O kvalite vysokých škôl trochu inak

SGI v apríli zverejnil výsledky projektu zameraného na hodnotenie výročných správ verejných vysokých škôl o činnosti, ktorý realizoval spolu s Transparency International Slovensko. Hlavné výstupy nášho projektu boli výstižne zosumarizované v článku, ktorý vyšiel v Trende 23. 4. 2008 [1] a podrobne sú popísané v Správe o hodnotení výročných správ verejných vysokých škôl. Z tohto dôvodu by som sa na tomto mieste nevenovala projektu ako celku, ale len prepojeniu výročných správ o činnosti verejných vysokých škôl s otázkou kultúry kvality na vysokých školách.

O kvalite vysokých škôl sa na Slovensku väčšinou hovorí z makro pohľadu, t.j. čo by štát mal alebo nemal spraviť pre zvýšenie kvality vysokých škôl. Málokedy je pozornosť upriamená na inštitucionálnu úroveň, teda na to, ako by samotné vysoké školy mohli zvýšiť svoju kvalitu. Toto si všimla aj Európska asociácia univerzít (EUA). Vo svojej Sektorovej správe o stave vysokého školstva na Slovensku z februára 2008 konštatuje, že na našich vysokých školách existuje pomerne značný priestor na zvýšenie kultúry kvality v rámci samotných inštitúcií. Základným predpokladom k tejto vnútornej zmene kultúry na vysokých školách je, aby vysoké školy zmenili postoj ku hodnoteniu svojej kvality. V súčasnosti sa hodnotenie kvality spája skôr s hodnotením, či tá-ktorá vysoká škola spĺňa isté kritériá alebo nie. U našich vysokých škôl absentuje vnímanie hodnotení ich kvality ako nástroja rozvoja danej vysokej školy. Teda, že informácie pochádzajúce z hodnotenia vysokej školy poskytujú možnosť na odhalenie priestoru na skvalitnenie vysokej školy a sú pre ňu pomocou pre zhodnotenie súčasnej situácie a pre vytvorenie strategického plánu na ďalšie využitie silných stránok, zužitkovanie príležitostí a na odstránenie nedostatkov. Inými slovami na skvalitnenie výstupov práce danej inštitúcie.

Nami realizovaná analýza výročných správ podporila pohľad EUA na kultúru kvality vysokých škôl. Na jednej strane verejné vysoké školy vo svojich výročných správach takmer neinformovali o výsledkoch hodnotení kvality, ktorých realizáciu im ukladá zákon – hodnotenie študentmi a hodnotenie vedeckou radou. Na strane druhej vysoké školy len málokedy kvalitatívne hodnotili vo výročných správach svoje pôsobenie v predchádzajúcom roku. Pokiaľ niektoré z nich informovali o nedostatkoch, tak len výnimočne určili aj príčiny neželaného stavu a možnosti jeho odstránenia.

Je zrejmé, že na základe čítania výročných správ nie je možné povedať, do akej miery vysoké školy skutočne využívajú výsledky hodnotení dvoch veľmi dôležitých skupín insiderov, t.j. študentov a vedeckej rady. Taktiež nie je možné povedať, či a do akej miery vysoké školy vyhodnocujú svoje silné a slabé stránky a na základe takejto analýzy strategicky plánujú svoj ďalší rozvoj. To čo sa však dá skonštatovať je, že verejné vysoké školy nepovažujú tieto informácie za natoľko dôležité, aby ich zaradili do svojho každoročného odpočtu napĺňania dlhodobého zámeru realizovaného vo forme výročnej správy.

Zmena postoja verejných vysokých škôl k informáciám o kvalite a o jej zlepšovaní nie je samozrejme zárukou samotného zvyšovania kvality danej inštitúcie. Je však indikátorom zmeny vnímania kvality na úrovni samotnej inštitúcie a teda je krokom k budovaniu kultúry kvality na vysokých školách. Ďalším krokom by potom malo byť akceptovanie informácií o kvalite vysokej školy ako nástroja umožňujúceho zlepšiť jej fungovanie. Z pohľadu externého prostredia zverejňovanie tohto typu informácií, zvýši transparentnosť vysokých škôl, ktorá so sebou prinesie viacero pozitívnych efektov. Širšia aj odborná verejnosť bude mať možnosť efektívnejšie vyhodnocovať využívanie zdrojov investovaných do danej inštitúcie. Potenciálni študenti sa budú môcť kvalifikovanejšie rozhodnúť pre takú školu, ktorá im bude vyhovovať. Nádejní investori, či partneri, nadobudnú možnosť získať viac informácií o kvalite vysokej školy, ktoré im pomôžu v nájdení najvhodnejšej vysokej školy pre budúcu spoluprácu. V neposlednom rade, vonkajší stakeholderi v podobe kvalitnejších informácií získajú možnosť vyvíjať lepšie informovaný tlak na vysoké školy, aby zvýšili svoju kvalitu, čo následne prispeje k zvyšovaniu kvality vysokých škôl na Slovensku.

[1] Vysoké školy nerady ukazujú účty