Zachráni architektúra volebnú účasť?

Po župných voľbách sa roztrhlo vrece s dôvodmi, prečo chodí voliť málo ľudí. Najčastejšie zaznievali argumenty ako vzdialenosť žúp od občanov, neprirodzenosť útvarov VÚC, sklamanie z politiky a politikov, slabá ponuka a slabí kandidáti.

Keď som minulú sobotu v rádiu počul, že v Bratislave sú volebné miestnosti prázdne, no v nákupných strediskách je plno, napadli mi dve veci. Prvá, že nákupné centrá sú plné v ktorúkoľvek sobotu, a preto je nezmyselné dávať ich do vzťahu s voľbami. Druhá, prečo očakávame, že ľudia pôjdu za voľbami, keď voľby môžu prísť za nimi.

Mohli by sme polemizovať o samotných dôvodoch, keďže účasť na voľbách je podmienená rôznymi faktormi. Rovnako by sme sa mohli pustiť do diskusie o pôvode legitimity zvolených zástupcov (je volebná účasť kritériom ovplyvňujúcim ich legitimitu?). Avšak vychádzajme z predpokladu, že chceme, aby bola účasť voličov vyššia (z rôznych dôvodov).

Postrčiť zjednodušením

Vychádzajúc z takzvaného paternalistického libertariánstva opísaného Sunsteinom a Thalerom1   je svet poskladaný z množstva postrčení, ktorým ľudia čelia, väčšinou nevedome, a ktoré ovplyvňujú ich rozhodovanie. Štát má možnosť ľudí nenútiť, ale postrčiť k vyššej volebnej účasti. Postrčenia v prípade volieb by sme mohli zastrešiť pojmom architektúra volieb. Konkrétne nás zaujíma, akými nástrojmi volebnej architektúry vieme dosiahnuť vyššiu účasť v situácii podobnej, aká sa spája so slovenskými VÚC (neuchopiteľnosť žúp, slabá ponuka atď.).

Zmena architektúry volieb nie je zázračným riešením, neprinesie nárast účasti o desiatky percent, ale patrí k faktorom, ktoré môžu účasti pomôcť. Minimálne nám, čo voliť chodíme za akéhokoľvek počasia, uľahčí život. Ako ju teda využiť? Odpovede sa točia okolo základného predpokladu – ak chceme zvýšiť účasť ľudí na voľbách, treba im vytvoriť podmienky, ktoré ich budú k voľbám priťahovať, nie od nich odrádzať. Inými slovami, vynecháme frázy o občianskej povinnosti a zodpovednosti za budúcnosť našich detí, ale prinesieme voľby priamo k ľuďom, urobíme ich čo najjednoduchšími a najdostupnejšími. Podobne ako pri výbere daní a daňových priznaniach platí aj tu rovnaký princíp – zjednodušiť.

Ak si pozrieme celkovú architektúru volieb na Slovensku, ako aj spôsob ich vykonávania, tak ju môžeme označiť za user unfriendly (používateľsky nevhodnú) a za posledných 24 rokov sa veľmi nezmenila. Áno, už nevolíme dva dni, ale jeden, zmenil sa počet obvodov a pribudli nové voľby, no celkový pocit, keď vstúpite do volebnej miestnosti, zostal nezmenený.

Pravidlá nás nútia plánovať víkendy tak, aby sme na ten volebný boli doma. Ak chceme voliť inde, tak si musíme vybavovať voličský preukaz. Cez internet voliť nemôžeme. Voľby sú rozbité do rôznych úrovní – národná, európska, regionálna, lokálna a každá úroveň od nás očakáva účasť. Veď sme občania so zmyslom pre zodpovednosť za svoje deti a budúcnosť krajiny, mesta, dediny.

Spojme voľby

Ako teda môže architektúra volieb zmeniť volebnú účasť a môže vôbec?

Možné zásahy do architektúry volieb rozdeľme do dvoch prelínajúcich sa množín: administratívnej a modernej. V prvej sa nachádzajú jednoduché administratívne zmeny, ktoré môžu uľahčiť volebný proces a ušetriť verejné prostriedky. Patrí sem napríklad zlúčenie komunálnych volieb a volieb do VÚC, prípadne zlúčenie volieb do Európskeho parlamentu s voľbami prezidentskými (keďže sa konajú každých päť rokov). To, čo je bežné napríklad v USA, kde ľudia v jeden deň volia prezidenta, kongresmanov, miestne zastupiteľstvo, šerifa, sudcov atď., by sme jednoduchou zmenou dosiahli aj u nás.

Ľudia by koncom rokov 2014, 2018, 2022… volili svojich zástupcov a zástupkyne do miestnych zastupiteľstiev, ako aj župných parlamentov spolu s voľbami starostov, starostiek a županov. V roku 2014 a následne každý piaty rok by spolu volili prezidenta a poslancov europarlamentu.

Ďalšou administratívnou zmenou je posilnenie alternatívnych foriem papierovej voľby, ako napríklad skoršie hlasovanie a hlasovanie poštou, ktoré by uľahčilo hlasovanie pre ľudí žijúcich inde, ako majú trvalé bydlisko. Vo Švajčiarsku prinieslo zavedenie hlasovania poštou nárast účasti o päť až sedem percentuálnych bodov na národnej úrovni2.


Koniec prispôsobovania víkendov voľbám

V druhej, modernej skupine, sú riešenia, ktoré súvisia s rozvojom e-governmentu a prechodom na e-voľby vo všetkých úrovniach, ktoré si viete predstaviť.

Začnime možnosťou internetového hlasovania. Keď už je dnes na dohľad jednoduchá možnosť podávať daňové priznania cez internet a onedlho budeme mať zdravotnú kartu dostupnú online, voliť vo voľbách cez internet, napríklad z Vanuatu, by mala byť už malina.

Ak by sme sa z rôznych dôvodov, napríklad bezpečnostných, chceli vyhnúť internetovým voľbám3, existujú iné spôsoby využitia nových technologických možností. Napríklad využitie online databázy na volenie s využitím e-preukazu alebo mobilného telefónu, čo v praxi znamená, že v akýchkoľvek voľbách prídete do ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku a odvolíte pomocou volebného zariadenia kandidátov zo svojho volebného okrsku. Žiadne prispôsobovanie našich víkendov voľbám, ale volieb nám.

Alternatívou sú tiež existencie takzvaných mimookrskových volebných miestností, kde sa ukázalo, že zvyšujú účasť voličov, obzvlášť tých, ktorí nechodia voliť pravidelne4. Napríklad tí, ktorí zaplnili nákupné strediská, ale volebným miestnostiam sa vyhli. V tomto prípade sú volebné miesta vytvorené tam, kde je preukázateľný vyšší pohyb ľudí.


Slabé miesta

Aby sme nehovorili o architektúre volieb ako o zázračnom riešení, musí myslieť aj na slabé miesta. V USA viedlo plošné zavedenie elektronických hlasovacích prístrojov k odstrašeniu niektorých seniorov od účasti, respektíve ich posunu medzi voličov voliacich poštou. Poučení ich skúsenosťou vieme nastaviť architektúru volieb tak, aby v prechodnom období bola elektronická voľba doplnená aj možnosťou papierovou a ľudia mali možnosť si vybrať, akú formu uprednostnia.

Odpoveď na otázku v titulku závisí od očakávaní, ktoré máme. Ak hľadáme jednoduchý liek, tak nie. Ak však vnímame pokles volebnej účasti, prítomný vo väčšine demokratických štátov, ako príčinu rôznorodých faktorov, tak zmena architektúry môže pomôcť zatraktívniť voľby, priviesť k voľbám nových voličov a zjednodušiť rozhodovanie o účasti mnohým tradičným voličom.

Článok vyšiel ako komentár v denníku SME  20. novembra 2013. 


1) Thaler, Richard.H. – Sunstein, Cass.R.(2010)
2) Chevallier, M. (2009)
3) Loqmale, Jamil.(2011)
4) Stein, Robert M. – Vonnahme, Greg (2008)

Zdroje:

Allers, Maarten A. – Kooreman, Peter. (2009). More evidence of the effects of voting technology on election outcomes, Public Choice 139, pp 159-170. Dostupné na: http://link.springer.com/article/10.1007/s11127-008-9386-7 pristúpené 16/11/2013

Gronke, P., Galanes-Rosenbaum, E.- Miller, Peter, A. (2003). Early Voting and Turnout, Peter A. Political Science & Politics, October 2013, pp 638-649. Dostupné na: http://apsanet3b.inetu.net/imgtest/PSOct07Gronke_etal.pdf pristúpené 16/11/2013

Chevallier, M. (2009). Internet Voting, Turnout and Deliberation: A Study. Electronic Journal of e-Government Volume 7 Issue 1, pp. 29 – 44, available online at www.ejeg.com, pristúpené 13/11/2013

Loqmale, Jamil.(2011). Internet voting: If ever made secure, would it improve election turnout?, The Center for Voting and Democracy. zverejnené 19.4.2011. Dostupné na: http://www.fairvote.org/internet-voting-if-ever-made-secure-would-it-improve-election-turnout#.UoVfd5GQflI , pristúpené 16/11/2013

Roseman Jr., Gary H. – Stephenson, E. Frank. (2005). The Effect of Voting Technology on Voter Turnout: Do Computers Scare the Elderly? Public Choice 123, Issue 1-2, pp 39-47. Dostupné na: http://link.springer.com/article/10.1007/s11127-005-3993-3 , pristúpené 15/11/2013

Stein, Robert M. – Vonnahme, Greg (2008). Engaging the Unengaged Voter: Vote Centers and Voter Turnout. The Journal of Politics, 70, pp 487-497. Dostupné na: http://sitemason.vanderbilt.edu/files/eFrJIc/Stein.pdf , pristúpené 16/11/2013

Thaler, Richard.H. – Sunstein, Cass.R.: Šťouch (Nudge), Kniha Zlín, 2010