SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť mapuje v Spravodaji Interface 1/2007 pravdepodobné dopady skončenia výnimky z požadovaného vzdelania asistentov učiteľa po roku 2010 a problémy spojené s dnešným stavom financovania tejto pozície. Po roku 2010 sa pre prácu asistenta učiteľa vyžaduje úplné stredné vzdelanie (t.j. maturitné) alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa (t.j. bakalárske). Ak asistent nemá pedagogické vzdelanie, vyžaduje sa, aby absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium.
Na Slovensku pôsobí na 632 bežných aj špeciálnych základných a materských školách spolu 973 asistentov učiteľa (údaj MŠ SR k septembru 2005). Zatiaľ čo sa počet asistentov postupne zvyšuje a spolu s tým aj financie na nich vyčlenené, viaceré princípy ich fungovania sú predmetom diskusií.
Predstavitelia škôl oslovených v spravodaji, ako aj asistenti samotní, by uprednostnili zmenu v spôsobe financovania tohto programu a v pracovno-právnych vzťahoch (napr. iné načasovanie prideľovania financií a uzatváranie zmlúv radšej na celý školský rok alebo možnosť uplatniť pracovný pomer na dobu neurčitú), čo by umožnilo školám lepšie plánovať a finančne pokryť asistentov učiteľa na dlhšie obdobie, a to aspoň na celý školský rok alebo viac rokov a asistentom učiteľa by poskytlo väčšiu istotu zamestnania.
Podľa Vladimíra Obrina, zástupcu riaditeľa ZŠ Čaklov, by bolo vhodné asistentov zamestnávať minimálne na dobu jedného školského roka. Ich činnosť je zapracovaná do koncepcie školy v priebehu školského roka a odchod asistenta po určitom období, prakticky v strede školského roka, ak sú zmluvy uzavreté na kalendárny rok, túto koncepciu narúša. Ako ďalej povedal, samotní asistenti by určite prijali pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Dávalo by im to záruku dlhodobého peňažného príjmu a určitú úroveň sociálnej istoty.
Roman Goroľ, asistent na ZŠ Čaklov, ktorý zároveň študuje na vysokej škole, pôsobí na základnej škole od roku 2002, no s určitými prestávkami. V súčasnosti je zamestnaný iba na 4 mesiace. „Nie som spokojný, lebo ak chcem pracovať naplno, mal by som s deťmi pracovať po celý školský rok. Dĺžka zamestnania nie je motivujúca, lebo ak neviem, či po skončení pracovnej zmluvy ostanem v škole, je to absolútne demotivujúce. Musím premýšľať aj nad tým, čo bude po 1. januári. Rád by som ostal pracovať na našej škole. Poznám deti a ich rodičov, ich problémy a školu. Keďže na škole pracujem s prestávkami od roku 2002, ideálne a správne by bolo, ak by som mal zmluvu na dobu neurčitú. Lenže ak to nie je možné, vyhovovala by mi zmluva na celý rok, prípadne školský rok. V našom regióne nie sú možnosti zamestnania. Keďže sa chcem venovať školstvu, nechcem si hľadať iné zamestnanie," vyjadril svoje plány a očakávania R. Goroľ.
Otázky sa vynárajú aj v spojení s požadovaným vzdelaním, ktoré musia asistenti do konca roka 2010 splniť, teda dosiahnuť najmenej maturitné alebo vysokoškolské bakalárske vzdelanie spolu s doplňujúcim pedagogickým vzdelaním. Spomedzi oslovených riaditeľov škôl a asistentov učiteľa väčšina podporuje, aby mal asistent učiteľa minimálne maturitu.
Asistent učiteľa Jozef Pustaj zo ŠZŠ v Čiernom Balogu, ktorý si maturitné vzdelanie plánuje doplniť, hovorí, že „vzdelaný rómsky asistent je dobrým príkladom pre žiaka a dôkaz toho, že aj Róm môže získať vzdelanie a tým aj lepšie pracovné miesto a postavenie v spoločnosti."
Agáta Kočanová, asistentka učiteľa na ZŠ v Chminianskej Novej Vsi, je presvedčená, že pri výchove detí by mal asistent mať aspoň stredoškolské vzdelanie. Ona sama študuje v rámci špecializačného štúdia Metodicko-pedagogického centra v Prešove a na vysokej škole. „Keďže práca s deťmi sa mi páči, ani po zvýšení vzdelania si inú prácu hľadať nebudem. Okrem toho, v mojom okolí ani iné pracovné príležitosti nemám," uviedla A. Kočanová.
Niektorí oslovení rómski aktivisti sa však obávajú, či sa ukončením výnimky z požadovaného vzdelania nenaruší zámer celej existencie programu a asistentov učiteľa s potrebným vzdelaním a zároveň znalosťou rómskeho jazyka bude nedostatok, iní to však považujú za nutnosť a prirodzený vývoj pozície asistenta učiteľa.
V súvislosti s tým niektorí uvažujú, či je z pohľadu prínosu pre deti, ktoré najviac využívajú pomoc asistenta učiteľa, efektívnejšie, aby bol asistentom učiteľa Róm alebo Neróm. Napríklad podľa štatutára Združenia mladých Rómov (ZMR) Ivana Maka, podmienka vzdelania zapríčiní to, že pozíciu asistenta učiteľa nebudú môcť vykonávať Rómovia, ktorí i napriek chýbajúcemu maturitnému vzdelaniu systematicky pracujú s rómskymi deťmi a ich rodinami a dosahujú veľmi dobré výsledky. V neposlednom rade sa podľa jeho názoru zvýši aj podiel nezamestnaných Rómov na trhu práce. Celkový počet asistentov učiteľa, ktorí si musia doplniť vzdelanie, nie je oficiálne známy ministerstvu školstva ani Metodicko-pedagogickému centru v Prešove. Podľa odhadov Ivana Maka je v rámci košického, banskobystrického a prešovského kraja asi 500 až 600 asistentov, ktorí si potrebujú zvýšiť vzdelanie.
Kompletné znenie Spravodaja Interface 1/2007 nájdete na tomto mieste.
V prípade záujmu o ďalšie informácie kontaktujte prosím Máriu Húšovú (husova(at)centrum.sk, 0905 841 001) alebo Martinu Kubánovú .