V súvislosti so včera zverejneným návrhom štátneho rozpočtu by sme radi zdôraznili tri veci:
– Napriek bezprecedentnému zadlžovaniu krajiny rozpočet obsahuje zároveň bezprecedentné zníženie výdavkov na vzdelávanie a vedu. Dochádza tak k ohrozeniu základnej prevádzky škôl aj vedeckých inštitúcií a možno, najmä pri základných a stredných školách, predpokladať aj ich zatváranie a masové prepúšťanie učiteľov a vedeckých pracovníkov,
– Rozpočet zároveň nepočíta s podporu pritiahnutia nových, veľkých technologicky sofistikovaných investícií, ktoré by mohli krajinu v ťažkej situácii posunúť ďalej. Počíta len s už prisľúbenými prostriedkami pre existujúcich investorov (KIA, Samsung) vo výške 42 mil. EUR, čo je absolútne nedostačujúce. Inými slovami, vláda počíta s tým, že na Slovensko žiadni väčší noví investori neprídu.
– Tento fakt sa vláda snaží maskovať absolútne nerealistickými projekciami využívania eurofondov, ktoré by navyše tak či tak neriešili základné prevádzkové náklady škôl a výskumu a z ktorých nie je možné financovať stimuly pre veľké investície rozvíjajúce krajinu. Vláda chce na vzdelanie a výskum vyčerpať z eurofondov 379 mil EUR, hoci zatiaľ dokázala v tejto oblasti vyčerpať len niekoľko miliónov EUR a to za 3 roky a primárne na platy úradníkov. Podľa nášho odhadu už čerpanie vo výške štvrtiny plánovaného objemu by bolo veľkým úspech.
Z pohľadu budúcnosti Slovensko predstavuje predstavený rozpočet najhoršiu možnú variantu. Vláda plánuje obrovský rast zadĺženosti, ale tieto prostriedky nepoužije na investície, ktoré by nás mohli vytiahnuť zo súčasnej zlej situácie.
Naopak, napriek bezprecedentnému zadlžovaniu rozpočet obsahuje bezprecedentné zníženie výdavkov na vzdelávanie a vedu, keďže prvýkrát dochádza k nominálnemu zníženiu výdavkov na normatívne financovanie základných a stredných škôl ako aj vysokých škôl ako aj základného rozpočtu pre vedu. V prípade vysokých škôl a vedy ide dokonca o výrazný pokles: 4%, respektíve 13%.1
Tabuľka: porovnanie rozpočtov na rok 2009 a 2010 (v mil. EUR)
|
Oblasť |
2009 |
2010 |
Nominálna zmena |
|
normatívne financovanie základného a stredného školstva |
1 208,3 |
1 204,8 |
-0,4% |
|
normatívne financovanie vysokého školstva |
473,7 |
456,2 |
-3,6% |
|
základný rozpočet pre vedu |
202,8 |
175,8 |
-13,4% |
Dochádza tak k ohrozeniu základnej prevádzky škôl aj vedeckých inštitúcií a možno, najmä pri základných a stredných školách, predpokladať aj ich zatváranie a masové prepúšťanie učiteľov a vedeckých pracovníkov.
Dzurindova vláda ani v horšej hospodárskej situácii nepristúpilo k takýmto tvrdým škrtom, v oblasti vysokých škôl dokonca od roku 2001 dochádzalo ku každoročným výrazným nárastom. Naopak, Ficova vláda vysokým školám berie pol miliardy korún oproti roku 2009.
Treba zdôrazniť, že nejde o jemné priškrtenie po niekoľkých tučných rokoch – školstvo aj veda trpia od roku 2006 tým, že pre súčasnú vládu nie sú prioritou a ich podiel na HDP sa v realite neustále znižuje už štvrtý rok po sebe. Prvýkrát však nastal pokles aj v nominálnom vyjadrení.
Rozpočet zároveň nepočíta s podporu pritiahnutia nových, veľkých technologicky sofistikovaných investícií, ktoré by mohli krajinu v ťažkej situácii posunúť ďalej. Počíta len s už prisľúbenými prostriedkami pre existujúcich investorov (KIA, Samsung) vo výške 42 mil. EUR, čo je absolútne nedostačujúce. Inými slovami, vláda počíta s tým, že na Slovensko žiadni investori neprídu. Je to smutné aj preto, že bez nového typu investícií sa Slovensko ďalej nepohne.
Tento fakt sa vláda snaží maskovať absolútne nerealistckými projekciami využívania eurofondov. Pre oblasť školstva a vedy plánuje vyčerpať počas roka 2010 spolu 379 mil EUR, hoci zatiaľ dokázala vláda v tejto oblasti vyčerpať len niekoľko miliónov EUR a to za 3 roky a primárne na platy úradníkov. Vyčerpanie štvrtiny projektovanej sumy by už bolo možné považovať za výrazný úspech.
Okrem toho eurofondy neriešia problém základných výdavkov, keďže idú len na rozvojové výdavky.
Tabuľka – čerpanie eurofondov pre oblasť školstva a vedy očakávané podľa rozpočtu
|
Oblasť |
Čerpanie fondov na rok 2010 |
|
infraštruktúra základných a stredných škôl |
62,9 mil. EUR |
|
vysoké školstvo |
76,6 mil. EUR |
|
veda a výskum |
239,8 mil. EUR |
|
spolu |
379 mil. EUR |
Na záver už len citát zo samotného rozpočtu, ktorý musela písať osoba s veľkým zmyslom pre čierny humor: "Formovanie vedomostnej spoločnosti je prioritou vlády SR, pretože len vzdelaní ľudia spoločnosti sú predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu a sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a rastu."
1 V prípade základných škôl berieme do úvahy normatívne prostriedky v kapitole MŠ SR, pri vysokých školách normatívne prostriedky v kapitole MŠ SR, pri vede pokladáme za základný rozpočet pre vedu výdavky na SAV, ako aj výdavky MŠ SR a rezortov na vedu)