Nultý ročník by mal byť pre všetkých

Začať skôr, skončiť neskôr. Ministerstvo školstva hovorí o 12 rokov trvajúcej povinnej školskej dochádzke. Začať by s ňou mali už päťročné deti, kým dnes sú to šesťročné. Skorší nástup do školy odborníci vítajú. Obávajú sa však, aby zmeny nestroskotali na financiách.

Deti začnú s povinným vzdelávaním už v piatom roku a skončia ako 17–ročné. Predĺženie školskej dochádzky z dnešných 10 na 12 rokov ministerstvo školstva odôvodňuje tým, že to žiakom umožní lepšie si zvoliť životnú cestu. Dieťa by po novom malo absolvovať prípravný ročník v škôlke alebo nultý ročník základnej školy či vyučovanie doma, ktorá alternatíva to bude, sa ešte nerozhodlo. Nultý ročník bol pritom doteraz určený len pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Odtiaľ by žiak pokračoval na prvý stupeň. Ten by mal trvať nie štyri roky ako dnes, ale päť. Zmeny navrhuje Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, o ktorom chce školský rezort debatovať s odborníkmi. Podľa psychologičky Evy Gajdošovej skoršiu výučbu deti zvládnu. „Prípravný ročník má viesť k rozvíjaniu sociálnych, emocionálnych či komunikačných zručností žiaka,“ vysvetlila. Ak by sa však ukázalo, že dieťa nie je ešte na školu pripravené, riešením by mohlo byť opakovanie nultého ročníka. „Dnešné deti síce veľa vedia, lebo sú zavalené informáciami, ale napríklad v sociálnej oblasti dozrievajú neskoro,“ upozornila psychologička. Dodala, že im nebude prekážať učiť sa, horšie bude pre ne prijať fakt, že sa menej hrajú a musia rešpektovať nové pravidlá. „Výučba by mala mať kombinovanú formu,“ mieni odborníčka. Dieťa by potom prešlo štyrmi ročníkmi druhého stupňa základnej školy a dvoma strednej.

Pedagógom sa viac pozdáva možnosť nultého ročníka na základnej škole, nie príprava v škôlke. „Učitelia vedia, čo sa od detí bude v škole očakávať, teda ich dokážu pripraviť na riadne vzdelávanie,“ myslí si Anna Rothová, riaditeľka Základnej školy J. M. Petzvala v Spišskej Belej. Pripomenula, že učitelia zároveň rozpoznajú napríklad deti s poruchami učenia a môžu si vopred vytvoriť budúce prvácke triedy. Vyučovanie by podľa nej pripravili v spolupráci s učiteľkami z materských škôl. „Neviem však, ako sa to zvládne priestorovo, už teraz nám chýbajú niektoré triedy na odborné vyučovanie,“ upozornila riaditeľka.

Odborníci schvaľujú posunutie vekovej hranice pri nástupe do školy. „Jednoznačne sme za to, aby sa výučba posunula do nižšieho veku dieťaťa, lebo trend odkladania nástupu od školy čoraz viac narastá,“ priblížila Ema Mílová zo Združenia základných škôl Slovenska. Podľa nej to pomôže mnohým deťom preklenúť obdobie medzi škôlkou a školou. „Experti sa zhodujú v tom, že čím skôr deti vstúpia do predškolskej prípravy, pričom sa to týka najmä detí zo znevýhodného sociálneho prostredia, tým to má väčší dopad na ich vzdelávacie šance,“ povedal Jozef Miškolci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Ako príklad uvádza Maďarsko, kde povinnú školskú dochádzku majú deti už od 3 rokov.

V súčasnosti školský zákon nariaďuje 10–ročnú povinnú školskú dochádzku. Do triedy zvyčajne nastupuje 6–ročné dieťa. Ak však po dovŕšení tohto veku nie je na školu psychicky pripravené, riaditeľ školy mu môže umožniť na základe posudku psychológa odklad. Pokiaľ nepochádza zo sociálne znevýhodného prostredia, strávi v škôlke rok navyše. V opačnom prípade si rodič môže zvoliť aj nultý ročník základnej školy.

Predĺženie školskej dochádzky má podľa Miškolciho priniesť úžitok najmä pre deti zo sociálne znevýhodného prostredia. „Toto ich donúti ísť na strednú školu a je väčšia šanca, že budú chcieť študovať aj ďalej,“ mieni. Dnes podľa neho je bežnou praxou, že keď takéto deti idú do nultého ročníka či opakujú ročník, tak si svoju školskú povinnosť splnia ukončením základnej školy. „Škola by mala v mladých ľuďoch rozvíjať ich talent. Preto je potrebné, aby sa na strednej škole rozpozerali, aby sa vedeli neskôr lepšie rozhodnúť, kam sa bude uberať ich život,“ vysvetľuje šéf rezortu školstva Peter Plavčan.

Reforma školstva je podľa Miškolciho nutná, ak sa chceme niekam posunúť. „Či na to vláda vyčlení dostatok peňazí, je zas druhá vec,“ dodáva Miškolci. Rezort školstva s tým ráta. Upozorňuje však, že na to, aby zmeny prešli, bude potrebná celospoločenská zhoda. „Je potrebné, aby celá verejnosť začala uvažovať tak, že školstvo si zaslúži viac peňazí a že tieto peniaze budú účelne využité, a tým účelom sú naše deti a mládež,“ hovorí Plavčan. K dokumentu sa preto ako súčasť pripravujú dvojročné akčné plány. V nich rezort postupne stanoví konkrétne úlohy aj konkrétne finančné krytie. Národný program by mal byť predložený na rokovanie vlády a do parlamentu v prvom štvrťroku budúceho roka.

Článok bol uverejený v denníku Pravda.