Martin Hanus | Postoj.sk, 6. 2. 2019
„Vnútorný svet človeka vytvára jeho život,“ vyznáva na svojej prezidentskej stránke s tým, že u nich doma sa „vždy najviac ctila pracovitosť, čestnosť a spravodlivosť“, aj preto sa dal na „celoživotnú službu spravodlivosti“. Svojich podporovateľov ďalej ubezpečuje, že všetky útoky proti nemu nevznikali z dôvodu, „že by som konal nečestne alebo nespravodlivo, ale vznikali a boli doslova organizované iba a len preto, že som korupčné praktiky a pošliapavanie práva vytýkal konkrétnym ústavným činiteľom a dôsledne na ne upozorňoval.“
Štefanovi Harabinovi nemožno uprieť, že minimálne z jedného hľadiska je jeho kampaň už teraz úspešná: Aj z reakcií pod jeho videami na Youtube či na jeho facebookových stránkach vyplýva, že sa mu medzičasom podarilo konvertovať na kandidáta antisystému. Masy ľudí presvedčil o tom, že už v čase, keď riadil súdnictvo, bol vlastne tým najväčším bojovníkom proti systému, ktorý mu nedovoľoval vykonať viac dobra a usiloval sa ho zdiskreditovať.
Ku kauzám, ktoré mu boli pripisované, sa hrdo hlási a na svojom webe v rubrike „Mediálne lži o Harabinovi“ suverénnym tónom objasňuje, že nič z toho nie sú jeho škandály, ale len očierňovacia kampaň. A ešte pridáva výstrahu, ktorá vzhľadom na jeho vyhraté súdy a mastné sumy získaného odškodného nepôsobí banálne: „Šírenie lží o Štefanovi Harabinovi môže mať trestnoprávne následky.“
Teraz treba len rozlíšiť, čo sú lži a čo je pravda.
…
Pre Harabina to nebol nevyskúšaný terén, na odmenách si zarobil aj v minulosti, keď prvýkrát šéfoval Najvyššiemu súdu. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť svojho času vypočítal, že vtedy využil isté právne vákuum a v roku 2001 si pridelil odmeny vo výške 420-tisíc korún, v roku 2002 až 685-tisíc korún. Išlo o sumy, ktoré podľa inštitútu desaťnásobne prevyšovali odmeny, aké sa udeľovali predtým.
…
Pokračovanie v článku