Vojna v bývalej Juhoslávii, ktorú sme do 90. rokov poznali najmä ako destináciu našich letných dovoleniek, bola pre mnohých obyvateľov Slovenska nepochopiteľná. Ako sa môžu susedia, ktorí žili desaťročia vedľa seba, tak nenávidieť na základe národnosti či vierovyznania?
Táto nenávisť viedla k desaťtisícom úmrtí a znásilnení a miliónom utečencov. Najhrozivejšie rozmery konflikt dosiahol v Bosne a Hercegovine, kde došlo k zrážke Srbov, moslimov a Chorvátov. Išlo o najtragickejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
December 2007
Vzájomná nenávisť plynúca z etnického konfliktu neprinášala obyvateľom Bosny a Hercegoviny nič dobré ani v povojnových rokoch. Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Miroslav Lajčák tento problém zhrnul v septembri 2007 v rozhovore pre Slovenskú atlantickú komisiu takto: „Z tohto pohľadu je situácia značne komplikovaná, no napriek tomu verím, že je možné trvalé medzietnické zmierenie, budovanie vzájomnej dôvery a prejavovanie vôle na kompromisy ako jediného spôsobu prekonávania existujúcich problémov v spoločnosti. Toto považujem z ľudsko-humánneho hľadiska za svoju osobnú prioritu."
Ďalej v rozhovore sa Lajčák sťažuje, že zástupcovia bosnianskych Srbov, Chorvátov a moslimov často komplikujú zlepšenie situácie v Bosne a Hercegovine, pretože uprednostňujú úzkoprsé stranícke záujmy nad záujmami celoštátnymi.
V decembri 2007 Miroslav Lajčák získal ocenenie Osobnosť roka tak od bosniansko-srbských novín (Nezavisne novine), ako aj od moslimsko-chorvátskeho denníka (Dnevni Avaz). Dnevni Avaz vyzdvihol, že Lajčák pomohol nasmerovať Bosnu do Únie a že pomohol upokojiť situáciu medzi znepriatelenými politickými lídrami, ktorých hádky sa prenášali medzi ľudí a tí sa začínali báť ďalšej vojny. V Bosne v roku 2007 teda Lajčák videl nenávisť a rozbroje medzi jednotlivými skupinami obyvateľov ako prekážku riešenia problémov celej spoločnosti.
Február 2013
Vo februári 2013 je Lajčák ministrom zahraničia Slovenskej republiky a zároveň aj predsedom Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Premiér vlády, v ktorej pán Lajčák sedí, má prejav v Matici slovenskej a vo svojej rétorike ostro proti sebe stavia majoritu a menšiny. Susedov, ktorí spolu žijú desaťročia až storočia.
Na jednej strane sú vraj požadovačné menšiny, ktoré podľa neho len berú a ničím neprispievajú. Na druhej strane sú heterosexuálne orientovaní Slováci, ktorí si vybudovali štát, ktorý patrí najmä im a má im konečne umožniť rozvinúť svoje schopnosti.
Keď sa potom novinári pýtajú predsedu Rady vlády pre menšiny na premiérove výroky o menšinách, tak sa pán Lajčák odpovedi nervózne vyhýba. Dôvody na to pozná len on sám. Jedným však môže byť aj istá miera schizofrénie, keď v Bosne a Hercegovine Lajčák jasne ukázal, že si uvedomuje negatívne vplyvy nacionalizmu a etnickej neznášanlivosti pre krajinu. Zatiaľ čo na Slovensku nechce komentovať výroky slovenského premiéra, ktorý štve proti sebe príslušníkov väčšiny a menšín.
Otázkou ostáva, či na Slovensku neplatia devastačné dopady neznášanlivosti medzi skupinami obyvateľov. Alebo toto nie je na rozdiel od Bosny pre Lajčáka z ľudsko-humánneho hľadiska jeho osobnou prioritou a potom je to zrejme tak, že na Balkáne sa voda káže a na Slovensku sa víno pije.
Text vyšiel v denníku SME 3.3.2013.