Okresné úrady – stabilné fleky v regiónoch?

Veronika Prachárová je riaditeľkou Inštitútu SGI
Juraj Kačur je junior výskumníkom Inštitútu SGI

Slovensko sa dlhodobo vyznačuje výraznou fluktuáciou vedúcich pracovníkov ministerstiev súvisiacou s konaním volieb. Na túto skutočnosť pravidelne upozorňuje nielen Inštitút SGI, ale i medzinárodné organizácie.

Minulý rok napríklad OECD zdôraznila, že na rozdiel od väčšiny členských krajín OECD a Európskej únie sa výmeny vlád na Slovensku, ako aj Španielsku a Maďarsku vyslovene spájajú so zmenami vrcholných štátnych zamestnancov. Takáto politizácia riadenia ľudských zdrojov pritom bráni profesionalizácii, vedie k nižšej kvalite výkonu štátnej správy ako takej a je aj jedným zo znakov únosu štátu.

Súvisiaca problematika politizácie miestnej štátnej správy, ktorá taktiež podlieha politickej kontrole, však doposiaľ stojí mimo systematickej pozornosti odbornej či širokej verejnosti. V tomto článku rozoberáme prvé zistenia týkajúce sa personálnych výmen vedúcich pracovníkov okresných úradov v sídle kraja.

Jeden predstaviteľ vlády v každom okrese

V októbri 2013 nahradili okresné úrady dovtedajšie obvodné úrady, pričom boli zároveň zrušené aj úrady špecializovanej štátnej správy (katastrálne úrady, územné vojenské správy, krajské školské úrady a pod.). K týmto zmenám došlo v rámci implementácie Programu ESO, ktorý má viesť k vyššej efektívnosti, pružnosti, transparentnosti a modernizácii služieb v štátnej správe.

Celkovo máme na Slovensku 72 okresných úradov, pričom najviac – po 13 – ich je v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Na čele jednotlivých úradov je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra.
Zavedenie inštitútu „jedného predstaviteľa vlády na území okresu“ má za cieľ zefektívniť fungovanie verejnej správy a zjednodušiť riadenie mimoriadnych udalostí a iných krízových situácií.

Prednosta napríklad riadi krízový štáb okresného úradu či záchranné práce a pôsobí ako predseda okresnej povodňovej komisie.

Okrem toho má zabezpečiť vybavovanie sťažností a petícií, zriaďovať výberové komisie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vedúceho odboru na okresnom úrade a konať a rozhodovať vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov.

Treba zdôrazniť, že nie všetky okresné úrady majú rovnaké kompetencie. Tie, ktoré pôsobia v sídle kraja, majú riadiť, kontrolovať a koordinovať výkon štátnej správy uskutočňovaný ostatnými okresnými úradmi. V snahe zmapovať existujúcu situáciu s riadením ľudských zdrojov je preto dobré začať práve tam.

Pokoj po voľbách, rušno medzi nimi?

Od veľkej reformy miestnej štátnej správy sa uskutočnili parlamentné voľby iba raz. Ako sa ukázalo zo zozbieraných dát, do 100 dní po voľbách sa na úrovni vedúcich zamestnancov okresných úradov v sídle kraja uskutočnilo len minimum výmen. Najviac, takmer šesť percent zo všetkých vedúcich zamestnancov, sa vymenilo na okresnom úrade v Prešove.
Znamená to však, že k politizácii na miestnej úrovni nedochádza? Nie nevyhnutne. Ako ukazujú akademické štúdie a tiež naše zistenia z úrovne ústrednej štátnej správy, politizácia sa prejavuje najmä pri úplnej zmene vlády.

Po voľbách v roku 2016 však dominantnou vládnou stranou naďalej zostal Smer. Pre porovnanie, v roku 2012 bývalý minister vnútra Kaliňák odvolal všetkých prednostov obvodných úradov (funkční predchodcovia okresných úradov) vymenovaných Radičovej vládou.

Rovnako sa nedá na základe našich dát považovať miesta vedúcich štátnych zamestnancov na daných okresných úradoch za stabilné. Ako sa totiž ukázalo, od roku 2013 sa každý rok vymenili na okresnom úrade so sídlom v Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre a Žiline v priemere traja a v Bratislave až štyria vedúci zamestnanci, čo môže mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv.

Navyše, zo štyroch krajských miest, ktoré nám poskytli všetky potrebné dáta, sa pri dvoch ukázalo, že menej ako polročné pôsobenie vedúceho pracovníka vo jeho funkcii nie je také výnimočné. Konkrétne, na Okresnom úrade Košice pri viac ako pätine pozícií nastala situácia, že ju vedúci zamestnanec zastával menej ako pol roka, v prípade Banskej Bystrice išlo obdobne o takmer pätinu pozícií.

Zaujímavosťou je, že k najvýraznejším zmenám dochádzalo práve na pozícii prednostov. Na Okresnom úrade Trnava pôsobili za štyri a pol roka na pozícii prednostu až štyria rôzni ľudia. V Trenčíne, Banskej Bystrici a Nitre zastávali túto pozíciu počas existencie úradov traja ľudia. Naopak, v žiadnom okresnom úrade v sídle kraja nedošlo k personálnym zmenám na pozíciách vedúceho odboru výstavby a bytovej politiky, vedúceho oddelenia analýz, finančných a kontrolných činností, a vedúceho oddelenia odborných a metodických činností.

8 zo 72 okresných úradov

Napriek tomu, že naše zistenia poukazujú na nízku fluktuáciu vedúcich zamestnancov na okresných úradoch v sídle kraja bezprostredne po uskutočnení volieb, nemožno vylúčiť prítomnosť politických tlakov.

Rovnako sa nedá tieto pozície považovať za vyslovene stabilné, nakoľko až v piatich z ôsmich skúmaných úradov došlo od roku 2013 k výmene v priemere troch a viac vedúcich pracovníkov ročne.

Celistvejší obraz ponúknu dáta týkajúce sa ostatných okresných úradov, ktoré spolu s problémami pri ich zbere budú predstavené v ďalších pripravovaných článkoch.