Na efekt balíčka si živnostníci počkajú
- ekonomika
- Trend
- 20.02.2009
- Martina Pažitková, Andrea Medžová
Vyššia nezdaniteľná časť základu dane, úľavy pri účtovných povinnostiach, zvýšenie ceny odpisovaného majetku a rýchlejšie vrátenie dane z pridanej hodnoty. To sú doterajšie opatrenia pre drobných podnikateľov, ktoré vláda urobila v boji proti kríze.
Ide o impulzy, ktoré majú pomôcť ekonomike a aspoň pribrzdiť prepad investícií a rast nezamestnanosti. Podnikatelia, posmelení nebývalou ústretovosťou vlády, žiadajú viac.
Nižšie dane
Po sérii opatrení zameraných na podporu zamestnanosti sú prioritným adresátom tretieho vládneho balíka drobní podnikatelia a živnostníci. Väčšina opatrení začne platiť už od marca, no pozitívne účinky sa dostavia až v budúcom roku.
Najvýraznejšie a najpozitívnejšie vnímané je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktoré zníži daňové zaťaženie najmä nízko a stredne príjmových osôb.
Oproti súčasnosti, keď sa odpočítateľná položka počíta ako 19,2-násobok životného minima a tvorí ročne 3 435 eur, sa od marca zvýši na jeho 22,5-násobok - 4 025 eur. Vysokopríjmové skupiny na daniach odvedú zhruba rovnako ako doteraz, pretože klesne hranica základu dane na 86-násobok životného minima. Oproti súčasnému stonásobku.
Napriek tomu, že nové pravidlá sa u živnostníkov prejavia až pri podávaní budúcoročného daňového priznania, nižšie zdanenie si chvália. No zároveň sa zmieňujú aj o nápadoch v súvislosti so zlepšeniami. Nepáči sa im znížená hranica, od ktorej sa daňovník stáva platcom DPH. Tá sa od januára tohto roku znížila z minuloročného stropu 1,5 milióna korún na 35-tisíc eur zinkasovaných tržieb - v prepočte 1,054 milióna korún.
Posunutie čiastočne súvisí s tým, že výška bola s Európskou úniou dohadovaná v čase, keď bola koruna výrazne slabšia ako neskoršie stanovený konverzný kurz. Jej opätovné zvýšenie podlieha odobreniu z Bruselu. „Premiér nám síce sľúbil, že spraví, čo bude môcť, ale práve pre európsku byrokraciu to môže trvať aj desať mesiacov," hovorí prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár.
Na piatkovej parlamentnej rozprave chcel poslanec za SDKÚ-DS Ivan Mikloš presadiť, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšovala rýchlejšie. Podľa jeho návrhu by mal byť jej rast nadviazaný na priemernú mzdu, nie na vývoj životného minima, ako je to v súčasnosti. Argumentoval, že v súčasnosti rastie skryté zdanenie, a to preto, že mzdy sa zvyšujú rýchlejšie ako nezdaniteľná suma. Rast životného minima je totiž pomalší ako rast priemerných miezd.
Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť uznáva, že z krátkodobého hľadiska nemá takéto opatrenie veľký efekt, ale v dlhodobom horizonte by to zabezpečilo, aby dane najmä pre nižšiu a strednú vrstvu nerástli rýchlo a neoslabovali tak motiváciu zamestnať sa.
Viac odpisov
Konateľ firmy S.N.A.I.L. Peter Máčik, ktorá predáva stavebnú chémiu, považuje za plus aj nové vstupné ceny pri odpisovaní majetku. Podľa neho to pomôže obmeniť technické vybavenie firiem a podporí to ich spotrebu, pretože napríklad drahšia kopírka sa bude dať odpísať skôr ako v minulosti.
Pri hmotnom majetku sa vstupná cena zvýši na 1 700 eur zo súčasných 996 eur, v prípade nehmotného majetku vyskočí na 2 400 eur z doterajších 1 660 eur. Zároveň sa niektoré druhy majetku presunú do nižších odpisových skupín, čím sa skráti lehota ich odpisovania.
M. Beblavý oceňuje hlavne tie opatrenia, ktoré nediskriminačne podporujú všetkých podnikateľov znižovaním nákladov a zlepšením cash-flow. Vytvárajú podľa neho priestor na to, aby úspešnejší rástli rýchlejšie a ostatní mali väčšiu šancu prežiť.
Takým opatrením je aj rýchlejšie vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty (DPH) - namiesto 60 dní na polovicu, pre mesačných platcov dane. Okrem toho novela zákona o DPH prichádza s možnosťou skupinovej a aj spätnej registrácie.
Skupinová registrácia znamená, že daňový úrad môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu viac daňových subjektov - firiem, ktoré sú síce právne nezávislé, ale sú úzko vzájomne prepojené z finančnej i ekonomickej stránky. Možnosť spätnej registrácie budú môcť podľa návrhu využiť tí podnikatelia, ktorí včas nepožiadali o registráciu na DPH alebo tak urobili neskoro.
Menej byrokracie
Novinkou je aj možnosť vypustiť z povinností podnikateľa vedenie knihy jázd a namiesto toho si uplatniť paušálny výdavok do výšky 80 percent z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok. Zaevidovať bude pritom treba pri každom vozidle stav tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia, pričom daňové výdavky na spotrebované pohonné látky bude možné preukázať aj dokladmi o kúpe benzínu či nafty.
Ubudnúť z byrokratických povinností by malo malým podnikateľom, ktorých príjem nepresiahne za rok 170-tisíc eur a nebudú nikoho zamestnávať. Odpadne im povinnosť viesť účtovníctvo, postačí im zjednodušená daňová evidencia. To znamená, že nemusí viesť napríklad evidenciu o finančnom majetku, netreba otvárať peňažný denník, pomocné účtovné knihy a nemusia robiť ročné závierky.
Eviduje len daňové príjmy a výdavky, nemusí robiť inventarizáciu a nemôže dostať pokuty za porušenie zákona o účtovníctve. Keďže meniť účtovné zásady počas účtovného obdobia nie je podľa zákona možné, odbremeniť od účtovníctva sa môžu vybraní živnostníci až budúci rok.
Pôvodne bol súčasťou balíka aj návrh na neskoršie podávanie daňových priznaní pre podnikateľov. Namiesto posledného marcového dňa sa mal termín posunúť na 30. júna, fyzické osoby mali mať na vyplnenie tlačív o mesiac viac ako doteraz.
Zamestnancom by sa termín nezmenil. V parlamente sa však minulý týždeň v piatok strhla debata o tom, že nové dátumy daňových povinností by oddialili aj vrátenie preplatkov. A tak napokon z novely zákona o dani z príjmu vypadli.
Málo pýta viac
Podnikatelia považujú návrhy za prínosné, no, prirodzene, vidia ďalší priestor na zlepšenie. „Okrem zvýšenia hranice platcov DPH by nám pomohli nižšie odvody a ich odpojenie od minimálnej mzdy," vyratúva P. Masár.
Keď sa vláda nevzdá minimálnej mzdy a jej pravidelného zvyšovania, je podľa neho nevyhnutné napojiť rátanie odvodov na veličinu, ktorá nerastie tak rýchlo. „Ideálne by bolo životné minimum," myslí si. P. Masár by chcel presadiť aj paušálnu daň pre drobných živnostníkov. Mnohí z nich v snahe znížiť daňový základ vedú účtovníctvo, čo ich stojí viac, ako odvedú štátu na dani. Podľa P. Masára by radšej zaplatili paušálny poplatok výmenou za menej administratívy.
Napriek tomu, že Rada pre hospodársku krízu mohla ešte začiatkom tohto týždňa vypočuť čiastkové návrhy zo strany podnikateľov, ministerstvo financií už vopred myšlienku paušálnej dane zavrhlo. Aj keď by to, teoreticky, mohlo pomôcť štátnemu rozpočtu. Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál to paradoxne zdôvodnil tým, že nechcú podnikateľov akokoľvek zaťažovať.
Aj keď nie je zatiaľ jasné, koľko budú opatrenia stáť, podľa M. Beblavého je stále dosť rezerv, ktoré by sa dali využiť na financovanie opatrení podporujúcich rast. Od dotácií poľnohospodárom, ktoré neprinášajú lacnejšie ani bezpečnejšie potraviny, cez výdavky na verejnú správu až po lepšie využitie eurofondov.
Za najlepší nápad, ako podporiť ekonomiku, považuje M. Beblavý koncept odpočítateľnej položky z odvodov, ktoré by sa podobne ako v prípade dane z príjmov neplatili od prvého eura, ale až od určitej hranice. Napriek tomu, že by to stálo štátnu pokladnicu viac ako miliardu eur, za optimálnu považuje rovnakú odpočítateľnú položku ako pri dani z príjmov.
Pomôže práca
Drobní podnikatelia majú v slovenskom hospodárstve početné zastúpenie. Z 2,2 milióna práceschopných ľudí tvoria spolu so samostatne zárobkovo činnými osobami takmer štvrtinu. Podľa P. Masára ich treba podporovať, lebo zbaliť sa a odísť zo Slovenska je pre nich ťažšie ako pre zahraničné firmy.
No aj keď príde vláda s ikstým balíčkom opatrení, ktoré budú uľahčovať život podnikateľom a podporovať domácu spotrebu, na bitku s krízou to bude mať podľa skeptikov iba malý vplyv. Slovensko je otvorená ekonomika, výrazne závislá od zahraničného dopytu. Drobní podnikatelia sú odkázaní na veľkých hráčov. Preto bude pre nich kľúčové, či zaberú fiškálne stimuly pumpované do západoeurópskych ekonomík.
Potvrdzuje to aj Martin Mosej, šéf Združenia prevádzkovateľov cestnej automobilovej dopravy SR. Prepravná brandža, ktorá patrí pre krízové výpadky vo výrobe medzi najviac postihnuté, nečaká od vládnych zlepšení zázraky: „Náš problém by vyriešilo, keby bolo čo voziť."
