V marci 2017 bol spustený pilotný projekt Partnerstvo, ktorým sa po prvýkrát vytvoril formalizovaný priestor pre profesionálnu spoluprácu medzi expertmi mimovládneho sektora a štátom v oblasti riadenia a monitorovania štrukturálnych fondov EÚ (Ministerstvo vnútra SR 2017). Jeho cieľom je konkrétne vytvoriť a otestovať nové spôsoby zapojenia neštátnych partnerov do najdôležitejších oblastí riadenia fondov EÚ a tým posilniť partnerstvo štátu a občianskej spoločnosti. V priebehu jedného roka tak dochádza k testovaniu nových postupov pri nastavovaní podmienok výziev, pri informovaní a komunikácii s verejnosťou a pri verejnej kontrole a monitorovaní fondov EÚ.
Súčasťou projektu je aj aktivita zameraná na analyzovanie súčasných nástrojov a prístupov k informovaniu verejnosti o politike súdržnosti a komunikácii s vybranými skupinami oprávnených prijímateľov. Pre zhodnotenie existujúceho stavu, ako aj nastavenie odporúčaní, bolo nevyhnutné nielen zhodnotiť všetky dostupné informácie týkajúce sa podávania žiadostí, ale aj poznať priame skúsenosti žiadateľov o nenávratné finančné prostriedky z EÚ fondov. Aktivita bola preto realizovaná prostredníctvom viacerých sub-aktivít ako napríklad dotazníky, analýza dokumentov a analýza a hodnotenie webových stránok riadiacich a sprostredkovateľských orgánov. Všetky výskumné subaktivity mali za cieľ prispieť k lepšiemu porozumeniu základných nedostatkov a problémov v oblasti informovanosti a využívania komunikačných nástrojov.
Jedným z pilierov aktivity bolo aj uskutočnenie pološtruktúrovaných rozhovorov, nakoľko zisťovanie informácií prostredníctvom dotazníkov má síce svoje výhody v zmysle získania ľahko-spracovateľných odpovedí od veľkého počtu respondentov, avšak na druhej strane možno považovať za problematickú úroveň zachytenia komplexnej reality. Inými slovami, dotazníková metóda neumožňuje respondentovi, aby dostatočne upresnil svoje skúsenosti, hodnotenia, postoje a ani návrhy na zlepšenie existujúceho stavu. Navyše, napriek tomu, že dotazníky sú zvyčajne vnímané ako jeden z viac objektívnych výskumných postupov na zber dát, nakoľko vychádzajú z väčších vzoriek respondentov, výsledky môžu byť skreslené následkom viacerých faktorov ako chybné vyhotovenie dotazníka, chyby pri zbere dát, chýbajúce odpovede, predpojaté znenie dotazníka, nepochopenie otázok, či chyby pri kódovaní, spracovaní a interpretácií výsledkov (Oppenheim 1992).
Z dôvodu, že jedným z hlavných zámerov analýzy je získanie komplexných informácií o nedostatkoch, ktoré spôsobujú nezrozumiteľnosť a tým vedú k chybovosti, resp. k nezapojeniu sa do výzvy a/alebo predloženiu nekompletného projektu, bolo teda nevyhnutné uskutočniť aj sériu pološtuktúrovaných rozhovorov. Pološtruktúrované rozhovory poskytujú priestor na to, aby výskumníci mohli požiadať respondenta o objasnenie, resp. presnejšie vysvetlenie jeho perspektívy vlastnými slovami (Harris & Brown 2010). Alebo inak, kvalitatívne údaje z rozhovorov umožňujú zhromažďovanie hlbších poznatkov o postojoch, názoroch a činnostiach respondentov (Kendall 2008) a z toho dôvodu sa aj častokrát používajú spolu s dotazníkmi (napr. Brookhart & Durkin 2003; Lai & Waltman 2008; Reams & Twale 2008).
Analýza poskytuje informácie o našich najdôležitejších zisteniach, pričom sa skladá zo šiestich hlavných častí. V prvej časti objasňujeme metodiku pri uskutočňovaní pološtruktúrovaných rozhovorov. Druhá následne rozoberá oficiálne dôvody riadiacich a sprostredkovateľských orgánov, prečo niektoré žiadosti neboli pri uchádzaní sa o EÚ fondy úspešné. Nakoľko však samotné zdôvodnenia a komunikácia so zodpovednými orgánmi po vyhodnotení projektov neumožňuje dostatočne vykresliť existujúcu situáciu, v tretej, štvrtej a piatej časti sa podrobne venujeme miere porozumenia a dostatočnosti informácií, ktoré sa žiadateľom o EÚ fondy dostalo v procese podávania žiadostí. V závere poukazujeme na konkrétne odporúčania od žiadateľov pre zlepšenie existujúcich procesov.
Analýzu si môžete stiahnuť TU.