Riešiť oddeľovanie rómskych detí v školách nebude vôbec ľahké
Ľudia, ktorí náš vzdelávací systém poznajú zvnútra, úprimne povedia, že s časťou Rómov sa "inak nedá" – buď ich od detí majority (ale väčšinou aj od rómskych detí z integrovaného prostredia) oddelíme alebo sa vzdelávací a výchovný proces v škole rozsype. Majú žiaľ pravdu – v dnešnej situácii základných škôl a pri minimálnom zaškolení detí z rómskych komunít v škôlke naše školy tieto deti jednoducho vzdelávať nedokážu.
Čokoľvek o Rómoch, okrem krátenia sociálnych dávok, nie je u majoritných voličov motiváciou pre podporu a preto sa neveľmi na tejto téme mali chuť páliť politici od ľavice, ktorej sociálne vylúčení majú logicky ležať na svedomí, po modernizačnú pravicu. Preto je dôležité jednoznačné rozhodnutie súdu v Prešove, že oddeľovanie rómskych detí v škole v Šarišských Michaľanoch je nezákonné.
Pritiahlo pozornosť.
Rodina, škola, obec, štát
Segregácia nie je výsledkom vedomého rozhodnutia na centrálnej úrovni. Kto teda za rozšírenú segregáciu nesie zodpovednosť a kto by mal zabezpečiť v súlade so zákonom, aby k nej nedochádzalo?
Rodičia, ktorí sa rozhodnú zobrať deti z integrovanej školy, nemôžu byť rukojemníkmi ideálu desegregácie. Starostliví rodičia detí, rómskych i všetkých ostatných, majú právo pre deti hľadať najlepšiu dostupnú vzdelávaciu cestu. Odpoveď zo Šarišských Michalian a stoviek obcí po Slovensku je, že rodičia, ktorí môžu, dávajú deti do škôl, ktoré sú bez problémových detí a teda fungujú lepšie.
Učiteľky sú ďalším článkom a samozrejme nesú svoju mieru zodpovednosti. Ale potrebujú mať vytvorené podmienky – vzdelanostné, materiálne, pedagogické. A najmä, učiteľka nemôže byť na 25 detí s rôznymi vzdelávacími potrebami sama. Nemôžeme od nej čakať, že vysprší deti z osady bez tečúcej vody ak v škole nemá sprchy, či že bude mať priestor na individuálny prístup ak nemá k dispozícii asistentov, metodikov, psychológov, špeciálnych pedagógov, vhodné pomôcky.
Podmienky má zabezpečiť vedenie školy. Škola sa často pohybuje po tenkom ľade – bez potrebnej metodickej a materiálnej podpory od štátom zriadených inštitúcií nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie (a často ani základnú hygienu a bezpečnosť) v integrovanom prostredí. Samozrejme, netýka sa to len rómskych detí, ale aj detí s rôznymi postihnutiami, talentom či poruchami učenia.
Obec ako zriaďovateľ má potom na pleciach neľahkú úlohu. Plniť za štát ťažko splniteľné ústavné záväzky tvárou v tvár k svojim voličom, ktorí majú s Rómami často negatívne zážitky. Základná škola v Šarišských Michaľanoch je navyše útočiskom pre deti z osady v asi 3 kilometre vzdialených Ostrovanoch. Tam základnú školu nemajú, ak nerátame Špeciálnu základnú školu. Nebolo by teda fér od obce žiadať nech sa sama o desegregáciu postará.
Všetky deti – Rómske, z majority a všetkých ostatných skupín majú práva – garantované a v západnej civilizácii hodné obhajoby. Záväzok dobre sa postarať o tieto deti nesú v prvom rade ich rodičia. Keď však tí, z akýchkoľvek objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, zlyhávajú, zodpovednosť nesie aj štát. Ak nedokáže ochrániť malackú rodinu pred agresívnymi susedmi, nedokáže rómskym aj nerómskym deťom v Ostrovanoch aj Šarišských Michaľanoch zabezpečiť dostupnú možnosť kvalitne sa vzdelávať, živí pôdu pre nenávisť a kolektívne obviňovanie celej etnickej skupiny.
Dá sa to?
Dá sa znížiť segregácia? Dá, ukazujú to ak nie celé krajiny, tak mnohé mestá a regióny. Dá sa poskytovať lepšie vzdelávanie aj v de facto segregovaných situáciách? Dá. Sú rómske deti vzdelávateľné? V absolútnej väčšine sú a pre dokreslenie možno stačia nedávne výsledky výskumov vo Veľkej Británii, ktoré ukazujú, že mnoho detí rómskych migrantov zo Slovenska a Čiech, ktorí boli u nás v špeciálnych školách, zrazu v Anglicku prospieva v bežnej základnej škole (to je jeden v angličtine a tu aj stručná informácia o správe v češtine).
Dokonca aj peniaze na riešenie problémov vzdelávania rómskych detí sú – v eurofondoch, v špeciálnych školách pre deti s ľahkým mentálnym postihom, ktoré by s adekvátnou podporou zvládli bežnú školu, ale aj v budúcich úsporách, ak z čo najviac rómskych detí vyrastú pracovití a pracujúci dospelí (pozývam ľudových odborníkov, ktorí vám vysvetlia ako Rómovia nikdy pracovať nebudú, na stretnutie so stredným a nižším zdravotníckym personálom Univerzitnej nemocnice v Bratislave či na ktorúkoľvek väčšiu stavbu).
Navyše dnes existuje nový čerstvý strategický dokument – Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020. Prichádza po desaťročiach bezzubých a nemerateľných deklarácií zo strany verejnej moci a tom, čo sa vo verejnosti rozmohlo faktami nepodložené tvrdenie o ťažkých miliardách, ktoré sa už minuli na Rómov (pravdou je iba že sa minuli ale nikto nevie, koľko z nich išlo reálne na Rómov). Tentokrát má aspoň merateľné ciele a dá sa s ním pracovať.
Každý
Desegregácia nie je triviálne jednoduchá a nie sú na ňu ani jednotné recepty. Učiť sa zodpovední na Ministerstve školstva môžu začať na niektorých úspechoch v Čechách, Bulharsku, Maďarsku. V Čechách však môžu vidieť aj to, že cesta od rozhodnutia súdu (v tomto prípade Štrasburg v 2007) k plošnej desegregácii nie je otázkou pár rokov. Navyše, aby sa deti z marginalizovaného prostredia mohli integrovane vzdelávať na základnej škole, potrebujú dostať príležitosť na kvalitné predškolské vzdelávanie.
Rozhodnutie súdu a samozrejme odvážny a rozumný prístup košickej Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá sa na súd obrátila, majú môj rešpekt. Možno konečne našli spôsob, ako pritiahnuť viac pozornosti k problému, ktorého ekonomické i ľudskoprávne dôsledky sa s nami budú ťahať desaťročia. A každý, komu sa nezaliečajú recepty typu „jama s vápnom" alebo „ohradená rezervácia pre neprispôsobivých", má spoluzodpovednosť za hľadanie riešenia.
Blog vyšiel v denníku SME ako reakcia na nedávne rozhodnutie Okresného súdu v Prešove ohľadom segregácie na Základnej škole v Šarišských Michaľanoch.