Pri predchádzajúcej vláde Mikuláša Dzurindu bola bilancia vlády v školstve za ministrov Martina Fronca (KDH) a Lászlóa Szigetiho (SMK) skôr remízou. Na jednej strane sa podarilo zaviesť nový inštitucionálny a finančný rámec pre regionálne školstvo, vo vysokom školstve sa po rozsiahlych zmenách realizovaných prvou vládou Mikuláša Dzurindu podarilo splniť ďalšie čiastkové ciele, zlyhaním však bola nerealizácia obsahovej reformy základných a stredných škôl.
Charakteristikou vlády Roberta Fica v školstve počas úradu ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) sú premárnené reformné príležitosti, vyhrocovanie postojov voči národnostným školám a strácanie sociálne znevýhodnených žiakov z fokusu školskej politiky.
V oblasti budovania vedomostnej spoločnosti bol dosiahnutý istý pokrok, ale ako uvádzajú Miroslav Beblavý a Ján Pišút , zdrojom tohto progresu bola najmä „zmena v podnikovej sfére v a kvantitatívny rast vysokých škôl. Okrem toho sa nám nedarí a v najbližších rokoch ani nepodarí vymaniť sa z kategórie „skromných inovátorov“, kde sme spolu s väčšinou nových členských a južanských štátov.“ Darí sa zvyšovať počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, zamestnanosť v technologicky náročných odvetviach priemyslu a služieb, prístup firiem k širokopásmovému internetu aj európskych patentov a ochranných známok. Nezlepšujeme sa však v percente ľudí s nízkym vzdelaním, ani v štátnych a súkromných investíciách do výskumu a vývoja. Financovanie vedy a vysokého školstva zo slovenských zdrojov vysychá a nedarí sa ho dostatočne nahrádzať štrukturálnymi fondami EÚ.
Najambicióznejším cieľom ministra školstva Jána Mikolaja bolo pripraviť a zaviesť obsahovú reformu školstva. Tento zámer rezonoval v školskej politike už dlhšiu dobu a po prijatí Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15-20 rokov, známeho ako „Projekt Milénium“, sa očakávalo skoré prijatie nového školského zákona. To sa podarilo až súčasnému ministrovi školstva, ktorý predstavil súvisiacu sieť reformných predpisov. Výrazným pozitívom reformy je rozdelenie obsahu vyučovania na povinný štátny obsah a voliteľnú, školou určovanú časť. Tam však flexibilita škôl v podstate končí a zákon im neumožňuje vyberať si učebnice podľa vlastného výberu, ani definovať vlastný vzdelávací program inak, ako na základe centrálne určených predmetov a ich osnov.
Výrazné problémy sprevádzali samotnú implementáciu reformy. Ich najlepšou ilustráciou sú učitelia pripravujúci nové školské vzdelávacie programy v chvate počas letných prázdnin po neskorom zverejnení Štátneho vzdelávacieho programu, dodnes chýbajúce nové štátom schvaľované učebnice na školách a demotivovaní učitelia, nespokojní s novým kariérnym systémom. Ako uvádza Štátna školská inšpekcia vo svojej správe za školský rok 2008/09, „[n]ajväčším problémom bola nejednoznačnosť informácií, chyby vo vzorových štátnych vzdelávacích programoch a časté zmeny v usmerneniach pre tvorbu ŠkVP“.
Očakávania sa spájali aj s väčšou podporou pre výučbu cudzích jazykov na školách, kde nový školský zákon vychádzal z cieľa EÚ, aby žiaci ovládali dva cudzie jazyky. Podľa nových predpisov je prvý cudzí jazyk povinný od tretieho a druhý cudzí jazyk od šiesteho ročníka základných škôl. Tento zámer však narazil na nedostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorý sa ministerstvo rozhodlo riešiť rekvalifikáciou súčasných učiteľov základných škôl 2 až 8-semestrálnym vzdelávaním. Protichodne k týmto snahám pôsobia zmeny maturít, ktoré umožňujú vybrať si len jeden cudzí jazyk na externej maturitnej skúške. To viedlo k preferencii troch „silných“ jazykov (anglického, nemeckého a ruského) na úkor francúzskeho, španielskeho a talianskeho jazyka.
Osobitnou kapitolou tohto vládneho obdobia je vývoj národnostného školstva. Už samotné programové vyhlásenie prináša nový slovník s dôrazom na podporu vlastenectva a kroky ministra v národnostnom školstve, najmä voči školám s maďarským vyučovacím jazykom, patrili (odhliadnuc od vývoja školskej reformy) k mediálne najsledovanejšej téme v školstve. Ako uvádzajú Kontseková, Kubánová a Košťál , napríklad v roku 2008 museli absolvovať deviataci z národnostných škôl testy čitateľskej kompetencie v slovenskom jazyku v rovnakej podobe ako ostatní žiaci, aj napriek rozdielom v osnovách. Stiahnuté boli učebnice dejepisu pre 1. a 2. ročník gymnázií (autori Attila Simon a László Kovács) s odôvodnením ministra školstva, že nezodpovedajú školskej reforme. Niekoľko mesiacov prebiehal spor o uvádzanie geografických názvov v slovenčine v maďarských učebniciach, ktorý zasiahol aj medzinárodné vzťahy Slovenska. V marci 2010 parlament prijal kontroverzný vlastenecký zákon predložený SNS, ktorý školám ukladal prehrávanie štátnej hymny, povinné vystavovanie štátneho znaku, zástavy, textu hymny a preambuly ústavy. Po protestoch študentov a výzve premiéra Roberta Fica však prezident tento zákon nepodpísal. O mesiac bola prijatá premiérom iniciovaná zmiernená verzia vlasteneckej iniciatívy v podobe novelizácie zákona o štátnych symboloch.
Ministerstvo školstva Jána Mikolaja sa neposunulo vo vzdelávaní žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Počet ľudí s nízkym vzdelaním je jedným z najväčších problémov slovenského školstva. Nízke ambície vlády v tejto oblasti naznačilo už programové vyhlásenie a minimum prijatých opatrení nestačilo na viditeľné zlepšenie, naopak, problémy v praxi pretrvávajú: školy avizujú pokles počtu asistentov učiteľa a neklesá ani počet žiakov v špeciálnom vzdelávaní. Ministerstvo školstva zaviedlo dobrovoľný bezplatný predškolský ročník, avšak v kombinácii so znížením limitov na počty žiakov v triedach sa dosiahol opačný efekt: pri rastúcom počte malých detí počet žiakov v materských školách mierne klesá a rastie počet neúspešných žiadostí o prijatie.
Končiace vládne obdobie ukázalo, že na reálnu zmenu vyučovania a na zlepšenie slovenských študentov v medzinárodných rebríčkoch si ešte musíme počkať. Isté je, že zmena nepríde, ak učitelia a školy nedostanú viac voľnosti pri vyučovaní a výbere učebníc, ani keď namiesto prilákania a udržania tých najlepších v systéme budeme učiteľov zaťažovať novou administratívou a odrádzať demotivujúcimi kariérnymi schémami.
Písané pre infovolby.sk
Poznámky:
1) Beblavý, Miroslav – Pišút, Ján (2010): Znalostná spoločnosť, vysoké školy, veda a výskum. In: Bútora, M. – Kollár, M. – Mesežnikov, G. (2010): Slovensko 2009: Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 2010, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava
2) Štátna školská inšpekcia (2009): Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2008/2009, Bratislava, s. 144-145, dostupné online
3) Kontseková, J. – Kubánová, M. – Košťál, C. (2010): Základné a stredné školstvo. In: Bútora, M. – Kollár, M. – Mesežnikov, G. (2010): Slovensko 2009: Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 2010, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava