou kvalitou prevedenia.
Participatívne projekty komunitného charakteru sa začali objavovať v rôznych častiach Slovenska až od roku 2005. Pilotne otestovali postupy zapojenia verejnosti, ale rovnako dokázali, že na Slovensku sa nachádza mnoho odborníkov s dostatočnými znalosťami a skúsenosťami v tejto oblasti. Väčšie projekty sa začali objavovať po roku 2012, na čo poukazuje aj táto publikácia. Zamerali sme sa na desať konkrétnych projektov, ktoré sa uskutočnili v Bratislave. Za príklad si ich môžu zobrať samosprávy rôznej veľkosti s rôznorodými predstavami o zásahoch do verejného priestranstva. Odlišujú sa totiž svojím rozsahom, dĺžkou či priebehom realizačnej fázy. V analýze sa venuje pozornosť napríklad menšiemu projektu týkajúcemu sa vnútrobloku, ktorý sa začal realizovať na základe podnetu obyvateľky, ale aj rozsiahlemu plánovaniu rozvojovej osi Petržalky, ktoré bolo vedené zamestnancami samosprávy. Rovnako sa v publikácii rozoberá projekt, ktorý v rámci svojich výstupov prináša vôbec po prvýkrát aj manuál verejných priestorov pre konkrétnu oblasť.
Predkladaná publikácia si za hlavný cieľ kladie prerozprávať príbehy a skúsenosti realizátorov a realizátoriek participatívnych projektov. Detailne nahliada do pozadia desiatich samostatných procesov na území hlavného mesta. Rieši tak silné, ako aj ich slabé stránky a snaží sa o pochopenie kontextu, v ktorých vznikali. V závere publikácie sa nachádzajú najdôležitejšie poučenia, ktoré môžu byť užitočné pre všetkých realizátorov participatívnych procesov v slovenských samosprávach.
Celú analýzu si môžete stiahnuť TU.