Internátne školy môžu pomôcť len malej časti starších rómskych detí, oveľa efektívnejšie by bolo zamerať sa na tie najmenšie.
Z nedávnej reakcie ministra školstva Čaploviča na list učiteliek z Dobšinej vyplýva, že internáty sú stále jeho hlavný nástroj na riešenie problémov rómskych detí v slovenskom školstve.
Iniciatíva s internátnymi školami má šancu pomôcť niektorým deťom. Dostupné seriózne výskumy ukazujú, že dosiahnuť rovnaké výsledky v internátnych školách ako vo fungujúcej bežnej škole stojí niekoľkokrát viac (viď napríklad hodnotenie tzv. SEED Schools v USA a ďalšie odkazy uvedené pod textom). Internátne školy sú totiž drahé – to, čo stojí ubytovanie a strava, sa dá použiť v prospech viac detí a dostupné štúdie ukazujú, že s podobným účinkom.
Internátne školy sú nástrojom, ktorý sa týka starších detí – máloktorý rodič pošle do internátu malé dieťa. Internáty nemôžu komplexne riešiť dnešnú situáciu, keď dorovnať šance potrebuje omnoho väčší počet detí. Internátne školy preto nesmú byť jediným ani dominantným krokom na zlepšenie situácie rómskych detí v slovenskom školstve.
Z hľadiska nákladovej efektívnosti, praktickej skúsenosti i pedagogickej logiky je veľmi dôležitá intervencia u najmenších, v blízkosti ich bydliska a v omnoho skoršom veku, keď je najlacnejšia a s najvyššou šancou uspieť. Rok škôlky aj so stravou a základnými hygienickými potrebami a amortizáciou infraštruktúry stojí výrazne menej ako internát.
Lacnejšie a sľubnejšie je zmeniť aj základné a stredné školy. Učiteľky a učitelia potrebujú oveľa silnejšiu podporu, a to nielen z materiálneho hľadiska, ale aj z hľadiska obsahu vzdelávania, dostupnosti špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa a školských psychológov. Ide o opatrenia v prospech všetkých žiakov – pomôže to, aby celková kvalita škôl netrpela pre potreby detí zo slabého sociálneho prostredia.
Na Slovensku poznáme pár viac či menej úspešných internátnych škôl zameraných na rómske deti. Tie školy však žili alebo žijú z elánu a jedinečnej oddanosti i erudície svojich lídrov. Možno sa niektoré dajú rozšíriť, ale nedajú sa ľahko replikovať. Už tretia či štvrtá takáto škola v poradí môže mať problém zohnať schopných a vhodných učiteľov.
Nezávidím tomu, kto dnes pre ministra budúce internátne školy vymýšľa. Rozumne vyšpecifikovať systém bez skúsenosti, bez dôveryhodných výsledkov overovaní je nereálne. Navyše, ak minister hovorí, že ich chce financovať výlučne zo štrukturálnych fondov, znamená to, že realizáciu projektu uvidí najskôr až nasledujúca vláda.
Na Slovensku popritom číhajú aj isté implementačné úskalia (spomeňme si na sociálne podniky). S veľkou dávkou optimizmu, ak sa podarí takéto opatrenie naplánovať na programovacie obdobie 2014 – 2020 (v tom dobiehajúcom by to bolo dosť ťažké), a prostriedky sa začnú čerpať hneď v 2014, školy môžu prijať prvých žiakov najskôr v septembri 2015.
Najdôležitejšie je, aby internáty skutočne boli experimentom. Takým, ktorý je nastavený na základe uznávaných štandardov pre meranie a hodnotenie, aby sme po niekoľkých rokoch realizácie mohli spoľahlivo odpovedať na otázku, či sú internátne školy užitočný, alebo neužitočný krok v porovnaní s inými možnými opatreniami. Zároveň s nimi treba robiť aj na ďalších overených alebo sľubných opatreniach.
To si však vyžaduje zo strany ministra otvorene priznať, že na problémy, ktoré nemajú jednoduché riešenie, odpovede nemá a že ich je ochotný hľadať.
Cenné pripomienky k textu poskytli aj kolegovia z SGI Martina Kubánová a Ctibor Košťál.
Pozri tiež:
Porovnanie výhod a nevýhod internátnych škôl a bežných škôl od holandskej nadácie Word en Daad
Hodnotenie inkluzívnych vzdelávacích politík a programov v Arménsku od UNICEF Arménsko
Text vyšiel v denníku SME 8.8.2012. Vo verzii na webe SGI dú doplnené odkazy na niektoré zdroje.