V školských laviciach o dva roky dlhšie

Čaká školstvo ďalšia reforma? Minister Peter Plavčan predstavil svoju ideu, aký by mal byť rezort o desať rokov. Navrhuje napríklad predĺžiť povinné vzdelávanie z terajších 10 na 12 rokov, úpravu známkovania či rozšírenie domáceho štúdia. Zámer chce najprv predebatovať s odborníkmi v školstve a až potom ho predostrieť vláde.

Zmeny sú súčasťou národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý je rozvrhnutý do viacerých fáz. Ministerstvo zatiaľ rozpracovalo základné a stredné školy. Tézy týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania prídu neskôr.

Medzi výrazné zásahy patrí predĺženie povinnej školskej dochádzky na 12 rokov. Po novom by sa malo nazývať povinné vzdelávanie. Začať by s ním mali už päťročné deti. „Bude na rozhodnutí rodiča, či si ho dieťa začne plniť ešte v materskej škole alebo v prípravnom ročníku v základnej škole,“ uvádza ministerstvo s tým, že do úvahy pripadá aj domáce vzdelávanie. Školský zákon dnes nariaďuje povinných 10 rokov v škole.

Predĺženie času, keď musí mládež navštevovať školu, môže podľa analytika Jozefa Miškolciho z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť motivovať deti, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby po základnej škole pokračovali ďalej. „V súčasnosti, keď takéto deti idú do nultého ročníka, či opakujú ročník, tak si povinnú školskú dochádzku odchodia ukončením základnej školy,“ vysvetľuje Miškolci. „Toto ich donúti ísť na strednú školu a je väčšia šanca, že budú vo vzdelávaní pokračovať,“ mieni analytik.

Odborníci vítajú aj to, že s vyučovaním sa začne už v piatich rokoch dieťaťa. „Jednoznačne sme za to, aby sa výučba posunula do nižšieho veku dieťaťa, lebo trend odkladania nástupu od školy čoraz viac narastá,“ poukazuje Ema Mílová zo Združenia základných škôl Slovenska. Podľa nej to pomôže mnohým preklenúť obdobie medzi škôlkou a školou. „Experti sa zhodujú v tom, že čím skôr deti vstúpia do predškolskej prípravy, týka sa to najmä detí zo znevýhodného prostredia, tým to má väčší dopad na ich vzdelávacie šance,“ doplnil Miškolci . Ako príklad uvádza Maďarsko, kde je povinná školská dochádzka už od 3 rokov. „Je však potrebné, aby štát zabezpečil dostatočné kapacity materských škôl a zákonom stanovil garanciu miesta v škôlke,“ pripomenul Miškolci.

Rezort chce tiež v zákonoch rozšíriť možnosť domáceho vzdelávania. Deti, ktorým to zdravotný stav neumožňuje alebo venujú veľa času rozvoju svojho talentu (napríklad športovci), sa budú môcť učiť doma na prvom stupni, experimentálne sa však táto alternatíva overí aj na druhom stupni. Výučbu zabezpečí rodič alebo domáci učiteľ. V prípade učiteľa za kvalitu bude zodpovedať škola, z ktorej pedagóg pochádza. „Škola plní voči domácemu vzdelávaniu nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň poskytuje deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu,“ upresnilo ministerstvo. Aj dnes sa môžu deti učiť z domu, podmienkou je, aby rodič mal pedagogické vzdelanie.

„Je to riešenie pre deti, ktoré sú dlhodobo choré, alebo sa najozaj venujú rozvíjaniu talentu, napríklad športovci. Treba si však uvedomiť, že dieťa je odtrhnuté od sociálneho kontaktu a nevie, v čom by sa malo napríklad zlepšiť,“ pripomína Mílová. Rovnaký scenár možno vidieť podľa nej aj na základných školách, ktorým osemročné gymnáziá berú lepších žiakov. „Žiak nemá konkurenciu, nemá sa s kým porovnávať, v tomto smere to preto vnímam negatívne,“ objasnila.

Ministerstvo chce tiež znížiť dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok. „Tento spôsob neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom,“ vysvetľuje rezort. Uprednostniť by chceli napríklad opisné formy hodnotenia. Dlhoročnej pedagogičke Mílovej sa tento bod pozdáva. „Po prvé, známkovanie poskytuje len subjektívny pohľad a po druhé, dieťa treba hodnotiť komplexne, ako pracuje, ako reaguje na podnety,“ mieni Mílová. Lepšie je podľa nej slovné či písomné hodnotenie, pretože to viac motivuje žiaka na sebe pracovať.

Reforma vzdelávania je podľa Miškolciho nutná, ak sa chceme niekam posunúť. „Či na to vláda vyčlení dostatok peňazí, je zas druhá vec,“ dodáva Miškolci s tým, že v súčasnosti sú signály skôr negatívne. Poukazuje napríklad na fakt, že predĺženie povinnej školskej dochádzky bude mať značný dopad na štátny rozpočet. „Musia sa budovať škôlky, platiť učitelia,“ vymenúva Miškolci.

Ministerstvo si je toho vedomé a upozorňuje, že ide len o predbežný návrh, o ktorom sa bude ešte veľa diskutovať. „Počkajme si na okrúhle stoly v najbližšej dobe,“ uzatvára šéf školstva Plavčan.

Článok bol uverejený v denníku Pravda.