Pravdepodobne stovky až tisíce ľudí denne podplatia pri každodenných interakciách s verejnou mocou. Je pri nich potom možno ľahšie prijať vo voľbách ľudí so súkromnými lietadlami, miliónovými hodinkami, luxusnými nehnuteľnosťami či inými excesmi.
Korupcia je, samozrejme, trestná. Ale tak, ako sa z technika na technickej kontrole či inšpektora obchodnej inšpekcie nevykľuje agent provokatér, orgány bojujúce proti korupcii nikdy neodhalia pozadie absolútnej väčšiny otáznych verejných transakcií.
Nikto teda nikdy nič nezistí a hociktorý morálkou nezaťažený právnik môže bohorovne tvrdiť, že všetko, čo sa deje, je v súlade so zákonom.
Pre orgány činné v trestnom konaní musí byť ťažké rozkrývať korupciu, keď sa s ňou presvedčivo nevyrovnali vo vlastných radoch, navyše v spoločnosti, ktorá ju často nepovažuje za takú zlú.
Ťažko povedať, kde sa tento začarovaný kruh začína a kde sa končí. Systém, ktorý dospel k takému skorumpovanému ekvilibriu, je veľmi ťažké nabúrať – tí najslabší to nedokážu a všetci ostatní na nejakej úrovni z korupcie získavajú.
Voľby, žiaľ, riešenie tohto problému neprinášajú. Z veľkej časti opozície mám pocit, že na korupcii ich frustruje len to, že nie sú jej prijímateľmi. Hádam jediné politické strany bez masla na hlave sú také, ktoré sú nové alebo moc nikdy nemali.
Popri tvrdej práci rozumných ľudí vo verejnej správe, novinárov a aktívnych občanov väčšinou pomáha generačná obmena. Tragédiou je, že korupcia žije aj v častiach nášho vzdelávacieho systému. Pripravuje mladších na život v korupčnej spoločnosti a robí existujúcu rovnováhu trvácnejšou.
Publikované v SME .