Vážené pani učiteľky Polgáriová a Liptáková,
ako pracovníci a pracovníčky z mimovládnych organizácií (MVO), ktoré sa dlhodobo snažia riešiť obtiažnu situáciu časti rómskych detí, Vám ďakujeme, že sa otvorene zapájate do tejto kľúčovej verejnej diskusie.
Bez akéhokoľvek zveličovania, ste hlas z frontovej línie a možno jediná nádej, že aspoň časť detí z veľmi zložitého prostredia sa do spoločnosti plnohodnotne integruje a prispeje k rozvoju Slovenska.
Váš list, ktorý si, žiaľ kvôli dĺžke vyše 20 normostrán, celý prečíta málokto, obsahuje množstvo alarmujúcich skúseností a poznatkov. Sme radi, že sa v mnohom zhodneme – najmä v tom, že naše školy problémy detí z vylúčených rómskych lokalít nezvládajú a že mnohé deti prichádzajú na základnú školu také zanedbané, že nultý ročník nemá šancu pomôcť im úspešne sa zaradiť do bežného vyučovacieho procesu.
Rovnako súhlasíme, že jeden učiteľ sám na všetko nestačí, a preto je kľúčové zapojenie asistentov učiteľa a odborných zamestnancov, najmä školských psychológov a špeciálnych pedagógov. Ak sa pozeráme na úspešné inkluzívne školy v zahraničí, prvý rozdiel, ktorý udrie do očí je, že s deťmi tam pracuje viac dospelých a po dlhšiu časť dňa ako u nás.
Vnímame aj potrebu pokračovať v debyrokratizácii školstva a nezaťažovaní učiteliek a učiteľov papierovaním na úkor prípravy na vyučovanie a práce s deťmi. Za nevyhnutné považujme aj zvyšovanie spoločenského postavenia učiteľov prostredníctvom lepšieho ohodnotenia ich práce.
Váš list ukazuje, že Vás štát nechal v štichu nielen na úkor vašich nervov, ale aj na úkor osudov rómskych detí a tým aj našej spoločnej budúcnosti.
Veríme, že aj Váš hlas prispeje k tlaku na to, aby sa materská škola stala dostupná a pre všetky, čo to potrebujú, bezplatná. To je pre mnohé deti jediná šanca a určite viete, že dieťa po troch rokoch v škôlke je na tom radikálne lepšie po všetkých stránkach keď sa dostane do vašich rúk.
V čom sa však zásadne nezhodneme, sú niektoré nepravdivé, neférové a škodlivé stereotypy, ktoré, možno nechtiac, pomáhate šíriť. Práve zjednodušenia a zovšeobecňujúce obvinenia zvyšujú napätie v spoločnosti a tlačia do popredia zdanlivo jednoduché riešenia. Príkladom je snaha zaviesť internátne školy, ktorá sa nikde vo svete neosvedčila. Naopak, dobré príklady sú veľmi obtiažne presaditeľné do hlavného prúdu vzdelávania, keďže ich základné princípy sú v rozpore so súčasným ideovým nastavením školstva a majoritnej spoločnosti.
Pri všetkej úcte, neviete vyhodnotiť, kto sú po celom Slovensku poberatelia cielených dávok, ktoré majú zabezpečiť deťom z najchudobnejších rodín jedlo a základné školské pomôcky. Ak ich niektorí rodičia zneužívajú, nie je to vina ich detí – naopak, tie deti potrebujú našu a najmä vašu pomoc. Ani jedna z dávok nie je iba pre Rómov – sú cielené na chudobné rodiny a medzi ich prijímateľmi sú majoritné aj rómske rodiny. Ide o elementárnu solidaritu a naša zodpovednosť je zabezpečiť, aby sa prostriedky dostali k deťom, ktoré ich naozaj potrebujú.
Hoci sa tieto príklady po internete šíria ťažšie, vieme z práce MVO v teréne, že mnoho rómskych rodičov verí v dôležitosť vzdelania a snažia sa v rámci svojich možností poskytnúť deťom maximum, aby chodili do škôlky i do školy čisté a vybavené učebnými pomôckami. Týmto rodičom Vaše zovšeobecňujúce tvrdenia môžu veľmi poškodiť.
Na záver, nedokázali by sme to povedať presnejšie ako Vy vo Vašom liste: „Máme obavy, kam až táto (niekde už teraz neúnosná) situácia dospeje pri pokračovaní tohto dlhodobo neriešeného a odsúvaného problému a dysfunkčného sociálneho systému."
Vyzývame aj ďalšie učiteľky a učiteľov, ktorí nedostávajú od štátu a spoločnosti podporu potrebnú na prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby sa zapojili do konštruktívnej diskusie o tom, čo treba urobiť, než bude neskoro!
Ctibor Košťál, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Andrej Salner, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Martina Kubánová, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Judit Kontseková, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Miroslava Hapalová, Člověk v tísni Slovensko
Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry
Andrea Bučková, Kultúrne Združenie Rómov Slovenska
Zuzana Balážová
Jana Kviečinská
Renáta Králiková, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Lenka Molčanová
Vlado Rafael, Nadácia otvorenej spoločnosti
Zuzana Kusá, Slovenská sieť proti chudobe
Rado Kovács, poslanec MsZ v Rožňave, učiteľ v ZS Jablonov nad Turňou
Lucia Kureková, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Martin Kochan
Peter Kunder
Ľuba Smolková
Ladislav Dorociak
Alena Golianová, učiteľka, ZŠ Pezinok
Peter Halák, Indícia, n.o.
Ida Želinská
Milan Horeličan
Alena Kotvanová
Denisa Havrľová, dokumentaristka, Bratislava
Stanislav Trnovec, Klub mnohodetných rodín
Jana Csibová
Dana Hashimotová
Tina Gažovičová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry
Ján Orlovský
Viliam Figusch
Jana Luptáková- Forum pale Romnja, Detva
Ľubica Pavlovičová
Boris Strečanský
Zora Bútorová, Inštitút pre verejné otázky
Martin Bútora, Inštitút pre verejné otázky
Helena Woleková, SOCIA
Martina Čverhová, učiteľka, ZŠ s MŠ v Gaboltove
Paula Tománková
Martin Šaro, slovenskyportal.sk
Zuzana Kolláriková
Anna Jankivová, ZPMP Vranov nad Topľou
Emil Markuška, Košice
Alena Krempaská, Inštitút ľudských práv
Peter F. 'Rius Jílek, vysokoškolský učiteľ-slovakista, literárny kritik
Ak chcete k listu pripojiť svoj podpis, napíšte na kostal(zavinac)governance(bodka)sk.