Prípadové štúdie najúšpešnejších škôl v sútaži o najlepšie postupy vo vzdelávaní rómskych detí
Autorkami štúdií sú pracovníčky Rómskej tlačovej agentúry.
Editorka: Štefánia Košková
Špeciálna základná škola, Odborárska 2, Košice
RODAS PESKERO DROM
Tento projekt pripravilo Občianske združenie Trival v spolupráci so ŠZŠ Odborárska.
Projekt finančne podporila Karpatská nadácia sumou 5 000 dolárov v rámci programu Roma Net.
Obsah projektu
Využitie rómskej kultúry v multikultúrnej výchove na školách a ako efektívnemu spôsobu práce s rómskymi žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Východisková situácia – popis školy a žiakov
Špeciálnu základnú školu na Odborárskej ulici navštevujú deti z celých Košíc, ale aj okolia. Veľká časť zainteresovaných detí pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, v ktorom nemajú možnosť zmysluplne tráviť voľný čas.
Pozadie projektu
Na Špeciálnej základnej škole na Odborárskej ulici 2 v Košiciach začal svoju činnosť rómsky asistent v roku 2000. František Mižigár bol v tom čase už spevákom a zároveň aj vedúcim hudobnej skupiny. Svoje nadanie sa preto rozhodol odovzdať aj deťom v škole. Projekt Rodas peskero drom vznikol aj vďaka jeho iniciatíve. Spolu s učiteľkou vytvorili OZ Trival a snažili sa v rómskych deťoch objaviť svoj pôvod (Romipen).
Ciele projektu
Najdôležitejšie pri všetkých aktivitách je podľa ich realizátorov to, aby deti zmysluplne trávili svoj voľný čas a venovali sa činnosti, ktorá ich napĺňa. Ďalej sa pokúšali ovplyvniť časť majoritnej skupiny a zmeniť jej postoj k rómskemu etniku.
Projekt bol zameraný na zlepšenie schopností a zručností žiakov, školských výsledkov, školskej dochádzky a spolupráce s rodinou.
Osobité prvky projektu
Divadelné predstavenie je len vlajkovou loďou celkového inovatívneho a veľmi participatívneho prístupu pedagogického zboru ŠZŠ Odborárska v Košiciach. Dá sa charakterizovať v nasledovných bodoch.
· Multikultúrnosť
Projekt bol zameraný na vzdelávanie rómskych žiakov na ZŠ a ŠZŠ pomocou ich kultúry a tradícií. Vyučovacie hodiny prebiehajú v dvoch jazykoch, v slovenčine a rómčine, čím deti s jazykovou bariérou pochopia a skôr nadobudnú potrebné vedomosti. Vyučovanie je obohatené o staré rómske múdrosti, porekadlá, piesne. Všetky veci a pomôcky v triede majú svoje pomenovanie aj v rómskom jazyku.
· Participatívnosť
V rámci vyučovania majú žiaci tzv. komunitu, v ktorej sa rozprávajú o svojich zážitkoch, skúsenostiach a pocitoch, prípadne aj o svojich problémoch. Každý žiak zároveň môže povedať čo si potrebuje v učive zopakovať, s čím má najväčší problém. Komunitu majú žiaci každý deň po veľkej prestávke, teda po tretej vyučovacej hodine. Trvá približne 45 minút. Komunita je voľná diskusia, ktorá zbližuje deti navzájom, ale taktiež buduje lepší vzťah medzi žiakmi a učiteľmi. Hlavným cieľom celého projektu bolo zapájať mladých Rómov do výchovno-vzdelávacieho procesu. Všetky aktivity sa realizovali za ich aktívnej účasti.
· Široký dopad
Žiaci ŠZŠ Odborárska, rómski aj nerómski žiaci iných základných a stredných škôl v Košickom a Prešovskom regióne, učitelia rómskych detí, sociálni a komunitní pracovníci, široká verejnosť. Podľa informácií OZ Trival videlo predstavenie detského divadielka už viac ako 600 detí a dospelých. Workshopov a seminárov sa zúčastnilo viac ako 60 účastníkov, Rómov aj Nerómov. O projekte Rodas peskero drom informovali aj viaceré médiá ako, Rómska tlačová agentúra, Romano nevo ľil, či Rádio Regina.
Aktivity projektu
15 detí, žiakov ŠZŠ Odborárska pod vedením pedagógov vytvorilo putovné divadlo a ním sa prezentovali na rôznych akciách v školách a na gymnáziách v Košickom a Prešovskom regióne. Rómski žiaci zo ŠZŠ Odborárska prostredníctvom hudobno-dramatického pásma oboznamovali žiakov iných škôl s rómskou kultúrou, históriou a remeslami.
Základné a stredné školy oslovovali pri rôznych sviatočných príležitostiach organizátori projektu. Neskôr sa stávalo, že vedenie škôl o projekte už malo informácie a sami pozývali súbor na vystúpenia. Svoj program sa snažilo vedenie OZ prezentovať aj v slovenskom rozhlase a iných médiách. Podarilo sa spojiť aj viac škôl na jedno vystúpenie v kultúrnych domoch, napr. Hermanovce v Jarovniciach či Lipany v Sabinove. Riešilo sa to tak, že autobusom vyzdvihli v druhej dedine deti, takže sa ušetril čas a námaha účinkujúcich detí pri napr. sťahovaní scény, prezliekaní, dvojitom vystúpení. O predstavenie bol veľký záujem.
Za pomoci Karpatskej nadácie mohli zainteresované deti a mládež tiež nahrať v Slovenskom rozhlase nahrávku spomínaných tradičných rómskych piesní.
O čom hovorí príbeh divadielka žiakov ŠZŠ
Príbeh divadielka, ktorý predstavil súbor OZ Trival, hovorí o krajine, v ktorej zlý Barobar zaklial trávu, oblohu, oheň i slnko, pretože nenávidel šťastný život, aký tam ľudia žili. Do zakliatej krajiny prídu kočovní Rómovia, čudujú sa, prečo je tam tma a pustota. Piesňou Čhajori romani hľadajú svetlo. Zachránila sa len obloha a tá ich prosí, aby jej pomohli oslobodiť krajinu od Barobara. Rómovia však nevedia ako, pretože nemajú žiadne zbrane a ani skúsenosti v boji. Ukážu však svoje remeslá, ktoré ovládajú, napr. kováčstvo, košikárstvo, korytárstvo, ale aj veštenie a podobné činnosti. Rómovia ďalej hovoria, že vedia ešte tancovať, spievať a hrať aj zabávať sa. Obloha sa poteší, pretože Barobar práve radosť nenávidí.
Temperamentným spevom a tancom, v ktorom predstavia viaceré štýly, sa Rómom podarí Barobara poraziť. Oslobodená obloha, tráva a oheň im z vďaky venujú modrú, zelenú a červenú farbu na vlajku. V závere hravou formou deti predstavia pôvod Rómov, hymnu a vlajku. Predstavia medzinárodnú rómsku hymnu Gelem, Gelem. Diváci sa dozvedia o rómskej kultúre, nerómski diváci spoznajú Rómov ako národ s históriou, tradíciami a zaujímavou kultúrou.
Iné aktivity v rámci projektu
Pravidelne, 1 x do týždňa sa stretáva tanečný krúžok (49 detí), spevácky krúžok (15 detí), Hra na gitare (momentálne 3 deti) a divadelný krúžok (15 detí). V rámci svojho pôsobenia občianske združenie realizovalo aj množstvo ďalších aktivít ako: varenie tradičných rómskych jedál, práca s hlinou, výrobu svietnikov, vonných lámp, hrnčekov, dekoratívnych predmetov, šperkárstvo,textilná výroba, tkáčske remeslo, výroba čipiek, drotárska práca, korytárstvo či košikárstvo. Založili filmotéku a knižnicu s rómskou problematikou ktorej obsah bol využívaný pri vyučovaní. Vytvorili množstvo násteniek ktoré prezentovali rómske osobnosti. Ďalej združenie pripravuje pravidelne vystúpenia pre rodičov a učiteľov, karneval pre žiakov školy a členov krúžkov a súťaž „Me som Rom“ (Ja som Róm). Súťaž „Me som Rom“ sa koná už tretí rok, obsahuje otázky z rómskej kultúry, rómskej histórie, prezentáciu činností žiakov.
Výsledky
Na výchovných koncertoch a vystúpeniach sa zúčastnilo dokopy 180 detí. Deti získali možnosť zmysluplne tráviť voľný čas, čím sa obmedzili negatívne javy v komunite (fetovanie, požívanie alkoholu, vyberanie odpadkov, túlanie). Spoznávali prvky svojej kultúry (Romipen), rozvíjali sa ich pohybové, hudobné a komunikačné schopnosti a zručnosti, kultúrne cítenie, zvýšilo sa ich sebavedomie a sebaúcta, čo môže pozitívne ovplyvniťich životné šance.
Účasť na mimoškolských aktivitách mala dopad aj na školskú dochádzku a prospech detí. Žiaci sa navzájom upozorňovali na nedbalú školskú dochádzku. Zlepšila sa spolupráca s rodičmi, po zhliadnutí svojich detí pri vystúpeniach sa upevnili vzájomné vzťahy.
Čo sa týka publika, na koncertoch sa rómske deti z iných škôl bližšie oboznámili so svojou kultúrou a pôvodom a nerómske deti získali multikultúrne poznatky, získali iný názor na Rómov, čo pomohlo v odstraňovaní ich predsudkov a bariér pri komunikácii s Rómami.
Účinkujúci zažili pocit úspechu a kladne prezentovali svoju kultúru. Naučili sa hygienickým návykom, keďže sa zúčastňovali rôznych stretnutí a súťaží. Zvyšoval sa počet dobrovoľníkov, deti sa naučili, čo je dobrovoľnícka práca. V súčasnosti sú ich vzory už študentmi stredných škôl, tým sa podarilo zvýšiť záujem o prihlasovanie sa na stredné školy.
Pravidelné vystúpenia v meste i mimo mesta (väčšina detí z tejto komunity nikdy nebola mimo mesta) vedú k získavaniu nových podnetov, možností, porovnania spôsobu života, k rozšíreniu obzorov žiakov, čo vedie k túžbe zmeniť svoju budúcnosť
Diseminácia metodiky projektu
V rámci projektu sa uskutočnili tiež dva workshopy, ktorých sa zúčastnilo dokopy 61 ľudí. O aktivity bol obrovský záujem nielen z radov učiteľov a asistentov, ale aj z radov sociálnych pracovníkov (Krízové centrum Košice, komunitné centrá). Tento záujem je dôkazom, že ľudia pracujúci s rómskou menšinou majú veľkú ochotu poznať jej kultúru, čo je dôležité pre lepšie pochopenie ich problémov.
Prvý z nich bol workshop, ktorý sa konal v Kysaku v období od 2. – 4. 4. 2004 pod názvom „Ako s rómskou kultúrou v škole“. Účastníci získali sumár vedomostí o možnostiach a spôsobe aplikovania rómskej kultúry ako multikultúrneho prvku do vyučovania. Zoznámili sa s rómskymi piesňami, prísloviami a porekadlami aj s ich možným využitím pri vyučovacom procese a výchove. Oboznámili sa so stručnými dejinami Rómov a prácou rómskeho divadla Romathan v Košiciach. Zároveň sa oboznámili s tradičnými rómskymi remeslami a vyskúšali si prácu s drôtom, hlinou, tkanie šnúrok, či maľovanie na látku.
Druhý workshop sa konal 15. 5. 2004 v priestoroch ŠZŠ v Košiciach niesol názov „Metóda dobrého štartu“, jeho účastníci získali vedomosti, schopnosti a zručnosti pre prácu s rómskymi deťmi. Bol zameraný hlavne na osvojenie metódy, ktorá umožňuje rovnosť šancí na vzdelávanie aj pre rómske deti, na nácvik piesní, ukážky výtvarných techník a na informácie o písaní projektov. Zúčastnilo sa ho 25 ľudí. Zúčastnení boli informovaní o metóde dobrého štartu, sústave cvikov uľahčujúcich predškolskú prípravu, prevenciu porúch učenia a laterality. Diskutovalo sa o vymieňaní vzájomných skúseností s prácou s rómskymi deťmi.
Filozofia ŠZŠ Odborárska vo vzdelávaní rómskych detí sa dá zhrnúť ako:
Desatoro prikázaní učiteľa, rómskeho asistenta a žiaka:
1. Komunikuj s rodičmi v ich rodnom jazyku, ak je to potrebné.
2. Vystupuj pred rodičmi ako ich pomocník – partner.
3. Poskytuj pomoc deťom v širšej komunite.
4. Buduj dôveru rómskych rodičov voči škole.
5. Usmerňuj rodičov v zmysle požiadaviek školy.
6. Buduj u rodičov detí citové zázemie pre rómske dieťa voči novému prostrediu, novým ľuďom
7. Buď pozitívnym vzorom pre rómske deti.
8. Buď kontaktnou osobou medzi rodičmi a učiteľským zborom.
9. Snaž sa prelomiť rečovú bariéru medzi deťmi navzájom, učiteľmi a rodičmi.
10. Snaž sa vylepšiť učebné prostredie a na pomoc si volaj rodičov, ktorí lepšie poznajú históriu Rómov, rómsku kultúru, rómskych lídrov, môžu priniesť rôzny materiál zo života Rómov.
Udržateľnosť
V súčasnosti všetky aktivity pokračujú naďalej a realizátori kontinuálne fundraisujú financie na ich realizáciu. Súbor plánuje nacvičiť nové predstavenia, napr. hru o Jakubkovi na motívy knihy Hany Zelinovej. Ich aktivity budú aj naďalej zamerané na multikultúrnu výchovu rómskych detí, vzdelávacie kurzy pre lektorov, protipredsudkovú výchovu mládeže.
Starší účastníci projektu sú v súčasnosti dobrovoľníkmi, chodia učiť mladších žiakov a stávajú sa pre nich pozitívnymi vzormi.
Možnosť realizácie podobného projektu
Pre záujemcov plánuje OZ Trival poskytnúť scenár divadielka, zaslať videonahrávku, piesňový materiál, poskytnúť poradenstvo choreografa, speváka, hudobníkov, strihy na kroje a podobne. Náklady na realizáciu podobného projektu nie sú veľké, financie sú potrebné iba na nákup hudobných nástrojov, látok na kostým a iného materiálu. Ďalej ide o zabezpečovanie prevozu detí na vystúpenia, občerstvenia pre deti a pod. Všetci účastníci tohto projektu pracovali bez nároku na honorár, to znamená na báze dobrovoľnej a mnohokrát v čase osobného voľna. Podobné projekty by sa dali zrealizovať aj v iných základných alebo špeciálnych základných školách, potrebné sú však počiatočné financie, dotácia, ktorá by odštartovala ďalšie aktivity, či vznik mimovládnej organizácie, ktorá by podobný projekt zastrešovala.
V prvom rade je to však chuť pracovať s deťmi a venovať sa im aj v prospech voľného času realizátorov, ale aj zúčastnených dobrovoľníkov. Podľa vyjadrenia Zuzany Reveszovej, pedagogičky a jednej z realizátoriek projektu, je práca s rómskymi deťmi síce občas zložitá, no ich vďačnosť a láska je dostatočnou odmenou v ich práci. „Pri pozitívnom vedení rómskej mládeže a detí nám našu snahu oplatia. Aj Rómovia dokážu dať niečo nám Nerómom.
Základná škola Prašník č. 91 v okrese Piešťany
Projekt bol realizovaný v školskom roku 2003/2004 na Základnej škole v obci Prašník. Autorkou a realizátorkou projektu je riaditeľka školy Ida Veselá.
Obsah projektu Využitie informačných technológií pri výučbe detí zo sociálne znevýhodneného prostredia
Východisková situácia – popis školy a žiakov
Základná škola v obci Prašník je dvojtriednou školou, ktorú navštevujú deti od 1- 4 ročník ZŠ .
Školu navštevuje celkom 23 detí, z ktorých 17 je rómskeho pôvodu. Práca na málotriednej škole s dvoma ročníkmi v jednej triede je náročná. Väčšina rómskych žiakov je schopná sústrediť sa kratšie ako iné deti.
Pozadie projektu
V školskom roku 2002/2003 získala škola sponzorsky počítač Pentium 200 MMX a v školskom roku 2003/2004 z projektu Školy pre budúcnosť dva počítače Celeron 466 a Pentium III 667 a laserovou tlačiarňou.
Ciele
Pedagogické vedenie školy sa usilovalo predovšetkým zlepšiť a skvalitniť individuálny prístup ku svojim žiakom. Okrem tohto prvoradého cieľa ich úsilie smerovalo aj k aktívnejšiemu zapojeniu žiakov do výchovno-vzdelávacieho procesu. V končnom dôsledku používanie počítačov pri výučbe by malo viesť k zvyšovaniu vedomostnej úrovne všetkých žiakov a ich počítačovej gramotnosti. Pedogógovia mali ambíciu naučiť ich, ako získavať informácie, spracovávať ich a využívať.
Osobité prvky projektu Kolektív Základnej školy v Prašníku dokázal, že pri troche invenčného myslenia sa dajú prekonať aj nepriaznivé materiálne a priestorové obmedzenia.
· Príležitosť namiesto prekážok Hoci fungovanie malotriednej školy má svoje nevýhody a obmedzenia, nie za každých okolností musí byť malý počet detí a ich rôzny vek a prostredie z ktorého pochádzajú neprekonateľnou prekážkou pri vyučovacom procese. Ako dokazuje príklad ZŠ v Prašníku, v škole s malým počtom žiakov, navyše s veľmi rozdielnymi potrebami a vyučovacími nárokmi môže využitie počítača pri výuke spraviť nepredstaviteľný rozdiel.
· Príprava do budúcnosti Schopnosť pracovať s počítačom a internetom je dnes už takmer nevyhnutná pri hľadaní uplatnenia na trhu práce, ale aj pri bežných úkonoch s ktorými sa človek v živote potýka. Vdaka tomuto projektu sa nielen zlepší úroveň žiakov v jednotlivých predmetoch. Dostanú navyše základ do života, na ktorom budú môcť dalej stavať a využívať ho.
· Mnohostranné využitie Rozšírené využitie informačných technológií v školskom prostredí má pozitívny dopad nielen na žiakov a ich výkony, ale zjednodušuje a zefektívňuje prácu učiteľov – výpočtová technika podľa realizátorov projektu pozitívne vplýva na všetky činnosti v škole od riadenia školy, riadenia vyučovacieho procesu učiteľov, až po samotné vyučovanie, samoštudium žiakov a ich využívanie voľného času.
Aktivity
Práca s počítačom a internetom škole pomáha skvalitniť výchovno-vzdelávací proces.
Počítač znamená menej písania, efektívne využitie pracovného času a hlavne poskytuje okamžitú spätnú väzbu. Počítačom podporované vyučovanie je možné efektívne uplatniť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu, pri motivácií žiakov, pri opakovaní si osvojeného učiva a pri výklade nového učiva, jeho upevňovaní i prehlbovaní, pri preverovaní a hodnotení žiakov a pri domácej príprave. Škola v Prašníku využíva počítače v jednotlivých predmetoch nasledovne:
· Slovenský jazyk
V slovenskom jazyku pracujú s výukovým programom z gramatiky, literatúry a slohu. Je ľahko ovládateľný a pochopiteľný aj pre najmladších užívateľov, ktorí doposiaľ s počítačom nepracovali. Nadobudnuté vedomosti si žiaci môžu preveriť v testoch Tento program ponúka k každej otázke tri možnosti. Pri nesprávnom riešení, program vyznačí chybu a odpoveď opraví, čím sa i pri chybných odpovediach žiak učí.
Výbornou pomôckou pre rómskych žiakov sú zvukové diktáty zo slovenského jazyka. Žiak sám určuje tempo diktovania a počet opakovaní pri predčítavaní viet. Kliknutím na uško počítač vetu prečíta. Je to výborná pomôcka pre rómskych žiakov, ktorý nerozumejú niektorým slovenským slovám. Manipuláciou si potom môžu prečítať danú vetu viac krát.
Program obsahuje viac ako 300 diktátov. Každý diktát je naživo nahovorený, treba v ňom doplniť chýbajúce hlásky a interpunkčné znamienka. Po doplnení všetkých chýbajúcich znakov je diktát vyhodnotený počtom chýb a vyznačením chýbajúcich znakov.
· Matematika
V matematike pracujú s programom, v ktorom si žiaci precvičujú malú násobilku, sčítavanie a odčitovane. Pri riešení príkladu je ihneď vyznačená správna odpoveď a úspešnosť riešenia. Žiaci si hravou a súťaživou formou precvičujú dané učivo.
· Cuzdie jazyky
Na hodinách anglického a nemeckého jazyka pracujú žiaci s výučbovým programom, ktorý je rozložený do viacerých častí. Skupinu anglických a nemeckých výrazov je potrebné priradiť k príslušným slovenským výrazom, potom program prečíta správne znenie výrazov. Upozorní na chyby, opraví ich a oznámi percentuálnu úspešnosť. Program žiakom pomôže osvojiť si gramatiku aj pravopis slovíčok.
· Výtvarná výchova
Na výtvarnej výchove žiaci pracujú v kresliacom programe Skicár. Práce si môžu vytlačiť na tlačiarni. V počítači si deti môžu pozrieť i fotografie z akcií poriadaných školou.Vyučovanie je efektívne a pre žiakov zaujímavé. Vypracované úlohy tlačia v tlačiarni s ktorými môže žiak potom pracovať ďalej.
· Mimoškolská činnosť
V počítačovom krúžku, ktorý vedie študentka pedagogickej fakulty sa žiaci zoznamujú s počítačom, s operačným systémom a aplikáciami. Žiaci 1-2. ročníka sa postupne učia zapnúť a vypnúť počítač, prihlásiť sa do operačného systému a spúšťať jednotlivé aplikácie. Nadobúdajú zručnosť práce s klávesnicou a myšou napríklad kreslením v jednoduchom kresliacom programe. Žiaci 3.-4. ročníka sa zoznamujú s textovým editorom, vytvárajú jednoduché dokumenty s textom a obrázkami, učia sa pracovať s webovými stránkami, posielať elektronickú poštu a taktiež vytvárajú jednoduché HTML stránky.
Súčasťou projektu školy pre budúcnosť je aj pripojenie na internet. Vyučovanie za pomoci internetu je atraktívne, moderné a aktivizujúce. Uplatňuje sa odlišný prístup, žiaci zažívajú radosť s učenia a celkového poznávania.
Výsledky
Pri výučbe dvoch ročníkov v jednej triede je počítač výborným pomocníkom. Kým jeden ročník pracuje samostatne pri počítači učiteľ spoločne s asistentom učiteľa sa môžu venovať druhému ročníku a taktiež individuálne pracovať s nadanejšími žiakmi.
Počítač ako didaktický prostriedok zabezpečuje dostatočné množstvo rôznych názorných a obrazových pomôcok. Umožňuje rešpektovať individuálne pracovné tempo žiaka, častejšie striedať činnosti. A podľa vyjadrenia riaditeľky Idy Veselej, táto metóda nielenže rozvíja inteligenciu a počítačovú gramotnosť žiakov, napomáha aj pri zbližovaní detí rómskeho a nerómskeho pôvodu.
Udržateľnosť
Akonáhle je zabezpečená vstupná investícia – počítače, programy, atď, na samotnú realizáciu projektu nie sú potrebné žiadne ďalšie náklady. Ďalším zdrojom prostriedkov na fungovanie taéhoto projektu môžu byť vzdelávacie poukazy – tie využíva škola na poobedňajšie počítačové kurzy pre deti, ktoré počas vyučovanie nepochopili dané učivo.
Riaditeľka školy Ida Veselá zdôraznila, že v tomto projekte chcú ďalej pokračovať a v budúcnosti by chceli do procesu výučby pomocou počítačov zapojiť aj rómskych rodičov, ktorý už prejavili záujem.
Tento školský rok (2004/2005) vznikol na škole aj nultý ročník, v ktorom pri vyučovaní pomáha učiteľom aj rómsky asistent učiteľa. Už v tomto nultom ročníku majú deti možnosť pracovať s počítačom.
Možnosť realizácie podobného projektu K realizácii je potrebné získať niekoľko počítačov.
Základná škola v Terni, Hlavná 113 v okrese Prešov.
Projekt vypracovala a realizovala ZŠ v spolupráci s miestnym OZ Katarína, počas školského roka 2003/2004. Financie na projekt získali realizátori z obecného úradu vo výške 500 Sk a z vlastných zdrojov. Obecný úrad a škola poskytovali pri rôznych akciách priestory zdarma.
Obsah projektu
Kreatívne výchovné postupy riešiace nedostatočnú technickú a didaktickú vybavenosť nultých ročníkov
Východisková situácia – popis školy a žiakov
Základnú školu v Terni navštevuje 300 detí, približne 125 je rómskeho pôvodu. Základná škola zriadila v školskom roku 2002/03 nulté ročníky pre rómskych žiakov, v ktorých pracovali aj rómske asistentky učiteľa. Veľká časť detí navštevujúcich Základnú školu v Terni pochádza z vedľajšej obce Malý Slivník, v ktorej tvoria rómski spoluobčania viac ako štvrtinu obyvateľstva. Problémy, ktoré projekt riešil sú: nedostatočná pripravenosť rómskych detí – najmä jazyková bariéra, nerozvinuté motorické zručnosti, slabá didaktická a technická vybavenosť nultých ročníkov, slabá spolupráca s rodičmi rómskych detí.
Do prvého ročníka nastupovali rómski žiaci bez predškolskej prípravy v MŠ. Deti prišli z málo podnetného, jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia a s malou schopnosťou koncentrácie, bez základných spoločenských modelov správania a hygienických návykov. Adaptácia na školu takýmto deťom trvá oveľa dlhšie než deťom, ktoré navštevovali MŠ. Väčšina z nich (80%) prvý ročník opakuje, pretože predpísané učivo podľa učebných osnov nezvládne. Nulté ročníky mali zatiaľ slabé technické a didaktické vybavenie.
Pozadie projektu
Priaznivou okolnosťou bol vznik OZ Katarína v Terni (jeseň 2003), ktorého cieľom je okrem iného aj zvyšovanie úrovne života rómskej komunity. Jeho členmi sú sú pedagógovia ZŠ Terňa, aj mladí rómski spoluobčania, z ktorých viacerí dosiahli vyššie než základné vzdelanie, momentálne v celkovom počte 11. OZ Katarína úzko spolupracuje s obecným úradom.
Ciele
Celý projekt bol zameraný na rómskych žiakov nultých ročníkov a ich rodičov. Podporoval predovšetkým vytvorenie vzťahu rómskych detí a ich rodičov k škole, skorú a dobrú adaptáciu detí na prostredie a priateľskú atmosféru v triede. Išlo najmä o motiváciu rómskych detí, podporu zmysluplného trávenia voľného času u nich a zvyšovania záujmu rómskych rodičov o dianie v škole. Pre budúcnosť vzdelávania rómskych detí je pochopenie užitočnosti a dôležitosti školy zo strany rodičov kľúčovým faktorom. Učiteľky a učitelia sa preto novými formami spolupráce usilovali získať rodičov pre spoluprácu.
Osobité prvky projektu:
ZŠ v Terni sa podarilo dokázať, že aj bez finančných prostriedkov je možné vytvoriť a realizovať kvalitný, zmysluplný a úspešný vzdelávací projekt. Ich projekt sa vyznačuje nasledovnými kvalitami:
Nízkorozpočtovosť Aj keď ideálne by finančné prostriedky aspoň na materiál a pomôcky využívané v projekte mali byť dostupné, tento projekt je dôkazom, že s nasadením a vôľou pomôcť sa dá prekonať takmer všetko. Častokrát chýbajú nie peniaze, ale práve odhodlanie.
Zaangažovanie rodiny
Sila a slabosť rómskych detí je v ich rodinách. Ak sa pedagógovi podarí získať na svoju stranu rodičov, je to najlepšia cesta k úspešnej práci s rómskymi deťmi.
Komunitný rozmer
Veľkou pomocou pri realizácii podobných projektov sú vzdelaní Rómovia, ktorí sa stávajú vzormi pre malé rómske deti a mládež. Je potrebné hľadať spojencov aj u majoritného obyvateľstva, u samospráv a u mimovládnych organizácií.
Aktivity projektu:
Využívali sa najmä aktivity na výchovných predmetoch, kde môžu deti prejaviť svoje hudobné, výtvarné a herecké schopnosti. Výsledky neskôr prezentovali pred rodičmi a širšou verejnosťou v obci.
V škole, ale aj mimo školských lavíc využívali predovšetkým prirodzený talent rómskych detí v odboroch výtvarných, hudobných a v dramatickej oblasti. Radosť z toho, že sa môžu prezentovať pred verejnosťou, bola pre deti motivujúca. Medzi deťmi sa veľmi obľúbeným stalo počúvanie rómskych rozprávok, ktorých autorkou je asistentka učiteľa na ZŠ v Terni Mgr. Mária Miková. Pre vytvorenie obojstrannej komunikácie s rodičmi detí pripravovali realizátori projektu rôzne akcie, aby ich tak pritiahli do školy a presvedčili ich o tom, aké sú ich deti šikovné, aký robia pokrok a že sa veľa naučili.
September 2003:
Názov: „To je moja škola“
Privítanie detí a rodičov na pôde školy, ich zoznámenie s priestormi a učiteľmi. Privítanie staršími rómskymi žiakmi, ktorí mali pre nich krátky kultúrny program a drobné darčeky pre novoprijaté deti.
Október 2003:
Názov: „Európsky deň rodičov a škôl“
Deti sa predstavili programom pre rodičov, v ktorom predviedli nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Vyskúšali si, ako zvládli prvé pojmy z matematiky a slovenského jazyka.
December 2003:
Názov: „Rukavička“ (hudobno-dramatické pásmo)
Deti predviedli schopnosť pohybu na javisku, spev, vcítenie sa do úlohy obľúbeného zvieratka.
Názov: „Vianoce v mojej rodine“
Stretnutie rodičov a žiakov pri stromčeku vo vianočnej atmosfére. Varili sa vianočné jedlá a pieklo pečivo. Vinšovali sa vinše, spievali koledy, piesne s vianočnou a zimnou tematikou.
Február 2004:
Názov: „Fašiangový karneval v spolupráci s OZ Katarína“
Deti pripravovali masky, program a súťaže, drobné darčeky do burzy pre zbierku Hodina deťom. Po prípravách sa uskutočnil karneval, ktorý bol výnimočný, s nevídanou účasťou rodičov, dokonca celých rómskych rodín aj s malými deťmi.
Marec 2004:
Názov: „Popoludnie s rómskymi rozprávkami“ Asistentka učiteľa (autorka rómskych rozprávok) čítala deťom rozprávky a príhody v ich materinskom, teda rómskom jazyku. Zároveň im preložila do rómskeho jazyka niektoré klasické slovenské rozprávky, pretože deti nepoznali tieto príbehy (Červená čiapočka, Perníková chalúpka…).
Apríl 2004:
Názov: „Deň Zeme“
Rozhovory s deťmi o dôležitosti čistého životného prostredia. Deti sa zapojili do zberu odpadových surovín v obci a za pomoci rodičov si upratali aj prostredie okolo svojich domov. Podľa slov asistentky učiteľa Márie Mikovej v rámci tejto akcie bola vyhlásená aj súťaž o najčistejší a najkrajší dvor.
Máj 2004:
Názov: „Deň matiek“
Deti vystupovali v kultúrnom dome v Terni v rámci celoškolského programu pre mamičky. Touto akciou sa deti zviditeľnili nielen pred svojimi rodičmi, ale aj pred početným publikom občanov obce a jej predstaviteľov.
Názov: „Moja rodina“
Je to deň, ktorý bol vyhradený pre jedno dieťa a jeho rodinu. Dieťa pozve do školy svojich rodičov, prinesie so sebou rodinné fotografie a predstaví svojim spolužiakom rodičov a príbuzných a zároveň o nich porozpráva.
Jún 2004:
Názov: „Dovidenia, škola, ahoj, prázdniny“
Uskutočnil sa celodenný výlet do prírody spolu s rodičmi. Na záver školského roka po absolvovaní nultého ročníka pripravili učiteľky v spolupráci s OZ Katarína a redakciou obecných novín pre každé dieťa, teda budúceho prváka brožúrku s obľúbenými rómskymi rozprávkami a ilustrovanou kresbičkou žiakov nultých ročníkov.
Výsledky
Spomínané aktivity uskutočňuje základná škola už druhý rok, rozširujú paletu podujatí obsahovo aj kvantitatívne. Pozitívne dôsledky sú nesporné – klesá počet rómskych detí, ktoré sa musia vzdelávať v špeciálnych základných školách v susednej obci, deti sú podstatne lepšie pripravené zvládnuť prvý ročník. Projekt sa dotkol približne 40 detí, navštevujúcich prvý a nultý ročník na Základnej škole v Terni.
Počas realizácie projektu sa spolupráca s rodičmi zlepšila, zapájali sa do pripravených aktivít, na programoch sa zúčastňovali vo veľkom počte. Zlepšil sa vzťah rodičov k škole. Pred realizáciou projektu rodičia vôbec nespolupracovali, nenavštevovali školu. Do mnohých aktivít sa zapojili aj nerómski občania. U detí nastala pozitívna zmena v ich myslení, zlepšili sa ich manuálne a komunikačné zručnosti, predstavivosť, zdokonalili sa vo svojich prirodzených talentoch, osvojili si základné hygienické návyky. Každé verejné vystúpenie, každý úspech posilnil ich sebavedomie a ich rodičia mohli byť na svoje detí hrdí. Nerómski občania s uznaním reagovali na správanie zainteresovaných detí, ich slušné správanie, oblečenie, pozdrav či rozhovor.
Ako uvádzali pedagógovia – realizátori projektu, práca s deťmi na jednotlivých aktivitách nebola veľmi náročná, pretože tieto deti sú vďačné za pozornosť im venovanú a dokážu veľmi dobre spolupracovať a ukázať konkrétne výsledky svojho snaženia. Oveľa náročnejšia bola práca s rodičmi, pretože vo všeobecnosti rómski rodičia dovtedy nejavili záujem o dianie v škole a veci verejné. Nie je nič neobvyklé, podľa nich, že účasť rodičov na rodičovskom združení je nulová. Zapojiť rodičov sa im podarilo najmä vďaka samotným deťom, pretože verejné prezentovanie sa jednotlivcov dokázalo pritiahnuť rodičov, aby sa na vlastné oči presvedčili, aké je to ich dieťa šikovné a čo všetko dokáže. Pri vystúpeniach svojich detí pociťovali hrdosť a rodičovskú pýchu. Neskôr boli ochotní prísť do školy a v rámci svojich možností pomáhať pri rôznych akciách, dokonca spolu s dieťaťom predstaviť svoju rodinu jeho spolužiakom, čo učitelia pokladajú jednoznačne za veľký úspech a zároveň ako možný priestor pre ďalšiu spoluprácu. Podľa poznatkov učiteľov, ktorí majú skúsenosti s prácou s rómskymi deťmi, je dôležité lámať bariéry a predsudky vo vzťahu k rómskym rodičom a pracovať na tom, aby sa aktívne zapájali do života školy, ktorú ich dieťa navštevuje. Škola ako inštitúcia však musí dokázať prijať takýchto rodičov ako seberovných partnerov a dokázať im, že pre ich deti robí len to najlepšie, stačí pre nich pootvoriť pomyselnú bránu školy, dovoliť im to.
Čítanie rómskych rozprávok, a prostredníctvom nich oboznamovanie detí s rómskou kultúrou a históriou, ako aj spoznávanie rómskych rodín kladne vplýva na pozdvihnutie zdravého sebavedomia a poznanie vlastnej identity. Dôležité v projekte je, že sa podarilo vytvoriť spoluprácu školy nielen s rodičmi žijúcimi v Terni, ale aj v Malom Slivníku.
Čo sa nepodarilo, je väčšia aktivizácia rómskych rodičov pri prípravách na podujatia a ich schopnosti spolupodieľať sa materiálne a finančne pri zabezpečovaní pomôcok, rekvizít a kostýmov. Všetka organizácia vystúpení zatiaľ zostáva na učiteľkách a asistentkách. Vedenie školy dúfa, že sa im v budúcnosti podarí vtiahnuť rómskych rodičov aj do prípravy a organizácie aktivít.
Diseminácia metodiky projektu
Nulté ročníky existujú na mnohých školách, aktivity a metódy práce popísané v tomto projekte by mohli byť využité vo všetkých z nich. Zatiaľ však aktivity a metódy využívané v Terni neboli prezentované širšej komunite pedagógov.
Udržateľnosť
Veľkým problémom v súvislosti s týmto projektom sa momentálne stalo zrušenie nultých ročníkov v obci Terňa z dôvodu nedostatku financií. Keďže obec poskytuje priestory a pracovný materiál poskytujú učiteľky, projekt by mal možnosť fungovať naďalej, avšak len za podmienky, že budú existovať nulté ročníky.
Možnosť realizácie podobného projektu
Projekt je nízkonákladový a je možné ho realizovať s veľmi nízkym rozpočtom. V Terni bol zrealizovaný bez akejkoľvek dotácie či finančnej podpory, a jediným donorom projektu bol Obecný úrad v obci Terňa, ktorý poskytoval priestory pri akciách, uskutočnených v rámci oceneného projektu.
Materiál na kostýmy donášali učiteľky a asistentky z domu, deti formou burzy za symbolickú sumu predávali vlastné výrobky, ktoré vyrobili na hodinách pracovnej a technickej výchovy. Podľa vyjadrenia pedagogičky zodpovednej za projekt, Mgr. Miroslavy Anderkovej je nutné počítať s tým, že, rodičia rómskych detí často nedokážu poskytnúť ani len materiálnu pomoc na podobné aktivity.
K tomu všetkému je podľa Anderkovej potrebná veľká dávka trpezlivosti, lásky k deťom bez predsudkov a ochota riešiť problémy s optimizmom.