Bez poznania pravdy sa kvalita univerzít nezlepší
- Renáta Králiková
- 05.08.2012
Naše vysoké školy sa nezlepšia bez profesionálneho a nezávislého systému hodnotenia ich kvality.
Hlavným cieľom prvej novely vysokoškolského zákona ministra Dušana Čaploviča by podľa dôvodovej správy malo byť zvýšenie kvality vysokých škôl. Padoxom je, že novela pomáha skvalitneniu univerzít len minimálne. Autori zákona môžu namietať, že robia významný krok týmto smerom zavedením vnútorného systému kvality, prenášajúcim zodpovednosť zo štátu viac na školu samotnú.
Toto opatrenie však vyzerá viac o zavedení kvalitného systému ako o samotnom skvalitnení vedy a vzdelávania na školách. Inými slovami sa orientuje na procesy a nie na skvalitnenie výstupov. Nástroj, ktorý má viesť k zvýšeniu kvality, sa tak stáva cieľom samotným. Navyše, kvalita vedy, ktorá je vedľa vzdelávania druhým základom práce vysokej školy, v tomto systéme viac-menej absentuje, čo vyvoláva otázku, ako dobre je v zákone vnútorný systém nastavený.
Čo je horšie, autori zákona úplne zabudli na zreformovanie externého hodnotenia kvality. Neusilujú sa zlepšiť systém udeľovania akreditácie pre univerzity, ktorá im dáva právo poskytovať vzdelanie a udeľovať tituly. Problémom je, že licenciu získavajú aj univerzity, ktoré by na to nemali mať nárok, čím sa znižuje úroveň vysokého školstva.
Profesionálna a nezávislá
Na zlepšenie situácie by novela zákona mala priniesť dve zmeny. Prvou je profesionalizácia Akreditačnej komisie. Komisia by fungovala ako nezávislá agentúra s dostatočným administratívnym aparátom a nie ako malý sekretariát s niekoľkými zamestnancami a veľkou skupinou zaneprázdnených akademikov.
Vedci hodnotiaci univerzity by sa potom nemuseli venovať hodnoteniu kritérií, ktoré vie posúdiť aj úradník, ako je prepočítanie zdrojov získaných z grantov na jedného výskumného pracovníka. Hodnotiteľom by sa uvoľnili ruky na skutočne odbornú prácu ako posudzovanie kvality vedeckých výstupov. Návrh na profesionalizáciu komisie predstavil bývalý minister Eugen Jurzyca, a tak by sa dal do novely zákona rýchlo zakomponovať.
Druhou potrebnou zmenou je zvýšenie nezávislosti Akreditačnej komisie od vysokých škôl a politikov. Komisia je zložená prevažne zo zástupcov škôl, ktoré aj hodnotí. Zároveň výber jej členov je politickým procesom a záleží na ministrovi školstva, koho navrhne vláde na schválenie. Pri akreditácii sa minister nemusí riadiť odporúčaniami komisie a je otázne, či jeho rozhodnutie môže byť iné ako politické, keďže nemá kapacitu tieto odporúčania odborne preskúmať.
To by sa dalo zmeniť výraznejším zapojením medzinárodne uznávaných zahraničných expertov do akreditácie. Jednou možnosťou je obsadiť minimálne nadpolovičnú väčšinu Akreditačnej komisie expertmi zo zahraničia. Boli by vyberaní medzinárodnou súťažou s vopred danými kritériami odzrkadľujúcimi kvalitu uchádzačov.
Akreditácia zo zahraničia
Druhý spôsob je objednanie si akreditácie u renomovanej zahraničnej agentúry vybranej v medzinárodnej súťaži. Nejde tu o sci-fi. V Litve je možnosť akreditácie programov zahraničnou agentúrou, ktorá je členom Európskeho registra agentúr zabezpečujúcich kvalitu univerzít.
Aj u nás už máme skúsenosť so zahraničným hodnotením vysokých škôl. V rokoch 2005 - 2007 ho urobila Európska asociácia univerzít. Vzhľadom na potenciálnu finančnú náročnosť tohto riešenia je možné uvažovať o jeho využití len pri komplexnej akreditácii, ktorá sa koná raz za šesť rokov a hodnotí celú univerzitu a jej činnosti.
Na priebežnú akreditáciu jednotlivých činností vysokej školy (napr. zavádzanie nových programov) by sa dala použiť slovenská Akreditačná komisia s väčšinou zahraničných odborníkov.
Na zvýšenie nezávislosti akreditácie od politikov treba, aby títo mohli meniť odporúčania Akreditačnej komisie len v jasne vymedzených prípadoch. Napríklad, ak by nebol dodržaný zákonný postup, alebo ak by štát ani univerzita nemali financie na zabezpečenie akreditovanej činnosti.
Ak totiž politici nebudú rešpektovať odporúčania renomovaných odborníkov, tí stratia motiváciu takúto prácu seriózne vykonávať. Zároveň peniaze vložené do získania a zaplatenia odborníkov budú použité zbytočne.
Pri výraznejšom zapojení zahraničných expertov do akreditácie sa dajú namietať dve veci. Prvou je, že to bude stáť veľa peňazí. Je však drahšie platiť nekvalitné vysoké školy neprodukujúce absolventov a vedu užitočných pre spoločnosť. Druhým problémom môže byť, že by bolo treba komunikovať počas akreditácie v cudzom jazyku.
Ako však ukázalo spomínané hodnotenie Európskej asociácie univerzít, ktoré bolo celé v angličtine, ani to nie je u nás problémom. Tým je skôr absencia vôle takúto reformu spraviť.
Komentár bol uverejnený v SME.
