Ľuboslav Kačalka | Hospodárske Noviny, 2. 1. 2019
- V HNtelevízii si pozrite rozhovor s riaditeľkou Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Veronikou Pracharovou, ktorá hodnotila zvyšovanie miezd úradníkov.
- Má celoplošné vyjednávanie o platoch význam alebo by sa malo vyjednávať samostatne pre rôzne štátne inštitúcie?
- Mali by sa zohľadňovať priemerné platy v regióne či v danom sektore?
- Vieme rozlíšiť užitočného úradníka od neužitočného?
V HNtelevízii sme sa rozprávali s riaditeľkou Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Veronikou Pracharovou o tom, že si úradníci platovo polepšili. Vo veľkých mestách sú však ich mzdy stále nízke, tvrdí odborníčka.
Štátni úradníci si príchodom nového roka platovo polepšili o desať percent, ďalšie zvyšovanie príde aj v roku 2020. Kým úradníci v regiónoch sa môžu tešiť, vo väčších mestách sú platy aj napriek zvyšovaniu nedostatočné.
Celoplošné navýšenie nepovažuje za systémový krok. „V rámci regiónov existuje rôzna konkurencieschopnosť v porovnaní s tým, čo môžu dostať zamestnanci v súkromnom sektore.“
Podľa Pracharovej sú rovnaké tabuľkové platy na celom Slovensku problematické. Zamestnancov pre úrady je preto zložité nájsť.
„V Bratislave dostane úradník toľko isto peňazí ako v nejakom menšom meste. Vieme, že tie náklady na život sú odlišné.“ Naznačil to aj Útvar hodnoty za peniaze vo svojej Priebežnej správe. Regionálne rozdiely či platy v danom sektore sa zohľadňujú napríklad vo Veľkej Británii či v Nemecku.
Podľa zistení Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť zarába až 13 percent zamestnancov na Okresných úradoch menej ako minimálnu mzdu. Veľmi nízky plat však môže viesť ku korupčnému správaniu.
„Možno to predpokladať, ak niekto zarába takúto sumu peňazí a rozhoduje o povolení pre firmu, ktorá mu za to poskytne nejakú protihodnotu. Ale závisí to od integrity toho zamestnanca.“