Bratislava – Pätina prekvalifikovaných. Toľko je podľa prieskumu OECD zamestnancov na Slovensku, ktorí pracujú na miestach, kde by stačilo nižšie vzdelanie, než dosiahli.
Trh nestíha
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky za týmto stavom stojí zrejme prudký nárast vysokoškolských titulov za posledných dvadsať rokov. A pracovný trh na to jednoducho nestíha reagovať.
„Mladí vysokoškoláci sa preto zamestnajú na stredoškolských pozíciách a ich plat sa aj tak väčšinou nelíši,“ tvrdí Michaela Mudroňová z neziskovej organizácie Epic, kde sa venuje zamestnávaniu mladých ľudí. Navyše upozorňuje, že sú vysoké školy viac o kvantite než o kvalite. „Úroveň študentov je preto nižšia než kedykoľvek predtým,“ zhodnotila Mudroňová. Zaznávaný bakalár Odborníci poukazujú najmä na podhodnotený titul bakalára. Podľa analytičky M. E. S. A. 10 Renáty Králikovej nie je dostatočne oddelený od magisterského. „Magistrov by malo byť oveľa menej a mal by to byť až nadštandard. Plnohodnotne vysokoškolsky vzdelaní by tak boli bakalári, ale na to by sa musela naozaj prerobiť celková náplň štúdia, a to bakalárske by mohlo byť o rok dlhšie,“ povedala Králiková. S prekvalifikovanosťou sa stretávajú aj personálne agentúry, ktoré hľadajú pracovníkov pre naše firmy. Upozorňujú však na to, problémom je tiež to, že až 40 percent absolventov škôl pracuje mimo svojho odboru, ktorý vyštudovali. Agentúry tvrdia, že na slovenských školách študuje priveľa ľudí humanitne zamerané odbory. „Tí si následne hľadajú prácu inde. V inej oblasti je potom nedostatok, na Slovensku chýba 30-tisíc IT odborníkov. Ak by ľudia išli študovať niečo užitočnejšie, nedostatok by bol menší,“ zhodnotil generálny riaditeľ personálnej agentúry McRoy Group Sirota.
Chýba kariérne poradenstvo
Najčastejšie pritom dochádza k prekvalifikovanosti u ľudí, ktorí si vyberú odbor, v ktorom skutočnosti nechcú robiť.
Myslí si to manažér personálnej agentúry Manpower Jiří Halbrštát. „Daný odbor ich buď len zaujíma, alebo je to najjednoduchšia cesta k titulu,“ tvrdí Halbrštát. Niektorí odborníci si myslia, že zlý výber odboru do značnej miery súvisí napríklad s nefungujúcim kariérnym poradenstvom. To u nás často funguje až na konci základnej a na niektorých vysokých školách. „V zahraničí ide poradenstvo naprieč celým vzdelávacím procesom. Už od materskej školy si dieťa vedie reflexívny denník a rieši svoju budúcnosť, čo potom prináša ovocie,“ tvrdí analytik Dobre spravovanej spoločnosti Jozef Miskolci. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je také poradenstvo kľúčové aj preto, že situácia na trhu práce sa zmenila a rodičia nové trendy nestíhajú vnímať. „Treba sa radiť s niekým, kto tie novinky sleduje a má s tým skúsenosti,“ dodal Páleník.
Hoci je u nás pätina zamestnancov vzdelanostne vyššie, než vyžaduje pracovné miesto, v prieskume OECD s vyše tridsiatimi krajinami sme dopadli dobre. „Situácia na Slovensku je v tomto výrazne lepšia než v iných vyspelejších krajinách,“ zhodnotil Halbrštát. Slovensko porovnal napríklad s Francúzskom. „Na vysokú školu sa tam dostane takmer každý, lebo nerobia prijímacie skúšky. Následne mnoho z nich robí v administratíve a ťažko prerazí na vyššie pozície. Toto sa na Slovensku nedeje,“ uzatvoril Halbrštát.
Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách