Čo treba zmeniť na základných školách, aby deti dostali lepšie vzdelanie?

Ivan Juráš (SaS)

László Szigeti (SMK)

Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS)

Radoslav Procházka (KDH)

Peter Pollák (Most-Híd)

Snahou organizátorov bolo vytvoriť diskusiu s účasťou predstaviteľov všetkých relevantných politických subjektov. Pozvaní boli aj zástupcovia strán Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS, tí však o seminár o budúcnosti vzdelávania záujem neprejavili. Moderovania sa zhostil Andrej Salner (SGI).

Ponúkame Vám stručný súhrn výstupov z diskusie, ktoré sme pre lepšiu prehľadnosť zhrnuli do kľúčových tém. Poradie mien v texte odzrkadľuje časovú následnosť v rámci diskusie a zaradenie do jednotlivých tematických okruhov.

Podujatie sa členilo do dvoch tematických blokov:

1. Reforma školstva
2. Vzdelávanie znevýhodnených žiakov

1. I Blok

Obsahová Reforma školstva a financovanie

Školskou reformou zavedené dvojstupňové členenie vzdelávacích programov považujú všetci účastníci za správny krok vpred. Zároveň však bola vznesená všeobecná kritika urýchlenosti a nepripravenosti zavedenia reformy, ktorá má dopad na kvalitu vzdelávania. Viackrát bola vyjadrená nevyhnutnosť rozsiahlejšej decentralizácie a liberalizácie, čo by znamenalo hlbšiu a účinnejšiu obsahovú zmenu vzdelávania.

Ivan Juráš zo strany SaS sa vyslovil pre obmedzenie regulácie štátu, za neprípustnosť diskriminácie neštátnych subjektov a školám by poskytol väčšiu voľnosť v tom, aby sa prostredníctvom školských vzdelávacích programov profilovali tým smerom, ako to uznajú za daných regionálnych a sociokultúrnych podmienok za vhodné. Výzvou „zrovnoprávniť deti" poukázal na potrebu zmeny vnímania cieľov vzdelávania a presadenia moderných koncepcií aj na Slovensku. Podľa jeho slov, ak sa určí ako hlavná priorita dieťa a jeho potreby, tak to do určitej miery prináša aj zmenu obsahu a hlavne metód vzdelávania.

László Szigeti (SMK) vo svojich príspevkoch tiež kritizoval urýchlenosť reforiem. Ohľadom zmeny vzdelávania pokladá za dôležité zapojenie existujúcej dobrej praxe. Pre skvalitnenie vzdelávacieho procesu pokladá za dôležité podporu šírenia nových pedagogických metód. Ďalším spomenutým bodom boli školské kluby, kde by pán Szigeti navrhoval zmenu nastavenia financovania. Jednou z ďalších priorít SMK je podpora pre zachovanie malotriednych škôl. Szigeti to síce vníma ako drahšie riešenie, ale je toho názoru, že by deti mali byť vychovávané blízko domáceho prostredia a malo by sa preto zabezpečiť, aby vo veku napríklad šiestich rokov nemuseli za vzdelávaním cestovať. Vo vidieckych školách, kde je počet detí nízky, je problémom tiež nemožnosť zabezpečenia odborného pedagóga na všetky predmety (napr. informatika). Toto by SMK riešilo inštitútom „pendlujúceho pedagóga", ktorý by bol vedený na kmeňovej škole a dochádzal by do škôl v okolitých obciach. László Szigeti, ale aj ďalší prítomní pripomenuli, že zásadným problémom školstva je značné finančné poddimenzovanie.

Miroslav Beblavý (SDKU) poukázal na potrebu menších a odborne dôkladnejšie pripravených, systematických zmien. Efekty takýchto opatrení sa dostavujú zväčša iba v dlhodobom horizonte, preto zdôraznil, že z politického hľadiska je potrebné, aby sa v prípade realizácie, tieto opatrenia vyvážili s ďalšími, ktoré by mali intenzívnejší priamy dopad na prax vzdelávania. Podľa SDKU by liberalizácia rámcovo daných vzdelávacích programov prispela k podpore inovácií v praxi. Vzhľadom na relatívne konzervatívny postoj v školstve, by takéto uvoľnenie znamenalo priestor pre kreatívnu zmenu. Ďalej bolo podčiarknuté, že čiastkové zmeny sú neúčinné. Je dôležité prepojenie zmien Štátnych vzdelávacích programov, inšpekcie a testovania. Nastavenie testovania považuje SDKU za kľúčové, keďže to určuje ciele vzdelávacieho procesu. Súčasné nastavenie testovania vedomostí skôr podporuje memorizovanie a pasívne preberanie vedomostí

Radoslav Procházka z KDH by tiež pristúpil k modifikácii testovania vedomostí a zmeny by uskutočňoval prioritne s podporou učiteľov. V jeho príspevkoch viackrát odznela potreba zapojenia hlavných aktérov, pedagógov do tvorby a zmeny vzdelávacej politiky. Tiež vyzdvihol potrebu vynaložiť intenzívnejšie úsilie na rozšírenie bezbariérovosti v školských zariadeniach. Ohľadom zmien v školstve sa vyjadril podobne ako jeho predrečník. Obmedzil by ďalšie veľké formálne zmeny, keďže si školstvo musí oddýchnuť od „nových začiatkov".

Ivan Juráš za dôležité pokladá zavedenie povinnosti interného a modifikáciu externého hodnotenia škôl. Hlavne autoevalvácia je považovaná za významný krok pre skvalitnenie vzdelávania na školách. SaS tiež prišlo s návrhom vytvorenia „Národného školského informačného systému", ktorý by slúžil na zverejnenie informácií ohľadom hodnotenia škôl. Publikovanie výsledkov hodnotenia škôl by SaS zaviedlo ako povinné. Tiež sa vyslovili pre akreditáciu externých hodnotiteľov.

Prítomní predstavitelia politických strán sa zhodli na tom, že v súčasnosti je stále veľkým problémom byrokracia v školstve, ktorá je pre prácu učiteľov neúnosná a tým sa ohrozuje kvalita vzdelávacieho procesu. SDKU by zaviedlo „Audit byrokracie", teda hodnotenie toho, do akej miery sú učitelia obmedzovaný administratívnymi úkonmi na úkor vzdelávania.

László Szigeti a Miroslav Beblavý reagovali aj na otázku z publika ohľadom dôvodov nepresadenia obsahovej reformy školstva počas predošlých vlád. László Szigeti zareagoval komentárom, že reálny priestor na zmenu možný nebol, keďže on preberal rezort na konci volebného obdobia na krátku dobu. Ale podčiarkol dôležité zmeny ohľadom zavedenia normatívneho financovania, zmeny systému maturitných skúšok, rozšírenie kompetencií samospráv a pod. László Szigeti sa tiež krátko dotkol témy zabezpečenia flexibilnejšej priechodnosti zo stredných škôl na vysoké školy. Miroslav Beblavý sa ohradil voči tejto otázke, keďže rezort školstva SDKU neriadilo.

Peter Pollák (Most-Híd) by zaviedol masívnejšie šírenie informatizácie v školstve. Dôraz by kládol tiež na ďalšie vzdelávanie a motiváciu učiteľov. V jeho úvodnej prezentácii sa sústredil hlavne na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako priority vníma šírenie integrovaného a multikultúrneho vzdelávania, zavedenie povinnej predškolskej výchovy, zamedzenie diskriminácie v školstve, zmenu normatívneho financovania v prospech podpory inklúzie na školách a podporu inštitútu rómskeho asistenta, ktorý v súčasnosti zaniká. Podrobnejšie zhrnutie k tejto téme nájdete v II. bloku (pozri dole).

Učebnice

Liberalizovaný trh učebníc bol podľa viacerých zúčastnených vnímaný ako cesta pre zabezpečenie zlepšenia kvality učebníc prostredníctvom vytvorenia konkurenčného prostredia. Radoslav Procházka podotkol, že rozhodujúcou premennou je škola a učiteľ, ktorým by mala byť poskytnutá možnosť výberu podľa vlastného uváženia. SDKU by liberalizáciu trhu učebníc doplnilo vytvorením centrálneho portálu učebníc, aby informácie o nových vzdelávacích pomôckach boli čo najprístupnejšie. Diskusia sa tiež viedla o používaní učebných materiálov, podľa vyjadrení zástupcu SaS učebné pomôcky by nemali byť vnímané iba ako učebnice, ale všetky pomôcky, ktoré prispievajú k získavaniu nových zručností a kompetencií detí. Tým by sa však nemali chápať iba nové informačné technológie. Vo všeobecnosti predstavitelia SDKU a SaS varovali pred prílišnou glorifikáciou IKT.

Národnostné školstvo a vyučovanie cudzích jazykov

Most-Híd a SMK sa všeobecne vyjadrili pre podporu národnostného školstva. Zástupcovia Most-Híd a SMK poukázali na problém v menšinovom školstve, kde deti sú vlastne nútené okrem materinského jazyka učiť sa okrem slovenčiny dva ďalšie cudzie jazyky, čo pre nich znamená nepomernú záťaž. László Szigeti namiesto toho navrhuje druhý cudzí jazyk zaviesť ako nepovinne voliteľný predmet. SMK by tiež zefektívnilo vyučovanie cudzích jazykov.

Návrhom SDKU bolo vytvoriť „Národný program zlepšovania jazykových schopností", kde by sa presne určila stratégia jazykového vzdelávania. Vzhľadom nato, že v súčasnosti nie je možné zabezpečiť, aby sa dva cudzie jazyky učili kvalitne, malo by sa opustiť od obligatórnosti tohto zámeru.

Spoločenské postavenie a vzdelávanie pedagógov

Radoslav Procházka (KDH) by kládol podstatne väčší dôraz na pedagógov v procese reformy školstva, keďže učiteľ je „rozhodujúcou premennou". Miroslav Beblavý (SDKU) podotkol potrebu premyslenej zmeny systému prípravy pedagogických zamestnancov a potrebu investovania do prípravnej fázy čerstvých absolventov pedagogických fakúlt. Za dôležitý tiež pokladá otvorenejší vstup do vzdelávania, teda možnosť absolventov bakalárskeho štúdia nastúpiť do praxe. Tiež bola vyjadrená vôľa viacej investovať do začínajúcich pedagógov a ich prechodu do praxe. Ďalšou témou bolo vzdelávanie pedagógov. V súčasnosti platný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (č. 317/2009) bol kritizovaný z viacerých dôvodov. Diskusia sa viedla ohľadom súčasného nastavenia kreditového systému, ktorý ovplyvňuje príjem učiteľov. Kritika bola vznesená na nepomer žiadaných kreditov/hodín pre relatívne malé navýšenie príjmu. Podľa SDKU nie je správne, aby nanútené formálne vzdelávanie bolo jediným kritériom pre diferenciáciu odmeňovania učiteľov. Cestou k zlepšovaniu kvality vzdelávania podľa SDKU je aj podnietenie individuálneho hodnotenia kolegami. SaS by ponechala určenie odmeňovania učiteľov na zodpovednosť zriaďovateľa. SMK zvýraznilo, že priemerne platy učiteľov nie sú dostačujúce pre zlepšenie ich spoločenského postavenia a zabezpečenia slušného životného štandardu. KDH poznamenalo, že úroveň vzdelávania je treba vidieť v kontexte vzťahov, zázemia a obsahu, to znamená, že všeobecne spoločenská nálada a socioekonomické danosti ovplyvňujú aj pôsobenie učiteľov.

2. II. Blok – Vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP).

Integrované / inkluzívne vzdelávanie

V odborných kruhoch sa často skloňuje význam integrovaného a vhodnými metódami zabezpečeného inkluzívneho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Vo všeobecnosti téma vzdelávania detí zo SZP bolo jednou z priorít strany Most-Híd počas tejto diskusie. Predstaviteľ tohto politického subjektu Peter Polák podčiarkol dôležitosť integrovaného vzdelávania a neprípustnosť diskriminácie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a zvlášť rómskych detí. Podľa jeho vyjadrení súčasné nastavenie vzdelávacieho systému však skôr podporuje segregáciu (pozri kap. Špeciálne školstvo). Tiež podotkol, že učitelia väčšinou nie sú pripravení na iného žiaka ako „väčšinového". Kľúčové pre možnosti integrovaného vzdelávania detí z málo podnetného prostredia je pre Most-Híd zavedenie povinnej predškolskej výchovy (pozri dole). Podľa Petra Polláka je rešpektovanie osobitosti dieťaťa a dôraz na multikultúrnu výchovu tiež dôležitým činiteľom pre skvalitnenie vzdelávania tejto cieľovej skupiny. Multikultúrna výchova je vnímaná ako nástroj výchovy k tolerancii a poznaniu.

Ivan Juráš sa v mene SaS tiež jednoznačne vyjadril za inklúziu detí z málo podnetného prostredia. Radoslav Procházka sa podobne vyslovil pre plne integrované školy. László Szigeti z SMK zhrnul najdôležitejšie nástroje pre zlepšenie situácie detí zo SZP a vyzdvihol pritom hlavne inštitút asistenta učiteľa a nulté ročníky.

Inštitút asistenta učiteľa je dôležitým faktorom pre prácu s deťmi zo SZP. Hlavne rómsky asistent sa ukázal byť prínosný pre proces vzdelávania tejto cieľovej skupiny. Most-Híd kritizovalo, že fungovanie tohto pomerne úspešného nástroja pre odbremenenie učiteľov a pre komunikáciu s rodinou a komunitou detí však súčasnou vládou nie je docenené a podľa slov Petra Polláka je tento nástroj vážne ohrozený. KDH v tejto súvislosti pripomenulo, že je potrebné „posilniť funkčnosť" pôsobenia asistentov prostredníctvom ich ďalšieho vzdelávania.

Pre zlepšenie podmienok vzdelávania detí zo SZP Radoslav Procházka podčiarkol význam spolupráce škôl s rodičmi ako aj rozšírenie siete komunitných centier a rodinnej asistencie pre potrebu rozvíjania správnych vzdelávacích a životných návykov aj mimo škôl. Peter Pollák by posilnil prostredníctvom rodičovských rád spolurozhodovanie rodičov o chode školy a vzdelávaní ich detí.

Ako motivačné prvky pre rodičov by mali byť využité aj finančné nástroje, ako poskytnutie prídavku na dieťa, iba ak dieťa školu navštevuje (SaS). SMK argumentovalo podobne, keď podotklo, že odpustenie príspevkov spojených s návštevou materských škôl pre širší okruh osôb v žijúcich v chudobných podmienkach by prispelo k návštevnosti tých detí, ktoré sú na to najviac odkázané.

Špeciálne školstvo

Intenzívna diskusia sa vytvorila ohľadom špeciálneho školstva. Zásadným problémom podľa Ivana Juráša (SaS) je, že rómske deti sú v špeciálnom školstve nadpriemerne zastúpené. Miroslav Beblavý (SDKU) tiež spomenul rastúci pomer detí s ľahkým mentálnym postihom vznikajúci následkom sociálnej deprivácie. To je práve často dané nízkou mierou návštevnosti materských škôl.

Radoslav Procházka aj Peter Pollák sa vyjadrili v prospech skvalitnenia diagnostiky, aby sa zamedzilo nesprávnemu zaraďovaniu tých detí do špeciálneho školstva, u ktorých je predpoklad, že by pomocou vhodnej asistencie základnú školu zvládli. Testy školskej zrelosti by zástupca KDH tiež presadzoval aj v Rómčine. Pre Petra Polláka je hlavným problémom aj absolútna neuplatniteľnosť detí absolvujúcich tento typ škôl. Ďalšie pripomienky sa týkali zmeny príspevkov štátu na detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Súčasné nastavenie podľa Petra Polláka skôr odrádza od integrácie detí.

Predstavitelia prítomnej odbornej a pedagogickej obce vzniesli námietky, že integrované vzdelávanie bez vytvorenia adekvátnych podmienok je tak pre pedagógov ako aj pre deti väčšou výzvou ako súčasné status quo. Vyjadrili teda obavy zo zjednodušovania otázky zaraďovania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do štandardných základných škôl. Preradenie detí navštevujúcich špeciálne školy je podľa ich pohľadu veľkou výzvou pre pedagógov, ale aj pre celý systém. Bez komplexnej odbornej a systémovej transformácie, by takáto zmena týmto deťom skôr uškodila ako napomohla. A to aj v prípade detí, ktoré majú ľahký mentálny postih daný nepodnetným vývojom v sociálnym prostredí.

Predškolská výchova

Väčšina zúčastnených sa zhodla na potrebe zavedenia povinnej predškolskej dochádzky. Ivan Juráš sa vyslovil pre uzákonenie nultých ročníkov, keďže tie sa ukázali byť účinným nástrojom pre prípravu tých detí na vstup do základných škôl, ktoré nespĺňajú školskú zrelosť. To je často práve prípad detí zo SZP. Aj Peter Pollák viackrát zdôraznil povinnú predškolskú prípravu, čo je hlavne pre deti zo SZP a hlavne rómske deti kľúčové pre úspešné zvládnutie základnej školy. SDKU v zastúpení Miroslava Beblavého podčiarkla dôležitosť vzdelávania detí nielen v nultých ročníkoch, ale celkovú starostlivosť vo veku hlavne od 3 až 6 rokov a podľa možností aj skôr. Dôraz na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v tomto veku detí sú najdôležitejšou investíciou pre zlepšenie podmienok vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Mimoškolské aktivity

Udržanie detí čím dlhšie počas dňa v podnetnom inštitucionálnom prostredí je možné rozšírením možností voľnočasových aktivít či už na školách alebo v rôznych iných zariadeniach (Most-Híd). Celodenný výchovný systém je oveľa účinnejším spôsobom rozvoja detí ako nákladnejší a z hľadiska historických skúseností neopodstatnený návrh tvorby internátnych škôl. Ivan Juráš (SaS) v tomto ohľade spomenul aj význam komunitných centier. Aj KDH podčiarklo dôležitosť rozšírenia infraštruktúry pre podporu popoludňajších aktivít.

Internátne školy

V súčasnosti toľko skloňovaná debata vo vrcholnej politike o zavedení internátnych škôl bola prítomnými považovaná za účelovú a veľmi zjednodušenú, ktorá opomína existujúcu dobrú prax vo vzdelávaní. Prítomní politici boli zásadne proti internátnym školám ako systematickému riešeniu vzdelávania rómskych detí. Peter Pollák (Most-Híd) poukázal na viacero zahraničných príkladov, ktoré nanútené internátne školy zavedené v minulosti časom odsúdili. Zástupcovia politických strán existenciu internátnych škôl nevylúčili úplne, ale ich fungovanie by malo byť možné iba na báze dobrovoľnosti a nemali by byť určené výhradne pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.