Európske konzorcium vedené organizáciou Science Feedback v spolupráci s partnermi Demagog.sk, Newtral, Pravda, Check First a Universitat Oberta de Catalunya (UOC) zverejnilo prvé rozsiahle, vedecky podložené meranie štrukturálnych ukazovateľov dezinformácií naprieč šiestimi veľkými online platformami (VLOPs) v štyroch krajinách EÚ. Výsledky môžu pomôcť posúdiť, ako platformy plnia svoje povinnosti podľa zákona o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA).
Štúdia vychádza z približne 2,6 milióna príspevkov s celkovým počtom okolo 24 miliárd zobrazení na platformách Facebook, Instagram, LinkedIn, TikTok, X/Twitter a YouTube vo Francúzsku, Poľsku, na Slovensku a v Španielsku. Poskytuje porovnateľné, na dosah používateľov vážené ukazovatele o tom, ako sú platformy priepustné voči mis- a dezinformáciám, aký vplyv majú opakovaní šíritelia nepravdivých informácií v porovnaní s dôveryhodnými zdrojmi, aký je ich multiplatformový dosah a či majú finančný prospech zo šírenia nepravdivého obsahu.
Dr. Emmanuel Vincent, riaditeľ Science Feedback a hlavný autor štúdie, uviedol: „Zavádzajúci obsah nie je na sociálnych sieťach len zanedbateľnou odchýlkou. Na TikToku približne každý piaty príspevok (vážený podľa počtu zobrazení) na témy verejného záujmu obsahuje mis- alebo dezinformáciu. Na Instagrame, YouTube, X a Facebooku ide približne o každý desiaty príspevok a na LinkedIne o približne 2 %. Prípad LinkedInu pritom ukazuje, že je možné navrhnúť systémy tak, aby dezinformácie neboli odmeňované vyššou viditeľnosťou.“
Obrázok: Prevalencia nepravdivých informácií na šiestich veľmi veľkých platformách.
Riaditeľka Inštítutu pre dobre spravovanú spoločnosť, pod ktorú spadá projekt Demagóg.sk Veronika Jursová Prachárová upozorňuje: “V porovnaní s ostatnými krajinami z konzorcia sa na Slovensku ďaleko najviac objavovali misinformácie na Tiktoku a Facebooku.”
Prečo je to teraz dôležité
Podľa rámca systémových rizík v zákone o digitálnych službách (DSA) musia platformy preukázať, že aktívne zmierňujú riziká spojené so šírením dezinformácií na svojich službách. Najspoľahlivejšou cestou, ako to dosiahnuť, je dodržiavať Kódex správania proti dezinformáciám.
Vzhľadom na nedávne útoky Trumpovej administratívy voči DSA však zostáva otvorenou otázkou, do akej miery sú platformy stále odhodlané bojovať proti dezinformáciám na svojich sieťach. Táto štúdia prináša doposiaľ najjasnejšiu odpoveď na to, ako si platformy v skutočnosti vedú pri plnení požiadaviek DSA v oblasti dezinformácií – a je zároveň jediná, ktorá bola navrhnutá s cieľom priamo podporiť uplatňovanie Kódexu.
Hlavné zistenia
-
TikTok je platformou s najvyšším výskytom mis- a dezinformácií – 20 % príspevkov na témy verejného záujmu obsahuje nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. LinkedIn dosiahol najnižší podiel, len 2 %.
-
Ak sa pripočíta aj závadný obsah (napr. nenávistné prejavy) a „hraničný“ obsah (ktorý podporuje dezinformačné naratívy bez overiteľne nepravdivých tvrdení), TikTok a X/Twitter sú na tom najhoršie, s výskytom 34 % a 32 %.
-
Účty, ktoré šíria dezinformácie, dosahujú väčší dosah a interakcie než dôveryhodné zdroje – pri rovnakom počte sledovateľov získavajú ich príspevky viac zobrazení alebo reakcií. Tento jav sa prejavil na všetkých platformách okrem LinkedInu.
Obrázok: Pomer priemerného počtu interakcií na jednom príspevku na 1000 sledujúcich na účtoch s nízkou dôveryhodnosťou voči tomu istému údaju pri účtoch s vysokou dôveryhodnoťou pre každú platformu.
O štúdii
Rozsah a metóda: Šesť veľkých online platforiem (VLOPs), štyri členské štáty EÚ, päť kľúčových tematických oblastí (Ukrajina/Rusko, klíma, zdravie, migrácia, lokálna politika). Náhodná vzorka 500 príspevkov na platformu a krajinu, vážená podľa počtu zobrazení, zodpovedá tomu, čo používatelia skutočne vidia. Obsah hodnotili profesionálni fact-checkeri.
Prístup k údajom: Napriek žiadostiam podľa článku 40.12 DSA poskytol požadovanú náhodnú vzorku iba LinkedIn. TikTok sprístupnil výskumné API príliš neskoro na zaradenie do tejto vlny, čo poukazuje na pretrvávajúce medzery v prístupe k údajom, ktoré bránia nezávislému auditu.
Časový rámec: Zber dát sa uskutočnil najmä v marci a apríli 2025 (s menšími platformovo špecifickými úpravami pre YouTube a TikTok).
Ďalšie kroky: Druhé meranie je naplánované na začiatok 2026, aby bolo možné sledovať vývoj v čase.
Odkaz na pôvodnú správu:
https://science.feedback.org/first-measurement-disinformation-major-platforms-europe/
Odkaz na štúdiu:
https://science.feedback.org/wp-content/uploads/2025/09/SIMODS-Report-1.pdf
O projekte SIMODS
Projekt SIMODS (Structural Indicators to Monitor Online Disinformation Scientifically) vedie Science Feedback v spolupráci s UOC, Check First a fakt-checkingovými partnermi Newtral (Španielsko), Demagog.sk (Slovensko) a Pravda (Poľsko). Projekt financuje European Media and Information Fund (EMIF) a jeho cieľom je vyvíjať nezávislé a porovnateľné štrukturálne ukazovatele, ktoré umožnia dlhodobo hodnotiť výkonnosť online platforiem v boji proti dezinformáciám.