Kontroly boli, ale nikto o nich nevie. Taká je vizitka Najvyššieho kontrolného úradu za posledné roky. Úradovanie presluhujúceho nominanta HZDS sa skončilo, po chaose s nomináciami si parlament zvolí nového šéfa.
NKÚ kontroluje, na čo všetko sa zo štátnej kasy či z rozpočtov všetkých organizácií, firiem či agentúr, kde má štát svoj podiel, míňajú peniaze daňových poplatníkov. Jeho úlohou je byť pomocníkom médií a neziskoviek, ktoré politikov a politických nominantov kontrolujú.
Zamerať sa na plytvanie
Čo teda treba na to, aby NKÚ získala autoritu v spoločnosti? „Autorita sa odvíja od kredibility vedenia a činnosti úradu. Prvá časť je teda o tom, či bude zvolený človek dôveryhodný pre širokú odbornosť. Druhá je, či sa úrad zameria na hlavné problémové body, ako sú PPP projekty, zdravotníctvo, IT tendre či hospodárenie v štátnych firmách,“ myslí si Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko.
Odborníkov sme sa opýtali aj to, čo by mali byť prvé veci, ktorých sa nový predseda/kyňa mal chytiť. „Po prvé by to malo byť skvalitnenie výberu hodnotených organizácií. Pri súčasnej kapacite NKÚ je potrebné zamerať jej kontrolnú činnosť na oblasti s najväčším rizikom z hľadiska neefektívnosti vynakladania verejných zdrojov. Medzi ne by som zaradil napríklad čerpanie eurofondov, výstavbu diaľnic a železničnej infraštruktúry, IT služby,“ povedal Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Tlačiť na vládu
Podľa Košťála je potrebné aj skvalitniť informovanie o zisteniach NKÚ. „Je tiež nutné vytváranie verejného tlaku na vládu a kontrolované inštitúcie. To sa dá dosiahnuť aj zmenou spôsobu, akým NKÚ zverejňuje svoje zistenia, tak aby boli informácie ľahko nájditeľné, triediteľné a porovnávateľné,“ povedal Košťál.
„Skvalitnenie v tejto oblasti si vyžaduje osobnú angažovanosť nového predsedu a ochotu ísť do konfliktu s predstaviteľmi verejných inštitúcií a vlády,“ dodal k dôležitosti osoby nového šéfa úradu.
Témy, ktoré otvorí by mal úrad aj odsledovať, aby sa nestalo, že zostane len pri formálnom upozornení. „Práve formálnosť s akou sa pristupuje k prijímaniu zmien na základe odporúčaní NKÚ a neexistencia priehľadného nástroja sledovania prijatých zmien výrazne devalvuje prácu kontrolórov. Inými slovami, ak sa verejná inštitúcia rozhodne iba formálne reagovať a neprijme žiadne reálne opatrenia na zmenu stavu, tak sa tejto inštitúcii nič nestane,“ uzavrel Košťál.
Najvyšší kontrolný úrad kontroluje:
– všetky orgány výkonnej moci, teda vládu, aj všetky agentúry a organizácie, ktoré spadajú pod ministerstvá
– všetky štátne inštitúcie
– obce, VÚC a podniky, ktoré pod ne spadajú, alebo v nich majú podiel
– verejnoprávny rozhlas a televíziu, ďalšie verejnoprávne inštitúcie
– Fond národného majetku
Čo by mal kontrolovať:
– či štát a jeho orgány efektívne hospodária a používajú peniaze na schválený účel
– môže skúmať majetok právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť vo verejnom záujme
– môže sa zaujímať o výber daní, odvodov, ciel, pokút a ďalších poplatkov, ktoré môžu vyberať orgány štátnej a verejnej správy
Čo môže robiť:
– informovať o pochybeniach v hospodárení
– dať odporúčania, ako ich odstrániť
– dať pokuty