Zefektívnenie správy štátnych nehnuteľností je téma, ktorá sa na Slovensku spomína minimálne od roku 2004. Štátna organizácia, ktorá by mala za úlohu spravovať nehnuteľný majetok štátu, je aj napriek veľkým plánom Roberta Kaliňáka, stále len tichým želaním. Pokrok v tomto smere nastal v januári 2016, kedy pod dohľadom ministerstva financií vznikla aspoň centrálna evidencia majetku (CEM), ktorá má za úlohu sprehľadniť vlastníctvo a správu štátnych nehnuteľností. Dovtedy neexistovali žiadne informácie o tom, akými nehnuteľnosťami štát disponuje. Aj napriek tomu, že CEM existuje už takmer dva roky, stále nefunguje ideálne.
Nedostatky centrálnej evidencie majetku
Zavedenie CEM je pre zlepšenie správy štátnych nehnuteľností jednoznačne prínosným krokom. Nemožno však tvrdiť, že by fungovala úplne bez problémov.
Najzaujímavejšie dáta, ktoré by dovoľovali reálne posúdiť efektivitu správy nehnuteľností, v evidencií chýbajú. Doplniť by sa mohli napríklad informácie o počte pracovníkov užívajúcich priestor, ktoré sa v zahraničí bežne používajú pri výpočtoch vyťaženosti priestorov. Taktiež chýbajú ceny energií alebo nájmy platené tretím stranám(a odkazy na príslušné zmluvy), ktoré by prispeli k zvýšeniu transparentnosti a lepším možnostiam kontroly verejnosťou.
Toto ale nie sú najzávažnejšie problémy. Podľa § 18 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu boli správcovia (ministerstvá a pod.) povinní v CEM zaevidovať nehnuteľnosti (t.j. stavby, byty, nebytové priestory a pozemky) vo svojej správe do konca roka 2016. Navyše ich predmetný zákon zaviazal do 30 dní po akejkoľvek zmene v evidovaných údajoch vložiť zmeny do CEM. Podľa §14a tohto zákona, za nedodanie informácií správcom hrozila pokuta až do výšky 6 000€. Napriek tomu, ministerstvo kultúry do dnešného dňa nepridalo informácie o žiadnej z nehnuteľností, ktoré má vo svojej správe. V odpovedi na žiadosť o informácie, toto ministerstvo reagovalo, že spravujú 7 stavieb (žiadne pozemky či nebytové priestory) a pri opätovnej otázke so žiadosťou o špecifikáciu priestorov uviedli, že spravujú 8 stavieb. To ilustruje nielen neprehľadnosť v evidencii ministerstva, ale logicky to implikuje aj akútne problémy v správe štátnych nehnuteľností.
Ministerstvo hospodárstva, ktoré malo v čase písania článku v CEM evidovaných celkovo 574 nehnuteľností, z toho 14 stavieb, nám na našu otázku poslalo zoznam 4 stavieb a pri opakovanej otázke so žiadosťou o špecifikáciu priestorov uviedlo bez vysvetlenia už iba jednu stavbu. Ďalšou nepresnosťou bolo, že ministerstvo nám poskytlo aj informácie o prenajímaní administratívnej budovy na Votrubovej ulici. Táto budova však v CEM nie je evidovaná vôbec, aj napriek tomu, že inštitúcie sú podľa § 3c spomínaného zákona povinné pridať aj informácie o budovách, ktoré sú prenajímané od tretích strán.
Problém je aj s energetickými certifikátmi, ktoré sú vyžadované od správcu budovy, ak bol pre stavbu vykonaný energetický audit. Minimálne v jednom prípade sa nám podarilo zistiť, že údaje o energetickej náročnosti v CEM chýbali. Ministerstvo hospodárstva nám v odpovedi na našu infožiadosť poskytlo certifikát na administratívne budovy na Mierovej 17 a 19, ale v registri sa pritom tento certifikát nedá dohľadať.
Iba pri ministerstve financií, ktoré CEM spravuje, sa nevyskytli žiadne závažnejšie nepresnosti.
Prepojenie portálov evidencie a predaja nehnuteľností
V zahraničí je dobrou praxou prepojiť portál centrálnej evidencie štátneho majetku s portálom, ktorý informuje o predaji štátnych nehnuteľností. Prepojenie týchto registrov funguje napríklad v Kanade, Veľkej Británii, alebo v Česku a vo všetkých prípadoch sú k ponúkaným nehnuteľnostiam priradené aj fotky.
Na Slovensku existuje separátny register ponúkaného majetku štátu (RPMS), ktorý je rovnako ako CEM pod správou ministerstva financií. V RPMS, síce priestor na pridanie fotografie existuje, ale je využitý veľmi skromne a na portáli je prevažná väčšina inzerátov bez fotky. Pridanie fotky by mohlo pritom slúžiť k sprehľadňovaniu informácií, nakoľko návštevníci portálu by mali lepšiu predstavu o stave budovy. V prípade RPMS by bežné pridávanie fotografií (aspoň fotografia parcely), pravdepodobne zvýšilo záujem o dané nehnuteľnosti.
V prípade mapy CEM sme ale objavili ešte ďalší problém – „piny“, ktoré majú zobrazovať miesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza, v mnohých prípadoch indikujú úplne inú adresu.
Budova ministerstva financií na Kyčerského 1
Budova ministerstva hospodárstva na Mierovej ulici
Sme odkázaní na neefektivitu?
Vytvorenie CEM je krok, ktorý vniesol ako taký prehľad o štátnych nehnuteľnostiach. Je však škoda ho nechať v súčasnej nevyhovujúcej podobe. Zlepšenie CEM by prinieslo, nielen lepšiu informovanosť verejnosti v oblasti správy nehnuteľností, ale taktiež by viedlo k eliminovaniu akýchkoľvek nejasností medzi štátnymi inštitúciami ohľadne toho kto a aké nehnuteľnosti v skutočnosti vlastní a spravuje.
Ako teda zlepšiť evidenciu štátneho majetku? Na základe porovnania dobrej praxe v zahraničí sme prišli s nasledovnými krokmi, ktoré by mala vláda prijať.
Prvým krokom je rozšírenie CEM o niekoľko spomínaných kategórií, ako napríklad: počet zamestnancov na budovu, alebo ceny prenájmov a energií. Vedelo by sa takto prispieť k výraznému zvýšeniu transparentnosti v správe štátnych nehnuteľností. Toto je dôležité práve kvôli chýbajúcej „štátnej realitke“, ktorá by tieto veci centrálne riadila a tak prispievala k znižovaniu výdavkov.
Rozšírenie databázy však samo o sebe nič neprinesie. Je povinnosťou správcov, aby do registra dopĺňali potrebné informácie, ale aj ministerstvo financií musí začaťklásť väčší dôraz na podrobné a včasné aktualizovanie registra. Toto je v súčasnosti závažný nedostatok, ktorý môžeme vidieť na príklade chýbajúcich informácií o nehnuteľnostiach v správe a vlastníctve ministerstva kultúry, alebo energetických certifikátov ministerstva hospodárstva. Lepší dohľad nad aktualizáciou informácií by viedol aj k zlepšeniu prehľadu nehnuteľností jednotlivých rezortov a nemalo by sa stávať, že ako odpoveď na infožiadosť dostaneme odlišné informácie z jedného ministerstva.
Martin Brezina, junior analytik Inštitútu SGI