Anastasia Kuzminová žije svoj „slovenský" sen. Príbeh je pekný – nechcená doma, našla so synom nový domov na Slovensku, ktoré ju privítalo otvorenou náručou a vytvorilo jej podmienky na prípravu. Ona sa mu za to oplatila prvou zlatou medailou zo ZOH v ére samostatnosti.
Nie všetci talentovaní cudzinci tu však majú otvorené dvere. Nechcem písať o príbehoch, ktoré sú často skôr nočnou morou ako naplneným snom, ale upriamiť pozornosť na systém, ktorý nedokáže talentovaných cudzincov motivovať, v dôsledku čoho sa k nám nehrnú a tak skoro ani nepohrnú.
Prečo je to tak? Slovensku chýba najmä vízia, efektívne nástroje, kvalitná legislatíva a transparentné pravidlá. Konkurencia na trhu s kvalifikovanými pracovníkmi z tretích krajín je v rámci Európskej únie vysoká, mnohé krajiny majú prepracované systémy regrutácie týchto ľudí a ponúkajú im stabilnú víziu do budúcnosti.
Slovensko bez vízie
Sloboda, spravodlivosť a bezpečnosť sú základnými hodnotami schengenského priestoru. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré svoju migračnú politiku postavili primárne na princípe bezpečnosti, čo vedie k uzavretosti krajiny a neschopnosti konkurovať ostatným.
Reštriktívny prístup k migrácii sa odzrkadľuje aj v počte cudzincov, ktorých v porovnaní so susednými krajinami u nás žije a pracuje veľmi málo. Minulý rok malo na Slovensku povolený pobyt 21 492 občanov tretích krajín, v Česku to bolo 302 207.
Slovensko nemá víziu ako pristupovať k fenoménu migrácie a ako z neho ťažiť. Vízia by mala definovať ciele, ktoré chceme dosiahnuť, a odpovedať na základné otázky. Je cieľom prísun vzdelanej pracovnej sily? Má migrácia riešiť demografické problémy? Preferuje Slovensko niektoré skupiny migrantov? Má migrácia riešiť situáciu na trhu práce?
Povinná jazda
Vízia sa obvykle premieta do prijatia koncepcie a nástrojov na jej naplnenie. Slovensko prijalo koncepciu integrácie cudzincov v roku 2009 ako jedna z posledných krajín únie. Je vágna, bez reálnych cieľov a nástrojov ako zabezpečiť zmenu. Je skôr povinnou jazdou ako prelomovým dokumentom.
Nejasná vízia je priamym následkom neexistujúceho inštitucionálneho zastrešenia. Víziu nemá kto priniesť. V úspešnejších krajinách je trend delegovať právomoci a financie na samosprávu a tretí sektor s tým, že štát stanovuje pravidlá a štandardy integračnej politiky, ktoré následne kontroluje.
Na Slovensku za agendu migrácie nezodpovedá jeden ústredný štátny orgán a kompetencie sa delia medzi rezorty vnútra a práce. Pri málo motivovanej samospráve sa hlavným aktérom stáva tretí sektor. Na integráciu migrantov z tretích krajín sa prostredníctvom tzv. európskeho integračného fondu rozdelí medzi mimovládky okolo 500 -tisíc eur ročne. Bez jasnej koncepcie je efektívnosť takto vynaložených prostriedkov otázna.
Základným predpokladom úspešnej migračnej politiky sú jasné pravidlá. Dávajú záujemcom o život na Slovensku istotu, že ak splnia kritériá, dosiahnu cieľ, ktorým môže byť práca, usadenie sa či získanie občianstva. Transparentné kritériá sú aj prevenciou korupcie.
Prisťahovalecká legislatíva síce hovorí o všeobecných kritériách, ktoré musí cudzinec splniť, no nedefinuje spôsob, akým to má urobiť. V krajinách únie je štandardom, že výklad zákona je obsiahnutý vo verejne dostupných vyhláškach. U nás sa o spôsobe výkladu zákona cudzinec nedozvie. Majú charakter interných predpisov a sú verejnosti nedostupné.
Príkladom nejasných pravidiel je ovládanie jazyka. Je legitímne, že žiadateľ o udelenie občianstva musí preukázať znalosť slovenčiny a všeobecné znalosti o Slovensku. Vyžadujú to všetky úspešné krajiny.
V prípade Slovenska však neexistujú študijné materiály pre migrantov ani metodické postupy pre skúšobnú komisiu, ktoré by stanovili rámec pre znalosť slovenčiny. Inými slovami, nikto nevie, čo ho môžu skúšať a ako sa má pripraviť.
Príbeh našej biatlonistky otvoril dôležitú tému. Slovensko je perspektívnou krajinou pre migrantov a aj v tejto chvíli sú na svete ľudia, ktorí vo svojej krajine nemajú vytvorené podmienky na realizáciu svojich snov.
To, či sa budúci úspešní športovci, vedci, umelci či podnikatelia rozhodnú pre Slovensko, závisí od našej šikovnosti a podmienok, ktoré im pripravíme. Na úvod však potrebujeme zhodu, že o nich máme záujem. A nielen vtedy, keď nám nosia medaily.
Publikované ako komentár v SME.