Pripomienky k návrhu zákona o výchove a vzdelávaní

Všeobecné pripomienky

V navrhovanom texte zákona vidíme niekoľko vážnych rizík, ktoré nie sú
vlastnosťou konkrétneho paragrafu, ale jeho filozofie, pripadne ich uplatnenia
vo viacerých paragrafoch. Z tohto dôvodu predkladáme aj zásadnú všeobecnú pripomienku.

Za najvážnejšie riziko návrhu zákona pokladáme to, že realizácia zákonu
bude v skutočnosti len drahým predstieraním zmeny v obsahu vzdelávania. Toto
riziko vyplýva z toho, že návrh zákona prináša veľa formálnych zmien, ale len
málo krokov, ktoré reálne zmenia alebo vytvoria predpoklad pre zmenu obsahu
vzdelávania.

Návrh obsahuje zvýšenie flexibility pri tvorbe školských vzdelávacích
programov. Zároveň však návrh obmedzuje pravdepodobnosť využitia tejto
flexibility na zmenu obsahu vzdelávania cez nasledovné prvky:

• ponechanie
  monopolu MŠ SR na schvaľovanie, objednávanie a distribúciu učebníc a učebných
  pomôcok, bez ktorých ťažko možno predpokladať výraznejšiu obsahovú diverzifikáciu

• zachovanie
  nepružného definovania štrukturovania vzdelávacích programov na predmety a ich
  centrálne určované osnovy. V rámci predmetov a osnov síce nastane redukcia
  učiva, ale táto redukcia vnútri predmetu bude obmedzená

• zachovanie
  rigidných procesov a predpisov v oblastiach, ako je známkovanie prijímacie
  pohovory, interná časť maturitnej skúšky  

Inými slovami, zvýši sa mierne priestor pre školy, aby si z centrálne
definovaného menu predmetu a jeho obsahu mohli vybrať o niečo flexibilnejšie
ako dnes, ale táto flexibilita bude pomerne obmedzená a jej využitie bude v
praxi veľmi limitované monopolom v oblasti učebných materiálov.

Skúsenosť zo zahraničia – aj z Českej republiky a Maďarska ukazujú, že
školy aj s oveľa väčšou mierou podpory a tlaku na zmenu sa zmenia len
minimálne, takže pravdepodobným výsledkom navrhnutého zákona budú veľmi
obmedzené reálne zmeny.

Na druhej strane, návrh konzervuje existujúcu typológiu škôl a školských
zariadení ako aj trajektóriu žiakov medzi nimi a to napriek tomu, že tieto sú
absolútne nevhodné pre spoločenské a ekonomické podmienky, ktorým Slovensko
čelí a bude čeliť v horizonte najbližších desaťročí.

Podľa domácich analýz aj zahraničných meraní (napr. PISA 2003, 2006) je
najvážnejším problémom slovenského základného a stredného školstva to, že mrhá
potenciálom mnohých detí a to najmä detí zo znevýhodneného alebo menej
výhodného socioekonomického prostredia. V tejto súvislosti by nový školský
zákon mal riešiť najmä nasledovné problémy:

Následne žiadame návrh zákona dopracovať o nasledovné prvky:

Konkrétne pripomienky:

Časť textu preambuly: „Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sa
bude uskutočňovať v duchu moderných európskych a svetových trendov a národných,
sociálnych a kresťanských tradícií, pri rešpektovaní svetonázoru
a uplatňovaní princípov demokracie." nie je v súlade s proklamovaným
princípom rovnoprávnosti škôl a školských zariadení bez ohľadu na ich
zriaďovateľov (§3, písm. n). Žiadame text preambuly upraviť.

Nie je zrejmé ako text §3, písm. m: „zákazu poskytovania alebo
sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré
by mohli viesť k narušovaniu mravnosti alebo k navádzaniu
k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti"
bude aplikovateľný pri vyučovaní dejepisu, prírodopisu, atď. Žiadame upraviť.

Pre porovnanie
formulácia z českého školského zákona: §2, ods. 1, písm. e: „Vzdělávaní je
založeno na zásadách … svobodného šíření poznatků, které vyplývají
z výsledků soudobého stavu poznání světa a jsou v souladu
s obecnými cíli vzdělávání."

Žiadame prepracovať §11 týkajúci sa učebníc, učebných textov
a pracovných zošitov, tak, aby ich obstarávanie, výber a distribúcia
boli ponechané iba na školách a ich zriaďovateľoch. V rámci zvýšenia
kvality výučby je potrebné ponechať na rozhodnutí učiteľa aký učebný materiál
bude používať bez jeho schvaľovania na MŠ SR. Vhodným modelom by bol výber
učebných materiálov bez schvaľovania MŠ SR ale s možnou ex post kontrolou
zo strany Śtátnej školskej inšpekcie. Táto
pripomienka je zásadná.

Žiadame vypustiť ods. 1 v navrhovanom znení, keďže schvaľovanie
učebníc MŠ SR je administratívne náročné, znižuje flexibilitu používania
učebníc a učebných textov a neponecháva školám dostatočný priestor na
vlastnú stratégiu v tejto oblasti. Táto
pripomienka je zásadná.

Žiadame upraviť ods. 4 tak, aby distribúcia učebníc bola delegovaná na
školy resp. ich zriaďovateľov, ktorý by ich v rámci prenesených
kompetencií a finančnej decentralizácie zabezpečovali zo svojich zdrojov. Táto pripomienka je zásadná.

Rovnako žiadame vypustiť ods. 5 keďže je z pohľadu vyššie spomenutej pripomienky
nerelevantný. Táto pripomienka je
zásadná.

V § 12 ods.3 a 4 žiadame upraviť tak, aby došlo k decentralizácii
týchto funkcií

V § 13 žiadame odstrániť povinnú voliteľnosť predmetu náboženská výchova,
vzhľadom na skutočnosť, že jej poskytovanie by malo byť ponechané na výber
jednotlivým školám, podľa záujmu zo strany rodičov a žiakov.

V § 14 ods.3, písm.a) žiadame ujasniť znenie, keďže z textu nie je
jasné postavenie žiaka s mentálnym postihnutím vzdelávaného v ZŠ,
napr. s ohľadom na dĺžku jeho skutočného štúdia na ZŠ, na možnú
rediagnostiku jeho stavu, a pod.

V § 20, ods. 2 žiadame predĺžiť stanovenú lehotu 16 rokov na lehotu do
dovŕšenia 18. roku veku alebo základným školám uložiť povinnosť poskytnúť
externú formu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania ak o to
žiak/zákonný zástupca požiada a upraviť v tomto zmysle §27 ods. 6. Pri nultom ročníku býval doteraz problém
v tom, že ak ním začínala povinná školská dochádzka, mnohé deti (tie, čo
aspoň raz opakovali ročník), končili povinnú školskú dochádzku skôr ako
v deviatom ročníku a tým pádom mali sťažený prechod na stredné školy.
Táto pripomienka je zásadná.
Pre porovnanie,
český školský zákon umožňuje v §55 ods. 1 žiakom, ktorí po splnení povinnej
školskej dochádzky nezískajú základné vzdelanie, pokračovať v základnom
vzdelávaní na základe žiadosti zákonného zástupcu až do dovŕšenia osemnásteho
roku.

V §22 ods.2 písm.b žiadame doplniť znenie: „…a druhého stupňa ZŠ…",
keďže neexistuje žiadny dôvod aby bola táto forma vzdelávania limitované pre
prvý stupeň. Naopak, skúsenosti zo sveta ukazujú, že táto forma vzdelávania
môže byť prospešná pre určitú skupinu žiakov aj na druhom stupni. Táto pripomienka je zásadná.

V §22 ods.5 žiadame odstrániť písm. c) a g), keďže individuálna forma
výuky má byť slobodne voliteľná, ako aj učebné materiály k nej zvolené. Táto pripomienka je zásadná.

Žiadame prepracovať znenia § 26 a 27 týkajúcich sa počtu žiakov, keďže
ich minimálny počet nie je potrebné stanovovať. V SR pôsobia aj školy
s menším počtom žiakov. Keďže financovanie škôl je viazané najmä na počet
žiakov, nie je dôvod stanovovať minimálne hranice, pretože sa tým zabraňuje
vzniku takých škôl, kedy je napríklad zriaďovateľ ochotný dotovať ich
fungovanie. Táto pripomienka je zásadná.

V týchto paragrafoch sú neujasnené a vágne formulované možnosti
individuálnej integrácie. Nie je jasné, za akých podmienok môže byť žiak
individuálne integrovaný, aké podmienky musí škola splniť, aby mohla integrovať
dieťa. Pri individuálnej integrácii je v praxi nevyhnutné, aby
v škole pôsobil špeciálny pedagóg. Požadujeme, aby zákon stanovil túto
podmienku pri individuálnej integrácii.

V §27, ods. 7 chýba presné vymedzenie pozície asistenta učiteľa, prípadne
odkaz na daný právny predpis, ktorý to upravuje.

V §47, ods. 3 žiadame odstrániť vetu „Iné umelecké odbory ako sú uvedené,
môže škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva." keďže bráni umeleckým
školám flexibilne vytvárať umelecké odbory podľa miestnych požiadaviek
a dopytu zo strany žiakov. Táto
pripomienka je zásadná.

Žiadame úplne prepracovať §53, tak aby umožnil školám zvoliť formu
hodnotenia vo všetkých ročníkoch ZŠ a umožnil otvorené slovné hodnotenie
(napr. vo forme opísania silných a slabších stránok žiaka). Konzervovanie
súčasného spôsobu známkovania nedáva priestor na skutočné vnútorné zmeny
systému a zároveň nedáva priestor na zmenu nazerania na hodnotenie žiakov.
To má byť motivačné a pozitívne, zatiaľ čo v našej spoločnosti
prevláda hodnotenie negatívne resp. založené na strachu zo zlyhania. Skutočná
reforma musí búrať práve takéto stereotypy. Táto pripomienka je zásadná.

V §55, ods. 5 žiadame zrušiť právomoc riaditeľa školy a nahradiť ju právom
zákonného zástupcu. Zákonný zástupca by mal mať za každých okolností právo byť
prítomný na komisionálnom preskúšaní podobne, ako má právo nazerať do písomných
prác pri prijímacom konaní na stredné školy a pod. Táto pripomienka je zásadná.

V §60 ods. 1 je potrebné nahradiť text „…alebo na dva odbory vzdelávania
tej istej strednej školy a ďalšiu prihlášku podľa § 63 ods. 6." za znenie „….alebo
na dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy a ďalšiu prihlášku podľa §
63 ods. 7."

V §61, ods. 4 žiadame vypustiť limit 6 %. Ustanovenie nie je v súlade
so snahou podporovať vzdelávanie nadaných žiakov. Zároveň by mala byť
podporovaná snaha každej školy odlíšiť sa od iných a byť atraktívnou pre
čo najviac žiakov. Obmedzenie počtov prijímaných žiakov preto nie sú
spravodlivé pre jeden vybraný typ školy – 8-ročné gymnáziá. Táto pripomienka je zásadná.

V §62, ods. 4 žiadame upraviť používanie termínu „celoslovenské testovanie
žiakov štvrtého a deviateho ročníka ZŠ", ktorý nie je v zákone
definovaný. V §157 sa uvádza len „externé testovanie žiakov základnej školy".

Žiadame prepracovať §73 týkajúci sa externej a internej časti maturity
tak, aby externá maturita bola v gescii štátu a interná v gescii
škôl, ktoré by si sami určili, vzhľadom na svoje špecifiká, spôsob a obsah
interného skúšania. Vysoká subjektivita hodnotenia a s ňou súvisiaca
nemožnosť komparácie výsledkov internej maturity (najmä ústnej formy) je
hlavným dôvodom potreby zmeny tak, aby školy samotné stanovili obsah
a formu skúšania, čím sa jednoznačne oddelí charakter externej
(komparatívna) a internej (špecifická) maturity. Táto pripomienka je zásadná.

V siedmej časti – Školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami
Zákon mení pojem špeciálna škola na škola
pre žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením,
s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu, ale
v princípe konzervuje daný stav. Chýba explicitne stanovené, že
v týchto typoch škôl (a tried) môžu byť vzdelávaní len žiaci s daným postihom. Nie sú presne stanovené postupy
pri diagnostike (na strane škôl ani poradenských zariadení) a kontrola správnej
diagnostiky. Súčasné kompetencie školskej inšpekcie v tejto oblasti sú
nedostatočné. V paragrafoch 134 a 135 nie je explicitne zrejmé, kto
vykonáva diagnostiku žiakov pri rozhodovaní o preradenie alebo zaradenie
do školy pre žiakov so zdravotným postihom.
V záujme vylúčenia konfliktu záujmov CŠ PP, ktoré sú často zriaďované pri
špeciálnych školách alebo zamestnanci špeciálnych škôl pôsobia zároveň na CŠ PP,
a ktoré majú preto vlastné motivácie pri zaraďovaní žiakov na špeciálne
školy, požadujeme, aby diagnostiku pri zaraďovaní žiakov v kategóriách
podľa §2 písm. k až m do škôl realizovali výlučne
pedagogicko-psychologické poradne. Táto
pripomienka je zásadná.

V § 97, odst. 3 navrhujeme vymedziť explicitne, že prípravné ročníky sú
určené výlučne pre žiakov s vážnym mentálnym alebo zdravotným postihom.

Prípravný ročník pre tento typ školy je nevyhovujúci a nevhodný
a často kontraproduktívny. Oveľa lepší systém je príprava dieťaťa
v predškolskom zariadení, prípadne nultom ročníku ZŠ. V praxi totiž
dochádza k tomu, že absolvovanie prípravného ročníka v takejto škole
je automatickou „vstupenkou" na špeciálnu školu. Najmä v prípade rómskych
detí, alebo škôl, ktoré sa nachádzajú v blízkosti rómskych osád.

V § 97, odst. 4 žiadame vyjasniť kde sú vzdelávaní žiaci v prípade, že
je spomínaný typ školy zrušený. Nie je vyjasnený postup školy v takomto
prípade.

V §107 nie je stanovené, v akom type škôl majú byť vzdelávané tieto
deti. Veľmi by pomohlo, ak by bolo v zákone jasne a explicitne
stanovené, že ak dieťa nemá diagnostikovaný fyzický alebo mentálny postih, má
byť vzdelávané v bežnej základnej škole za použitia adekvátnych metód
vzdelávania týchto detí.

V §134, ods. 1 a ods.6 žiadame v záujme vylúčenia konfliktu záujmov
CŠ PP, ktoré sú často zriaďované pri špeciálnych školách alebo zamestnanci
špeciálnych škôl pôsobia zároveň na CŠ PP, a ktoré majú preto vlastné
motivácie pri zaraďovaní žiakov na špeciálne školy, aby diagnostiku pri zaraďovaní
žiakov v kategóriách podľa §2 písm. k až m do škôl realizovali
výlučne pedagogicko-psychologické poradne.
Táto pripomienka je zásadná.

Žiadame vypustiť Čl. III, bod 24, §6a
Financovanie súkromných škôl, ods. 3 až 5, ktorý diskriminuje súkromné školy
voči iným neštátnym školám (cirkevnými), ako aj štátnym. V prípade
nevypustenia ustanovenia žiadame jeho rozšírenie na všetky typy školy t.j. aj
neštátne a štátne. Táto pripomienka
je zásadná.

V § 135 Vzdelávanie cudzincov absentuje zohľadnenie kultúrnej odlišnosti
cudzincov. Navrhujeme doplniť nasledovný text:
Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov
z kultúrne odlišného prostredia vytvárajú školy individuálne podmienky.
Pod individuálnymi podmienkami sa rozumie predovšetkým úprava vzdelávacieho
programu podľa potrieb týchto žiakov a využívanie špecifických metód
a foriem výchovy a vzdelávania.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na
zamestnanosť a podnikateľské prostredie
V doložke sa uvádza odhad nákladov spojený s bezplatným vzdelávaním
5-ročných detí v materských školách,
počíta sa však len s kompenzáciou dnešných platieb rodičov
materským školám (resp. zriaďovateľom) v rozpočtovej položke 630 a nie so zvýšením počtov
5-ročných detí v materských školách, ktoré by samozrejme vyžadovali ďalší
nárast počtov učiteľov a nákladov na prevádzku materských škôl. Tento fakt
považujeme za zásadný problém preto, lebo napr. v roku 2005 bolo
v materských školách vzdelávaných 85% z celkového počtu 5-ročných detí.
Takto navrhnutý bezplatný posledný rok materskej školy pred vstupom do
základnej školy preto vôbec nezasiahne
deti, ktoré do materských škôl dnes nechodia a pre ktoré by vzdelávanie
v materskej škole bolo nevyhnutné pre ich ďalšiu školskú úspešnosť (najmä
rómske deti, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia). Naopak, poskytne len
dotáciu tým deťom/rodinám, ktoré aj bez ohľadu naň materskú školu navštevujú.

Navrhujeme preto zvýšiť odhadované náklady na zavedenie bezplatného
vzdelávania 5-ročných detí v materských školách tak, aby materské školy
boli dostupné pre celý populačný ročník 5-ročných detí.

V Bratislave,
23. januára 2008
Miroslav Beblavý
výkonný riaditeľ SGI