Veronika Folentová, Martin Kollárik, Denník N | 9.11.2018
Pred sobotnými voľbami Denník N v spolupráci s inštitútom SGI pripravil otázky a odpovede o fungovaní samosprávy.
Komunálne voľby budú v sobotu 10. novembra od 7:00 do 22:00. Komunálne voľby sú zložité na pozornosť, keďže každý bude voliť minimálne dvakrát – primátora alebo starostu a poslancov od mestského zastupiteľstva.
V Bratislave a Košiciach budú voliť dokonca štyrikrát – primátora, starostu mestskej časti a poslancov v mestskom aj miestnom zastupiteľstve.
Čo sú kľúčové právomoci primátora/starostu?
Vykonáva správu mesta a zastupuje ho pri rokovaniach so štátom alebo s firmami či osobami. Zvoláva a vedie zasadnutia mestského či obecného zastupiteľstva a podpisuje jeho uznesenia.
Obsadzuje dôležité funkcie, akými sú viceprimátor, prednosta úradu alebo náčelník mestskej polície. Vydáva pracovný poriadok a organizačný poriadok mestského úradu spolu s poriadkom odmeňovania zamestnancov mesta.
Je rozdiel medzi právomocami primátora mesta a starostu obce?
Nie je, ide len o iné pomenovanie pre rovnakú funkciu.
O akých sumách peňazí rozhodujú primátori krajských miest?
Krajské mestá pracujú s ročnými rozpočtami vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. Neznamená to, že o ich využití rozhodujú len primátori. Schváliť im ho musí zastupiteľstvo.
Čo je najväčšia položka v rozpočtoch miest a obcí?
V obciach ide najviac peňazí na správu miestnych ciest, odvoz komunálneho odpadu, údržbu obecného majetku. Pri mestách je často najnákladnejšie vzdelávanie, keďže majú na starosti škôlky, základné aj umelecké školy.
Veľkými položkami sú aj výdavky na zamestnancov, mestskú políciu, rozsiahlejšie rekonštrukcie investície do nových chodníkov, detských ihrísk či parkov.
Z akých zdrojov pochádzajú peniaze, ktoré sú v rozpočte mesta či obce?
Najväčšou časťou príjmov sú príjmy od štátu. Štát mestám a obciam rozdeľuje 70 percent z výnosu dane z príjmu fyzických osôb (zvyšných 30 percent ide župám).
Medzi mestá a obce sa rozdeľujú podľa počtu obyvateľov, rozlohy, počtu žiakov školských zariadení a počtu obyvateľov v dôchodkovom veku.
Druhým, neporovnateľne menším zdrojom príjmov sú miestne dane, ktoré samosprávy môžu, ale nemusia vyberať – vyberať musia len poplatok za komunálny odpad. Ide napríklad o daň z nehnuteľnosti, daň za psa či pomerne nedávno zavedený poplatok za rozvoj.
Okrem toho obec či mesto dostáva transfery zo štátneho rozpočtu – čo sú peniaze navyše k podielovým daniam. Tieto peniaze štát platí akoby za kompetencie, ktoré preniesol zo štátu na mestá a obce. Napríklad ide o činnosť stavebného úradu.
Posledným možným zdrojom je podnikanie – teda majetková účasť v obchodných spoločnostiach. Hlavný účel vytvorenia mestských či obecných firiem však v drvivej väčšine prípadov nie je dosahovanie zisku, takže z pohľadu celkového rozpočtu ide aj v prípade dosiahnutia pozitívnej bilancie skôr o malý bonus v porovnaní s celkovým rozpočtom obce či mesta.
Čo sú kľúčové pozície v meste, ktoré obsadzuje primátor či starosta?
Kľúčová je jednoznačne pozícia prednostu obecného či mestského úradu, ktorý je starostovou pravou rukou.
Aj keď nejde o priame obsadzovanie, kľúčový vplyv má starosta aj pri obsadzovaní pozícií riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií obce, ktorých podľa zákona na jeho návrh vymenúva obecné zastupiteľstvo.
Starosta zväčša navrhuje aj zástupcov obce do štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností, v ktorých má obec majetkovú účasť.
Teoreticky ich však navrhnúť môžu aj poslanci zastupiteľstva. Dôležitý je vplyv starostu aj pri vymenúvaní riaditeľov základných škôl, kde má právo vetovať kandidáta vybraného radou školy (veto mu však musí potvrdiť zastupiteľstvo).
O čom rozhodujú poslanci v mestských zastupiteľstvách?
Mestské zastupiteľstvo je strategickým orgánom mesta a v prvom rade schvaľuje všetky zásadné dokumenty a rozhodnutia.
Zastupiteľstvo schvaľuje základný dokument mesta – mestský rozpočet, ako aj jeho prípadné zmeny, územný plán, zásady hospodárenia nakladania s majetkom.
Rozhoduje napríklad o zavedení miestnej dane, vyhlasuje miestne referendum, volí a odvoláva hlavného kontrolóra, zriaďuje, zrušuje a kontroluje rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj obchodné spoločnosti, zriaďuje komisie zastupiteľstva či výbory mestských častí.
O čom rozhodujú poslanci v zastupiteľstvách miestnych štvrtí ako Ružinov či Petržalka?
Rozhodujú, napríklad, o všeobecne záväzných nariadeniach, ktoré platia pre mestskú časť. Napríklad tak môžu určiť otváracie hodiny podnikov – napríklad Staré Mesto tak môže určiť, dokedy budú môcť byť najdlhšie otvorené podniky či bary.
Určiť môžu aj to, či sa bude môcť piť alkohol na verejnom priestranstve, kde je povolený voľný pohyb psov alebo môžu rozhodnúť o zákaze pyrotechniky.
Zastupiteľstvo v mestských častiach tiež rozhoduje o tom, čo sa bude diať s majetkom, ktorý pod nich patrí. Schvaľuje rozpočet, rozhoduje o pôžičkách a úveroch, ale môže vyhlásiť aj miestne referendum.
Schvaľujú územné plány zón, ktoré obstaráva mestská časť, ale rozhoduje aj o zavedení a zrušení miestnej dane. Miestni poslanci môžu meniť názvy ulíc a verejných priestranstiev.
O čom môže rozhodnúť sám starosta/primátor bez zastupiteľstva?
Vo všeobecnosti má starosta rozhodovať vo veciach bežnej správy obce, kým zastupiteľstvo je koncepčný orgán, ktorý rozhoduje o základných otázkach života obce.
Samozrejme, nevedomosť a politické či osobné spory medzi starostom a poslancami často spôsobujú nedodržiavanie tohto princípu. Najmä v malých obciach dochádza často k situáciám, keď starosta rozhoduje vo veciach vyhradených zastupiteľstvu a poslancov o tom dokonca ani neinformuje.
Na druhej strane, dokumenty schvaľované zastupiteľstvom, najmä štatút obce, zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a rozpočtové pravidlá obce, môžu dať starostovi možnosť rozhodovať samostatne aj vo veciach, kde by inak potreboval súhlas zastupiteľstva.
Môže v nich byť stanovená napríklad výška hodnoty majetku či majetkových práv, pod ktorú má starosta možnosť rozhodovať o prevodoch, či výška presunov rozpočtových prostriedkov, ktoré môže starosta spraviť bez schválenia zastupiteľstvom.
Pokračovanie v článku