„U niektorých starostov vidíme niekedy až smiešnu božskú auru, ktorú si okolo seba vytvárajú,“ hovorí Martin Kollárik

Máte osobnú skúsenosť s tým, že mnoho ľudí nemá trvalý pobyt tam, kde žije. Na trvalý pobyt je viazané volebné právo. Môže tento stav vo voľbách zamiešať karty? Je to problém?

Problém to je. Nielen z hľadiska volieb, ale aj preto, že v mieste trvalého bydliska platíme dane a poplatky. Je dobré, ak máme trvalý pobyt tam, kde bývame. Bohužiaľ, riešenie neleží na samosprávach a na ľuďoch. Je potrebná zmena legislatívy. Treba zjednodušiť proces nahlasovania pobytu.

To zatiaľ nie je v legislatívnych plánoch vlády.

Neviem o tom. Zvláštne je, že táto téma sa otvára vždy pred komunálnymi alebo župnými voľbami a pritom župani alebo primátori nemajú páky zmeniť to či ovplyvniť. Existujú kampane, ktoré lákajú, aby si ľudia pobyt zmenili napríklad v Bratislave. Keby to však bolo také jednoduché, som prvý, kto si ho prehlási! Majitelia bytov majú nezmyselný pocit, že ak si u nich niekto nahlási trvalý pobyt, ohrozí im to vlastníctvo bytu.

Máte 26 rokov. Zaujímajú ľudí vo vašom veku tieto voľby?

Nemám dáta, ale platí, že mladí chodia všeobecne málo k voľbám, aj k prezidentským či k parlamentným. Komunálne nie sú výnimkou. Hovoríme o kategórii 18- až 24-ročných. V lokálnych voľbách to je ešte výraznejšie, lebo nemajú takú atraktivitu a mediálnu exponovanosť ako „veľké voľby“. Nízky záujem o veci verejné však nie je len otázka volieb. Napríklad aj u nás na odkazprestarostu.sk, vidíme, že mladí, ktorí píšu podnety, tvoria ani nie 10 percent. Menej používateľov máme už len v skupine nad 65 rokov.

Prečo to tak je? Veď to, čo sa deje na „našom dvore“, sa nás týka niekedy viac ako veľká politika.

Jedným z dôvodov je, že ľudia majú často málo informácií o tom, akými právomocami disponujú samosprávy. Druhý dôvod je pragmatický – komunálne voľby sa točia skôr okolo kandidátov a nie okolo politických strán, súboj nie je zväčša taký vyhrotený, nepýta si až takú mediálnu pozornosť. Kandidáti na voličov „neútočia“ zo všetkých strán, ako to vidíme pred parlamentnými voľbami. No a súvisí to i so silou regionálnych novín. Zatiaľ čo Bratislava je pokrytá aj celonárodnými periodikami, komunálna politika v menších mestách a obciach sa pokrýva slabo.

V malej dedine, odkiaľ pochádzam, sa poslanci postavili proti starostovi, bojujú spolu dokonca cez obecné noviny.

V Bratislave tiež neraz vidíme hádky medzi primátorom a poslancami. Čo takéto zlé vzťahy samospráve komplikujú?

Občasné nezhody sa môžu vyskytnúť, či už pred voľbami, aby sa nejako kandidáti od seba odlíšili, alebo počas volebného obdobia. Ak je však hlavnou hnacou silou v samospráve konflikt a nie spolupráca, ako to predpokladá zákon, je to zlé. Celé fungovanie samosprávy je založené na spolupráci medzi starostom, ktorý niečo navrhuje, a poslancami, ktorí pripomienkujú, ale v konečnom dôsledku schvália. Ak je väčšina v zastupiteľstve nastavená nepriateľsky voči starostovi, môže to spôsobovať problémy už v základnom fungovaní administratívy obce.

Ako by ste vysvetlili ľuďom, prečo sa v komunálnych voľbách oplatí prísť k urnám?

Určite by som im vysvetlil, čo všetko môže starosta a poslanci ovplyvniť. Keby však bolo také jednoduché presvedčiť ľudí na účasť, postavím si na tom biznis! (Smiech.) V kampaniach je dôležité, aby kandidáti trafili správne témy alebo jednu najpálčivejšiu. To môže pritiahnuť väčšiu pozornosť voličov.

Ako sa pozeráte na to, keď kandidát žije v jednom meste, napríklad v Bratislave, a rozhodne sa kandidovať v inom meste, rodnom, kde má trvalý pobyt, napríklad v Poprade. Vyrušuje vás to?

Určite je to zvláštne a zdá sa mi to ako utilitárne rozhodnutie – idem kandidovať tam, kde mám väčšiu šancu uspieť, kde ma poznajú, ak odtiaľ pochádzam. Ale ak tam nežije, nezdá sa mi správne, aby tam kandidoval, lebo už nie je v dennodennom styku s agendou tej obce či mesta.

V Bratislave je množstvo kandidátov na poslancov mestských častí, ktorí robia niečo podobné. Hoci si niekto nechal trvalý pobyt v Ružinove, žije v Starom Meste a kandiduje za Ružinov. Keď ide „len“ o mestské časti, prepáčili by ste to?

Vždy závisí od kontextu, od konkrétneho kandidáta. Ak napríklad dlhé roky žil v inej mestskej časti a potom sa presťahoval, nevidím zásadný problém v tom, aby kandidoval niekde, kde žil a dobre to tam pozná. Hovorili sme, že ľudí málo zaujímajú komunálne voľby. Možno ich nalákate, ak objasníte čo zmôže starosta či primátor. Starosta je výkonný orgán v samospráve. Má na starosti bežnú dennú agendu, kým zastupiteľstvo je strategický orgán a stretáva sa povinne raz za tri mesiace, niekedy častejšie. Keďže starosta sa venuje záležitostiam obce denne, medzi ním a poslancami vzniká aj akási informačná nerovnováha. O tom, čo sa v obci deje, má možnosť vedieť viac ako poslanci zastupiteľstva. No a na rozdiel od poslancov dostáva normálny plat, kým poslanci zastupiteľstva len odmenu. Čo sa týka kompetencií, starosta podpisuje uznesenia zastupiteľstva a vykonáva ich. Takže zadáva mestskému úradu výkon toho, čo sa schváli, a dohliada na to, ako sa veci v samospráve vykonávajú.

Skúste byť konkrétnejší. Čo môže taký starosta pre obec vybaviť? Viac peňazí pre školu? Môže málotriedku zrušiť či zachovať? Opraviť cesty?

Poďme od piky. Povedzme si, ako prebieha tvorba rozpočtu, to je v samospráve najdôležitejší dokument. Pripravuje ho obecný, respektíve mestský úrad, ktorý je administratívnym aparátom starostu, takže akoby to bol starosta, kto navrhuje celý rozpočet. Práve on „nastavuje“, čo zásadné sa bude v obci robiť budúci rok. Samozrejme, musia to schváliť poslanci zastupiteľstva. Ak neschvália, nastane problém. Vtedy mesto či obec fungujú na základe minuloročného rozpočtu, čo nie je ideálne. Pri veľkých projektoch, ako je vybudovanie novej cesty či komplexná oprava, má starosta možnosť zapojiť sa do výziev o eurofondy či iné granty. Ak tak urobí a podarí sa mu financie získať, môžeme povedať, že to „vybavil“, hoci, samozrejme, tento termín zákon nepozná.

Čo môže vybaviť od štátu, teda od vlády?

Tu je „vybavovanie“, našťastie, minimalizované oproti tomu, ako to vyzeralo napríklad v 90. rokoch, keď bola väčšina starostov z HZDS a ak ste neboli v tejto strane, získali ste minimum prostriedkov pre svoju obec. Dnes sa financie zo štátneho rozpočtu rozdeľujú na základe jasných kritérií, ako je počet obyvateľov, počet žiakov škôl a podobne. Vplyv konkrétnych strán vo vláde na rozpočty obcí je minimálny, ale stále môžu prebiehať nejaké účelové transfery. V poslednom čase sa v tejto súvislosti spomínali napríklad športové ihriská z dotácie premiéra. Tu sa ukázalo, že ľahšie sa vybavuje starostom spriazeným s vládnou koalíciou.

Aké kompetencie majú lokálni politici v školách?

Treba rozlíšiť to, čo je v zákone, a realitu výkonu danej kompetencie, teda aký je neformálny vplyv starostu. Starosta má vplyv na to, kto sa stane riaditeľom, riaditeľkou školy, škôlky. Primárne o tom rozhoduje rada školy, kde sú aj zástupcovia mesta a starosta má právo veta. Ak rada školy vie, že nejaký kandidát by u starostu neprešiel, tak ho často ani neskúsi navrhnúť. V tom spočíva spomínaný neformálny vplyv.

Aké sú kompetencie starostu v kultúrnej oblasti? Organizácia súťaží v hudbe, prideľovanie príspevkov folklórnemu súboru, prenájom kultúrneho domu…

V týchto veciach, ktoré ste vymenovali, ležia niekedy kompetencie na starostovi a inokedy na zastupiteľstve. Ak ide o organizovanie väčších akcií alebo kultúrneho programu mesta, to musí starosta dať schváliť zastupiteľstvu v rámci rozpočtu. Podobne je to pri prenájme budovy či prideľovaní dotácií. Vo väčšine samospráv je však v rámci rozpočtových pravidiel umožnené starostovi či primátorovi hýbať s rozpočtom do nejakej výšky bez schválenia zastupiteľstvom. Môže teda vyčleniť menšie sumy na organizovanie rôznych akcií.

Ako môže starosta vylepšiť rozpočet obce?

Poplatkami a daňami. Povinne sa vyberá poplatok za odvoz odpadu, obec však môže vyberať ďalšie dane – napríklad daň z nehnuteľnosti, ale aj daň za psa alebo daň určenú na rozvoj obce či mesta. Tá sa prijala len nedávno a má samosprávam pomôcť v prípadoch, keď sa stavia nová fabrika či štvrť a obci vznikajú náklady na budovanie pripojenia, vodovodu, rožšírenia počtu miest v škôlkach a ďalšie veci. Je to hlavne vec väčších miest, ale aj menších obcí, takzvaných satelitných, okolo Bratislavy.

Čo hovoríte na komunálnych politikov, ktorí majú ambíciu byť doživotnými starostami?

U nás nie je obmedzené, koľkokrát môže starosta či primátor na svoj post kandidovať tak, ako to je napríklad pri úrade prezidenta. Kolega z fakulty Matúš Sloboda z Ústavu verejnej politiky sa tejto téme dlhodobo venuje. Zistil, že znovuzvoliteľnosť starostu po každom období upadá. Po troch-štyroch obdobiach má malú šancu, že si ho ľudia opäť vyberú. Pritom, keď sa starosta pokúša o obhájenie mandátu prvýkrát, uspeje  približne v 70 percentách prípadov, čo je dosť vysoké číslo.

Skúmal kolega aj dôvody, prečo je to tak?

Nemyslím si, že skúmal hlbšie dôvody, išlo skôr o kvantitatívny výskum. Dôvody si však pozorovaním správania voličov môžeme vyvodiť. Po 12, 16 rokoch asi obyvatelia cítia, že by mohla zmena prospieť. Majú chuť skúsiť niečo nové a keď sa nájde nejaký zaujímavý kandidát, priklonia sa k nemu.

Akú majú úradujúci starostovia výhodu oproti novým kandidátom, ktorí mandát ešte nevykonávali?

Medzi najväčšie výhody patrí mediálny priestor a zázemie, ktoré si počas volebného obdobia vybudovali.

Čo znamená zázemie? Kontakty?

Aj kontakty, aj skúsenosti s vedením kampane z prechádzajúcich volieb. Samozrejme, veľmi dôležité je, že v politike už majú niečo za sebou, teda majú možnosť prezentovať svoje výsledky z uplynulých rokov na čele miest a obcí.

Sú starostovia a primátori za svoju prácu odmeňovaní adekvátne?

Predovšetkým treba odlíšiť, či hovoríme o starostoch a primátoroch väčších a stredných miest a obcí, alebo malých dedín. Pri väčších obciach a mestách nevidím problém v odmeňovaní, horšie je to pri obciach s pár stovkami obyvateľov. Tie majú často starostov na polovičný alebo ešte nižší úväzok. Alebo sa stáva, že im musí zastupiteľstvo výrazne znížiť plat pod koeficient, ktorý stanovuje zákon, lebo inak by obec nemala zdroje na svoje fungovanie.

Rozdiel medzi platom primátora Banskej Bystrice a premiérovým je niečo vyše 100 eur v prospech premiéra. Je to v poriadku?

Nie je. Nevidím problém v koeficiente, ktorý násobí plat primátora podľa počtu obyvateľov a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Možnosť zvýšenia o 70 percent alebo aj o 60, ak by prešla novela, je však neprimeraná. Existujú dve možnosti, ako to vyriešiť. Buď sa to percento radikálne zníži, alebo by bolo vhodné nadviazať odmeny starostov na objektívne kritériá, súvisiace hlavne s hospodárením obce, napríklad znižovanie zadlženia, úspech v projektoch z Európskej únie a podobne.

Je v kontexte aktuálnych komunálnych volieb výhoda byť kandidátom nejakej strany alebo koalície strán?

Dnes už vieme všetci posúdiť, že nezávislosť v komunálnej politike je in. Od prvých volieb v ére samostatnosti Slovenska pomer nezávislých kandidátov neustále narastá. Ako nezávislí dnes už kandidujú aj dlhoroční straníci, ktorí zrazu pred voľbami obliekajú číslo bez loga.

Dá sa povedať všeobecne, čo trápi obyvateľov miest a obcí najviac? Čo najčastejšie očakávajú, že vyrieši ich starosta?

Ak by som mal vychádzať z údajov, ktoré zbierame od občanov cez odkazprestarostu.sk, medzi témami jednoznačne dominuje stav ciest a chodníkov. Pri cestách to súvisí s tým, že na Slovensku používame množstvo áut. Zatiaľ sa na Slovensko nedostal vo väčšej miere trend zo Západu, že samosprávy sa snažia o čo najväčšiu podporu iných spôsobov dopravy, napríklad cyklodopravy. Snažia sa vytesňovať autá z centier. U nás, naopak, počet áut stále rastie a nie je nezvyčajné, že rodiny vlastnia aj tri autá. Bežne sa v nich denne vezie len jeden pasažier. Aj to spôsobuje nápor na cesty. Chodníky sú vinou nastavenia legislatívy, ktorá umožňuje parkovať na nich, tiež obeťami áut. Aj vy ste sa určite stretli s autom zaparkovaným tak, že bol problém okolo neho prejsť po chodníku, a to nehovorím, ak ste na vozíku alebo s kočíkom. Bezbariérovosť chodníkov je samostatný problém.

Takže doprava je top téma. Trápi občanov ešte niečo okrem nej?

Sme čoraz citlivejší na životné prostredie. Máme viac podnetov od ľudí, ktorí si všímajú výrub stromov, zlú starostlivosť o zeleň či jej nedostatok, neporiadok na verejných priestranstvách. Ľudia sa už nechcú prechádzať po betónových námestiach. Ani grafity či reklamný smog už nepovažujú za nevyhnutnú súčasť mestského koloritu.

Chytajú sa politici práve týchto tém? Alebo vnímate nejaký nesúlad medzi tým, ktoré témy hýbu obcami, a tými, ktoré vidíte na bilbordoch?

Ale áno, politici sa, samozrejme, chytajú aj týchto tém a môžeme ich v kampaniach pozorovať ako silné.

Čo najčastejšie očakávajú ľudia od starostu, ale on to nemá v kompetenciách?

Napríklad pri cestách sa stáva, hlavne v Bratislave, že nielen ľudia, ale dokonca ani mesto či mestská časť nevedia presne, v čej kompetencii je časť problematickej cesty. Aj inde často ľudia nevedia, ktoré cesty spadajú pod vyšší územný celok (VÚC) a ktoré pod obec. Niektoré podnety môže obec riešiť len sčasti, potrebuje súčinnosť iných orgánov. Vtedy riešenie trvá dlhšie. Napríklad ostránenie vraku znamená komunikáciu s okresným úradom, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra. Ten vyradí evidenčné číslo z evidencie, až potom môže obec ďalej konať.

Čo sa rieši starostom ťažko? S čím množstvo z nich a dlhodobo bojuje?

Zväčša ide o problémy, ktorých riešenia sú drahé. V takých prípadoch rozhodnutie nie je čisto na starostovi, ale aj na zastupiteľstve. Kompletná oprava časti cesty, vybudovanie nového chodníka či zavedenie nového typu osvetlenia sa riešia nielen týždne, ale aj mesiace. Tieto projekty vyžadujú verejné obstarávanie a to istý čas trvá.

Čo sa dá, naopak, vyriešiť lusknutím prstov a niekedy na to starostovia kašlú?

Všetko to, na čo stačí vyslať technické služby, ako pokosenie trávnika, menšie opravy výtlkov, úprava zelene, oprava osvetlenia na jednom stĺpe. Ale nedá sa povedať, že podnety na tieto veci by starostovia nejako zanedbávali. Teda minimálne ak prídu cez odkazprestarostu.sk, ide o podnety, ktoré majú najvyššiu mieru vyriešenia.

Je starostovanie atraktívna práca?

To je skôr otázka na kandidátov, ktorí sa rozhodli bojovať o túto funkciu. Ak by mal zo mňa hovoriť idealista, atraktivita spočíva predovšetkým vo veľkom dosahu na prostredie, v ktorom starosta žije. Neexistuje pozícia, ktorá by mohla vzhľad obce či mesta, atmosféru, vývoj, ovplyvniť viac ako pozícia starostu či primátora. Pragmatik vo mne zdôrazňuje moc, ktorou táto funkcia disponuje. Lebo u niektorých starostov vidíme niekedy až smiešnu božskú auru, ktorú si okolo seba vytvárajú. Tu je situácia, paradoxne, horšia v obciach a malých mestách, kde je starosta „veľkým pánom“.

Podľa vás sa dá mandát poslanca a súčasne mandát starostu, primátora či kvalitného mestského poslanca alebo nevolené miesto šéfa úradu VÚC, viceprimátora vykonávať plnohodnotne v oboch funkciách?

Môžem hovoriť za seba – ak by som chcel vykonávať jednu funkciu veľmi kvalitne, študovať čo najviac materiálov, pripravovať sa na diskusie, absolvovať stretnutia, tak by som určite nechcel vykonávať druhú funkciu. Vedel by som totiž, že by som musel byť rozpolený a je prirodzené, že aj keby som nechcel, jednu z funkcií by som zanedbával. Nakoniec, aj zo štatistík účasti na parlamentných schôdzach môžeme pozorovať, že sú to práve starostovia, starostky a primátorky, primátori, kto má najčastejšie absencie. Oni by vám povedali, že sa to dá, ale ja sám si to popri rodine a iných záujmoch neviem celkom dobre predstaviť.

Vy pri výbere z kandidátov, ktorých by ste mohli voliť, zvažujete aj to, či dotyčný už na nejakých stoličkách sedí?

Priznám sa, že nie.

Mali by to ľudia zvažovať?

To áno, ale nemali by si povedať, že keď kandidát, ktorého chcú voliť, sedí v parlamente, chce byť aj starostom, tak ho automaticky voliť nebudú. Treba sa pozrieť aj na kvalitu vykonávania funkcií. Ak viem, že je môj kandidát aktívny, že prináša témy, vyjadruje sa k nim, snaží sa, má nápady, výsledky aj v rámci VÚC či národného parlamentu, tak môžem predpokladať, že bude aktívny aj v obci.

Aj keď sa občas objavia kauzy z malých miest alebo začujeme správy, že starosta šoféroval pod vplyvom, dá sa povedať, že starostovia a primátori či všeobecne lokálni politici sú najobľúbenejšími volenými zástupcami Slovákov?

V akom zmysle?

Najmenej na nich nadávame. Sú nám najbližšie. Ak sme z malej obce a mesta, starosta niekedy nemá najväčšie auto v dedine, žije ako bežný človek, poznáme jeho životný príbeh, podávame si s ním ruku, stretávame ho na futbale či v krčme.

Asi áno. Opäť to súvisí skôr s tým, ako na nás v tomto ohľade vplývajú médiá. Lokálne médiá často nepokrývajú miestne kauzy, nemajú na to kapacitu alebo ich jednoducho vydáva mesto či obec. A tam si teda neprečítame negatívnu správu o starostovi. Vidíme len jeho fotku s informáciou, čo všetko opravil. Preto sa tieto noviny často volajú hlásne trúby primátorov.