Keď minister školstva vyhlási, že „úroveň znalosti slovenčiny je len niečo nad päťdesiat percent, to sú alarmujúce výsledky“ a expresne rýchlo, obíduc pripomienkové konanie, prichádza na rokovanie vlády s návrhom opatrení na zvýšenie kvality vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, neujde pozornosti. Nasleduje tradičná mediálna prestrelka a do zabudnutia upadá to, čo ju vlastne vyvolalo.
Správa Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) o vedomostiach deviatakov zo slovenského jazyka zverejnená na internete je stručná. V prvom rade sa z nej nikto nedozvie, aké presne boli testy, ktorými prešlo v tomto školskom roku 722 deviatakov v 42 školách s vyučovacím jazykom maďarským. Testovali praktické zručnosti deviatakov v komunikácii v slovenčine alebo sa zamerali na teóriu gramatiky, či pár dátumov z histórie? Správa inšpekcie nezverejňuje plné znenie testov ani ich analýzu, ktorá by potvrdzovala ich kvalitu. Nikto tak nedokáže potvrdiť, že testové úlohy boli adekvátne, zadania boli jednoznačné a kľúče riešení boli správne. Takáto reflexia by mala byť samozrejmosťou a to, že aj na Slovensku sa to dá robiť, ukazuje napríklad Národný ústav certifikačných meraní pri maturitných skúškach a certifikačnom testovaní deviatakov.
Prečo je kvalita a zameranie testov pre akékoľvek školy a žiakov taká dôležitá?
Test hodnotí žiaka a má vplyv na jeho známky alebo prijatie na školu. Ak je nekvalitný, žiakov v triede hodnotíme chybne alebo vyberáme na školy nesprávnych žiakov. Napríklad dieťa so spisovateľským talentom a slabou pamäťou v slovenčine pohorí, pretože si nezapamätá, čo je to epizeuxa, napriek tomu, že by nemalo najmenší problém ju prirodzene vo svojom slohu použiť.
Test ovplyvňuje aj motiváciu žiakov. Predstavte si, že chcete ísť do zahraničia, a preto sa rozhodnete naučiť po anglicky. Ktorá z dvoch rôznych škôl vašu motiváciu posilní? Tá, ktorá vás učí rozumieť a hovoriť po anglicky a to isté aj testuje, alebo tá, ktorá sa zameria na básnické prostriedky v dielach Shakespeara?
S tým súvisí vplyv testov na učiteľov a obsah toho, čo sa učí v školách. Ak začneme v testoch chémie zisťovať, kde sa narodila objaviteľka rádia a polónia, učitelia chémie si zajtra do triedy pribalia mapy a budú to deti učiť na úkor nejakého zaujímavého praktického pokusu. V testoch zo slovenčiny je tradične veľa teórie literatúry, dátumov a miest, na úkor zisťovania schopnosti prakticky používať jazyk.
V správe uvádza ŠŠI len tri otázky zodpovedané žiakmi s najvyššou a tri s najnižšou úspešnosťou.
„Úspešnosť testu v jednotlivých úlohách sa pohybovala v intervale od 24,0% do 83,5%.
Žiaci boli najúspešnejší v úlohách:
- označiť správne napísanú číslovku (83,5%),
- označiť meno ideového vodcu štúrovského hnutia, politika, novinára, básnika a jazykovedca, ktorý sa zaslúžil o uzákonenie slovenského spisovného jazyka (74,8%),
- zdôvodniť v slovách písanie tvrdého y (73,2%).
Najslabšiu úspešnosť dosiahli v úlohách:
- označiť správne použité ustálené slovné spojenie vo vete (24,0%),
- označiť vetu, v ktorej chýba zvratné zámeno (28,8%),
- určiť, akým básnickým prostriedkom sú slová v básni Jarné kvietky od Pavla Országha Hviezdoslava (30,3%).“
Na záver správy ŠŠI uvádza, že „málo vyhovujúca úroveň zvládnutia SJL je zrejme ovplyvnená nižšou motiváciou učiť sa slovenský jazyk a slabšou slovnou zásobou, pretože dorozumievacím jazykom v rodinách väčšiny žiakov je maďarský alebo rómsky jazyk a komunikácia v slovenskom jazyku sa zväčša obmedzuje len na vyučovacie hodiny tohto predmetu.“
Mňa však pri čítaní správy napadá skôr kacírska myšlienka, že deviataci na školách s maďarským vyučovacím sa po slovensky dohovoriť dokážu, len testy inšpekcie to zabudli zisťovať.