Inštitút SGI sa včera spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami zúčastnil na rokovaní vlády, na ktorom boli vypočutí kandidáti na funkciu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Napriek tomu, že napokon nebol vybraný ani jeden z nich, považujeme za prínosné rozobrať ich vystúpenia.
Pre zmenu nadštandard
Hneď v úvode je potrebné uviesť, že v zákone o verejnom obstarávaní sa jasne stanovuje, že vláda vyberá kandidáta na predsedu úradu na základe verejného vypočutia. Čo však možno hodnotiť ako (aj v medzinárodnom ponímaní) nadštandardný krok, je možnosť pre verejnosť položiť každému kandidátovi tri otázky. Obsah týchto otázok nebol pritom priamo na vypočúvaní nijakým spôsobom regulovaný, akurát sa zvýraznila nutnosť zdržania sa akýchkoľvek komentárov alebo hodnotových súdov k výstupom kandidátov.
Aj o paradajkách
Prvým kandidátom, ktorý vystúpil so svojou víziou smerovania úradu bol Peter Kubovič. Zameral sa na nutnosť zjednotiť rozhodovaciu prax Rady úradu pre verejné obstarávanie, otázku pokračovania v elektronizácii obstarávania v jednom informačnom systéme, prehodnotenie aktivít úradu a vytvorenie útvaru, ktorý by pomáhal slovenským podnikateľom zúčastňovať sa na tendroch aj v zahraničí.“
Pri otázkach zo strany vlády boli najzaujímavejšie tri momenty. Ministrovi vnútra Kaliňákovi sa nezdalo zlúčenie EKS a EVO, nakoľko sú zacielené na iné obstarávania (tie komplexnejšie nemôžu byť riešené cez EKS), pričom Kubovič reagoval, že si to spolu potom vyjasnia. Druhým momentom bolo, keď kandidát poukázal na potrebu nezameriavať sa iba na kritérium najnižšej ceny, ale aj na kritérium kvality. Následne sa ho Kaliňák spýtal, ako by opísal kvalitu paradajky. Najviac prekvapujúcou však bola otázka ministra Erséka, ktorý sa Kuboviča ako právnika ÚVO pýtal, prečo za 12 rokov svojho pôsobenia nezaviedol nič zo svojej vízie. Mimochodom, žiadna obdobná otázka nepadla pri vypočúvaní súčasnej predsedníčky ÚVO.
“Pokračovanie v rozbehnutých zmenách”
Druhá vystupujúca kandidátka Zita Táborská začala tým, ako sa za jej pôsobenia podarilo ÚVO získať medzinárodné uznanie a že je potrebné pokračovať “v rozbehnutých zmenách”. Úrad by sa mal konkrétne stať „jedinou autoritou, ktorá bude mať posledné slovo“ o tom, či došlo k pochybeniam pri verejnom obstarávaní. Rovnako chce budovať centrálne obstarávacie autority, ktoré len „keď budú profesionálne a operatívne prinesú želaný výsledok“. Inovatívnym prvkom taktiež bolo spomenutie zavedenia rámcových trhových konzultácii po vzore nórskeho systému.
Rovnako ako Kubovič i Táborská chce, aby sa hľadala ekonomicky najvýhodnejšia ponuka (hodnota za peniaze), aby sa viac využívalo kritérium kvality a aby sa zverejňovali príklady dobrej praxe. Pri otázke ako by zvýšila súťaživosť obstarávaní (Slovensko dosahuje jedny z najslabších výsledkov v Európe) uviedla, že by pomohlo šírenie osvety. Po neskoršej obdobnej otázke z publika upresnila, že sa musí dosiahnuť to, aby si verejnosť nemyslela, že sa na Slovensku zákazky len „niekomu dohadzujú“, a preto je potrebné posilniť transparentnosť.
Najlepšie na záver?
Posledný kandidát Méry hneď v úvode zareagoval na zmedializované informácie týkajúce sa jeho osoby – za to, že som Maďar, nemusím byť kandidátom strany MOST-HÍD. Hneď jeho prvá názorná ukážka však naznačila rozporuplnosť väčšiny z jeho tvrdení. Uviedol, že treba zjednodušiť celé obstarávanie a poukázal na to, že plné znenie zákona o verejnom obstarávaní má 1 300 strán, pričom držal knihu s komentármi a judikatúrou.
Medzi svoje ciele zaradil zabezpečenie jednotného názoru úradu, odklon od ceny ako najdôležitejšieho kritéria pri obstarávaniach, šírenie osvety úradom a zavedenie trhových konzultácii. V porovnaní s predchádzajúcimi kandidátmi možno v podstate za nóvum považovať iba návrh „osobnej zodpovednosti“ kontrolórov. Napriek tomu, pri otázkach vlády jej podpredseda Pellegrini uviedol, že oceňuje jeho zdôraznenie, že nielen cena, ale aj kvalita musí byť kritériom a „počuje to prvýkrát“.
Kandidát poukázal na to, že jeho prednosťou je „prinášanie pohľadu zvonka“. Medzi to asi patria aj návrhy, aby si obstarávania obce „spravili ako chcú, len nech súťažia“, aby si ÚVO pri kontrolách nevymýšľal zbytočné „doplňujúce dokumenty“ (ktoré sú pritom jasne stanovené), zmeny, ktoré by viedli k potrebe vytvoriť za dva dni kvalifikovanú ponuku, ako aj výrok „nie vždy, keď sa prihlási jeden súťažiaci, ide o negatívny faktor“.
Čo nás čaká?
Vypočutie kandidátov na tak zásadný post ako je predseda ÚVO za aktívneho zapojenia verejnosti, ako aj mimovládneho sektora, považujeme za zásadný krok vpred. Otvorenie procesov vždy vedie k lepším možnostiam kontroly, ale i následného vyvodzovania (politickej) zodpovednosti. Ukázalo sa, že členovia vlády nezobrali kladenie otázok ako formalitu. Rovnako sa aj pred verejnosťou jasne odhalili kvalitatívne rozdiely medzi kandidátmi. Očakávali by sme, že nevybratie kandidáta v prvom kole vláda detailnejšie odôvodní. Napriek tomu sme presvedčení, že otvorený výber splnil svoj účel, keď ukázal kvalitatívne rozdiely medzi kandidátmi a znemožnil politické presadenie menej kvalifikovaného kandidáta. Čo prinesie druhé kolo, akí kandidáti sa doň prihlásia a ako sa rozhodne vláda budeme pozorne sledovať.