Pre väčšinu vysokoškolákov v týchto dňoch štartuje nový školský rok. Úsmev na tvári vytvárajú učiteľom najmä prváci. Čím viac ich škola prijme, tým viac peňazí dostane. Na každého vysokoškoláka v dennom štúdiu dostane verejná škola od štátu v priemere 3 300 eur. Študentov však ubúda a školy medzi sebou o mladých ľudí čoraz viac súperia. A boj sa ešte len vyostrí. „V najbližších desiatich rokoch klesne počet mladých ľudí, ktorí by mohli študovať na verejných a súkromných vysokých školách, o takmer stotisíc potenciálnych študentov,“ povedal pedagóg Fakulty ekonómie a podnikania Paneurópskej
vysokej školy Vladimír Bačišin. To znamená, že o dekádu by malo byť na Slovensku o 15 až 17 percent vysokoškolákov menej ako teraz.
Rušenie a spájanie škôl Úbytok študentov v budúcnosti sa odzrkadlí aj na množstve vysokých škôl. Bačišin odhaduje, e do desiatich rokov odíde zo slovenského trhu dve až päť verejných a tri až päť súkromných škôl. Na čistkách vysokoškolského trhu pracuje minister školstva Juraj Draxler už v súčasnosti. Prekáža mu pomer škôl na našom trhu verzus ich kvalita. Ako prvú plánuje na jeseň zrušiť súkromnú Vysokú školu Goethe Uni Bratislava. Na konci augusta jej totiž vypršali práva na akreditované študijné programy mediálna a marketingová komunikácia a cestovný ruch – kúpeľníctvo a hotelierstvo v dennej a externej forme štúdia. Okrem toho pozastavil Draxler právo udeľovať absolventom študijného programu „právo“ akademický titul v dennej aj v externej forme štúdia na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. V najbližších dňoch príde o akreditáciu aj študijný program tretieho stupňa Obchodné
a finančné právo na Vysokej škole Danubius v Sládkovičove.
„V rámci prečisťovania trhu by sa mali cítiť ohrozené predovšetkým malé súkromné vysoké školy,“ povedal Draxler. V strehu by však mali byť aj veľké verejné školy, ktorým síce nehrozí zánik, ale môžu stratiť status univerzity pre zlú výskumnú kvalitu. Okrem rušenia škôl prichádza do úvahy aj spájanie viacerých z nich do jednej. To si však vie Draxler predstaviť hlavne pri súkromných. Pre verejné „výšky“ platí, že musia zaniknúť zákonom. Preto je podľa odborníčky na vysoké školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej reálnejšie, že sa zníži práve počet súkromných škôl. Prípadné čistky vo verejnom školstve tak podľa nej čakajú ešte veľké politické boje. „Poslanci budú mať tendenciu brániť vysokú školu z kraja či mesta, odkiaľ pochádzajú alebo keď s ňou budú inak spojení. Napríklad KDH s Katolíckou univerzitou lebo Most-Híd bude pravdepodobne chrániť Univerzitu J. Selyeho v Komárne,“ vysvetlila Králiková. Nutná je prax študentov. Zároveň si myslí, že problém nastane najmä v menších mestách, kde vysoká škola predstavuje akési intelektuálne centrum.
Podľa predsedu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry Ivana Ostrovského sa pomaly ukazuje, že štát je konečne ochotný uznať, že u nás reálne existuje niekoľko veľmi nekvalitných študijných programov. Na Slovensku máme aj veľkú nerovnováhu v type vyštudovaných mladých ľudí. Na trhu je prebytok absolventov humanitno-spoločenských odborov a chýbajú absolventi prírodovedno-technických odborov. „Musíme začať masovo všetkých absolventov prvého stupňa štúdia, a nielen technických odborov, pripravovať primárne pre prax, a len vybranú menšinu na ďalšie pokračovanie v akademickom štúdiu. Inak bude vo vzdelávaní pokračovať súčasný chaos a anarchia a celé vysokoškolské vzdelávanie bude naďalej odtrhnuté od reality nielen pracovného trhu,“ povedal Ostrovský.
Kým na trh práce aktuálne prichádzajú ročníky z 90. rokov, počas ktorých sa ročne narodilo okolo 60-tisíc detí, do dôchodku v súčasnosti odchádza približne 80-tisíc ľudí ročne. V 50. rokoch sa totiž rodilo viac detí. „V budúcnosti tak klesne miera nezamestnanosti, pretože sa zníži počet ľudí na pracovnom trhu. Úbytok potenciálnych vysokoškolákov však výrazne pracovné miesta nepoznačí,“ uviedol prognostik SAV Vladimír Baláž.