Premiér Fico sa rád sťažuje, že mu predchádzajúca vláda nechala dve finančné pasce: dôchodkovú reformu a záväzok vstupu do eurozóny. Obe "pasce" limitujú možnú rozšafnosť vlády súčasnej, vo ficospeaku "budovanie sociálneho štátu". Dnes Ficova vláda schválila svoj druhý rozpočet a tak možno analyzovať, ako sa s pascami vyrovnal. Záver je jednoduchý: Fico s Počiatkom nastavili protipascu – nie však Miklošovi s Dzurindom, ale celému národu a svojim nástupcom.
Komentátori už dostatočne rozobrali fakt, že aj "budovanie sociálneho štátu" je v skutočnosti len marketingovou stratégiou, keďže vláda žiadnym zásadným spôsobom nemení povahu štátu, rozpočtovej a sociálnej politiky. Preto sa vybrala cestou viditeľných, ale rozpočtovo pomerne lacných krokov, akými sú- vianočný príspevok či príspevok na prvé dieťa. Čo už rozoberajú menej je fakt, že aj tieto "drobnosti" spolu s ústupkami koaličným partnerom (platby do pôdohospodárstva) stoja spolu viac peňazí, než si rozpočet môže dovoliť. Niekde sa teda musí škrtať.
Riešením – a Ficovou pascou pre krajinu – je upadajúce financovanie školstva a vedy. Dzurindove vlády nemali veľa peňazí, ale najmä tá druhá sa snažila zlepšovať financovanie školstva (a zároveň ho reformovať napríklad zatváraním prázdnych škôl). Najvýrečnejším príkladom rastúceho rozpočtu je vysoké školstvo.
Vysoké školy zaznamenali v rokoch 2000-2006 jeden z najvýraznejších rastov výdavkov medzi všetkými časťami verejného sektora. Aj keď priemerná mzda profesora 38 500 Sk mesačne nie je zďaleka na úrovni Západu, je to rádový pokrok oproti tomu, čo sme zdedili od Mečiara. Zodpovedne hospodáriace školy postupne prestali riešiť problémy typu – kedy zavrieme brány, lebo nám nezostane na kúrenie – a začali sa orientovať na masívny nárast počtu študentov (61 000 novoprijatých v roku 2006 oproti 27 000 v roku 1998).
Od nástupu Ficovej vlády naopak už druhý rozpočet škrtí vysoké školstvo. Vďaka existencii trojročného plánovania rozpočtu vieme, koľko plánovala dať na vysoké školstvo v roku 2008 Dzurindova vláda (15,1 miliardy) a koľko dáva Ficova (13,9 miliardy). Rozdiel 1200 miliónov, o ktoré študentov a učiteľov vysokých škôl obral Fico, by zaplatil trojnásobné zvýšenie sociálnych štipendií, alebo zvýšenie platov učiteľov na vysokých školách o desaťtisíc korún mesačne alebo rekonštrukciu desiatok budov.
K podobnému záveru dospejeme aj pri pohľade na rozpočet vedy a základných či stredných škôl. Ficova vláda sa zjavne rozhodla, že potvrdí všetky učebnicové poučky o krátkozrakosti populistických politikov, ktorí prejedia budúcnosť v záujme kúpenia si hlasov.
A tak v zápasoch o dôchodkové piliere a Hlinkove zásluhy uniká fakt, že predseda vlády nás jasne nasmeroval na portugalskú trajektóriu. Tam sa tiež dali uspať eurofondami a zlepšujúcou sa životnou úrovňou, až im pred niekoľkými rokmi hospodárstvo spadlo na hlavu, pretože bolo stále postavené na nekvalifikovanej pracovnej sile, ktorá však zrazu bola v porovnaní s východnou Európou drahá… Horizont rokov 2013-4, kedy sa také niečo ľahko môže stať aj nám, však pre súčasnú vládu nie je zaujímavý.