Skutočná nezamestnanosť je oveľa vyššia a sociálne podniky zlyhávajú

Skutočná miera nezamestnanosti na Slovensku dosahuje 14%, nie oficiálnych 11.8%… 

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejňuje pravidelne každý mesiac údaje o miere nezamestnanosti na Slovensku. Za mesiac jún 2009 dosiahla podľa jeho údajov miera nezamestnanosti 11,8%, čiže približne 313 tisíc ľudí. Skutočný počet nezamestnaných na Slovensku je však podľa našich prepočtov asi 370 tisíc, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 14%.

Vysvetlenie tohto rozdielu je jednoduché. Za nezamestnaných totiž musíme počítať nielen ľudí, ktorých Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje ako „disponibilných", ale aj ostatných nezamestnaných a tiež tých, ktorí sa evidencii úradu práce vyhýbajú cez PN-ky (viac o metodike nášho výpočtu „skutočnej nezamestnanosti" nájdete v prílohe).

Celkovo tak po spočítaní uvedených troch zdrojov nezamestnanosti získame nasledovný obraz o vývoji nezamestnanosti v uplynulých mesiacoch:

Graf: Skutočná vs. oficiálna nezamestnanosť

Zdroj: SGI

Skutočná nezamestnanosť stúpla od leta minulého roka z menej ako 9% na 14% v júni tohto roku – medziročný nárast je približne 140 tisíc ľudí.
Aby nevzniklo nedorozumenie – neviníme vládu, že by manipulovala s údajmi. Chceme však poukázať na to, že vývoj je ešte horší než sa môže javiť, a tým viac treba prijímať účinné opatrenia.

A tu už vládu viníme – doteraz nepredstavila nijaké naozaj účinné opatrenie a podpora sociálnych podnikov, ktorá je doposiaľ najvýraznejším opatrením v tejto oblasti, je extrémne drahým spôsobom tvorby pracovných miest, navyše sprevádzaným dôvodnými podozreniami z klientelizmu a manipulácií pri verejných súťažiach.

…a hlavné opatrenie vlády – sociálne podniky – sa utápa v klientelizme.

Už v máji sme informovali o dôvodných podozreniach z manipulácie verejného obstarávania na výber poskytovateľov vzdelávacieho modulu „školení praktických zručností" pre sociálne podniky. Inštitútu SGI sa odvtedy podarilo priamo od dotknutých sociálnych podnikov získať detailnejšie informácie o účastníkoch verejných obstarávaní a ponúkaných cenách za služby, a tieto informácie potvrdili pochybnosti o otvorenosti a férovosti súťaže.

Manipulácia verejného obstarávania je podľa inštitútu SGI zrejmá, a to na najmä z dvoch dôvodov.

1.) Do štyroch rovnakých verejných obstarávaní sa prihlásili iba 3 identické firmy, konkrétne MAPA, s. r. o., Košice, Ing. Imrich Héžel – Progres, Mgr. Ivan Kiráľ – ECON (viď. príloha č.2). V troch súťažiach sa zúčastnili všetky tri firmy a v každej zvíťazila iná. Pravdepodobnosť, že by si v prípade férovej súťaže pri úplne identických súťažných podmienkach v troch prípadoch tie isté firmy takto rovnomerne „rozdelili" víťazstvá, je takmer nulová.

2.) Uvedené firmy podľa všetkého svoje ponuky koordinovali. Nijako inak sa totiž nedá vysvetliť, prečo tá istá firma pri rôznych súťažiach o tú istú vec v rovnakom čase niekde dala vyššiu a inde nižšiu ponuku (čoho výsledkom bolo „rozdelenie" víťazstiev medzi všetky súťažiace firmy). Napríklad firma Mgr. Ivan Kiráľ – ECON ponúkla v dvoch obstarávaniach cenu za služby vo výške 298 800 € a bola neúspešná. V treťom obstarávaní ponúkla sumu 298 080 €, čiže cenu o 720 € nižšiu, a súťaž vyhrala (viď. príloha č.2 a č.3). Je málo pravdepodobné, že by firma dávala do identických súťaží rozdielne ponuky a prišla tak o možnosť zvíťaziť vo viacerých obstarávaniach. Rozdielne ponuky nie sú zdôvodniteľné ani rozsahom poskytovaných služieb v rozdielnych regiónoch, keďže išlo o identické verejné obstarávania.

O prešetrenie korektnosti tejto súťaže sme požiadali Protimonopolný úrad SR, ktorému sme postúpili aj naše doplňujúce zistenia v tejto veci.

Príloha č. 1
Podrobnejšie vysvetlenie metodiky výpočtu "skutočnej miery nezamestnanosti" na Slovensku

Ústredie zverejňuje mieru nezamestnanosti počítanú z tzv. disponibilných nezamestnaných – ľudí, ktorí sú v prípade potreby schopní nastúpiť okamžite do práce.

Okrem nich však existuje v každej chvíli približne 30 – 40 000 ľudí, ktorí sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce, ale z akéhokoľvek dôvodu nie sú podľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny schopní okamžitého nástupu do práce. Môžu byť práve chorí či byť na rekvalifikácii. To z nich však nerobí menej nezamestnaných. Preto ich počítame za nezamestnaných.

Okrem toho existujú ľudia, ktorí sú zamestnaní, ale práceneschopní. Ich počet sa líši podľa ročného obdobia a epidémii. Oficiálna práceneschopnosť však začala od začiatku krízy prudko stúpať a to najmä v regiónoch, kde je najhoršia situácia na trhu práce. V Bratislave, kde je trh práce stabilizovaný, sa takmer nepohla. V Stropkove, kde medziročne nezamestnanosť narástla o 5,12 percentuálneho bodu (z 12,2% v júni 2008 na 17,24% v júni 2009), stúpla aj práceneschopnosť za rovnaké obdobie o 1,3 percentuálneho bodu. Poukazuje to na jav, v rámci ktorého sa niektorí nezamestnaní radšej stanú oficiálne práceneschopnými.

Tento vývoj má svoju logiku. Práceneschopnosť je totiž výhodná pre zamestnávateľa aj zamestnanca. Zamestnávateľ (okrem prvých desiatich dní) neplatí nič a zamestnanec dostane zo Sociálnej poisťovne 55% hrubého príjmu, čo je viac ako podpora z nezamestnanosti, na ktorú by navyše mnohí ani nemali nárok. Okrem toho je väčšia šanca udržať si zamestnanie po skončení PNky, ako keď sa pomer úplne skončí.

Z tohto pohľadu je dlhšie trvajúca zvýšená miera práceneschopnosti len ďalším prejavom vyššej nezamestnanosti. Pokúsili sme sa zmerať, o koľko sa práceneschopnosť zvýšila od začiatku krízy. Zistili sme, že oproti rovnakým mesiacom v rokoch pred krízou je práceneschopnosť od začiatku tohto roka vyššie o 0,8-1,7 percentuálneho bodu. Túto "nadmernú" práceneschopnosť preto podľa nášho treba tiež pripočítať k nezamestnanosti, osobitne preto, že ide o dlhodobý jav, ktorý nemožno pripísať reálnej zmene zdravotného stavu, ale len kríze.

Príloha č. 2
Detailný rozpis jednotlivých súťaží a ponúkaných cien za služby

Príloha č. 3
Ponuky zoradené podľa firiem

• Zdieľanie: | Iné sociálne siete
  |

---

Diskusia k článku

[[Jot? &placeholders=`1` &output=`0` &pagination=`5` &captcha=`1`]] [+jot.html.navigation+] [+jot.html.comments+] [+jot.html.form+]