SGI Blog

Ako ukazuje aj aktuálny český prípad, doživotné udeľovanie akademických titulov prezidentom je prežitok. Je dobré, že Dušan Čaplovič s ním chce skoncovať. Otázka je, ako a či vôbec sa mu to podarí.

Minister školstva predložil na verejnú diskusiu Správu o stave školstva na Slovensku. Verejnosť aj politici intenzívne preberajú základné a stredné školstvo, ale diskusia o vysokých školách je chudobná.

V relácii Téma dňa na TA3 dali súčasný a bývalý minister kultúry Marek Maďarič a Daniel Krajcer verejný sľub, že ak sa ukáže, že sú zodpovední za problémy spojené s kauzou digitálizácie kultúrneho dedičstva, odídu z politiky. Toto silné a pre slovenskú politickú scénu stále neobvyklé gesto má dve vysvetlenia - buď sú si obidvaja páni svojou interpretáciou udalostí istí a nemajú pochybnosti o svojej pravde. Alebo sú si jednoducho vedomí, že kľúčové dokumenty, podľa ktorých by verejnosť mohla aspoň ako-tak posúdiť oprávnenosť argumentov jednej aj druhej strany, nie sú a nebudú tak skoro k dispozícii.

Na Slovensku v roku 2011 navštevovalo predškolské zariadenie len 28 % detí z vylúčených rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, čo je najhorší výsledok spomedzi okolitých štátov. Naopak, najlepšia zaškolenosť rómskych detí je v susednom Maďarsku, kde škôlky navštevovalo až 76 % rómskych detí, píše sa v štúdii Svetovej Banky z roku 2012.

Medzi novodobé zručnosti nevyhnutné na trhu práce, a to aj v nižšie kvalifikovaných povolaniach, bezpochyby patria aj počítačové zručnosti. Reagujúc na túto výzvu Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) počas rokov 2011-2013 implementoval a hodnotil projekt, ktorého cieľom bolo ponúknuť školenia e-zručností znevýhodneným skupinám žien a zmerať efektivitu intervencie na ich integráciu na trh práce.

Cudzinec s nečestnými úmyslami dokáže prekonať nástrahy prísneho slovenského imigračného systému. Pre prípadných prisťahovalcov s úprimným záujmom usadiť sa u nás je však ten istý systém ťažkým bremenom.

V roku 2007 videl Miroslav Lajčák v Bosne problémy, ktoré dnes na Slovensku prehliada. Vojna v bývalej Juhoslávii, ktorú sme do 90. rokov poznali najmä ako destináciu našich letných dovoleniek, bola pre mnohých obyvateľov Slovenska nepochopiteľná. Ako sa môžu susedia, ktorí žili desaťročia vedľa seba, tak nenávidieť na základe národnosti či vierovyznania?

Internátne školy pre rómske deti sú blud a predseda vlády to dobre vie. Len sa snaží hľadať výhovorky. Vystúpenie Roberta Fica na VŠ ekonómie a manažmentu oprášilo diskusiu na tému internátnych škôl pre rómske deti. Diskusiu, ktorá má byť len dymovou clonou neschopnosti premiéra riešiť zásadný problém tejto krajiny.

Spoločenské naladenie ako aj politický diškurz sa často opierajú o tvrdenia, že Rómovia zneužívajú a/alebo nadmerne využívajú sociálny systém. Tieto tvrdenia sa dajú overiť analýzou administratívnych dát o poberateľoch dávok v hmotne núdzi (DvH

Podobne ako inde v zahraničí aj na Slovensku máme extrémistické skupiny, ktoré šíria protirómske nálady. Extrémistov však nikto súdny neberie vážne. Horšie je to s vplyvom ľudí, ktorí sa rasistami necítia a pritom zovšeobecňujú individuálne skúsenosti a šíria tak rôzne mýty.

Tento článok nie je o ospravedlnení alebo bagatelizovaní problému s PhD diplomom Jána Figeľa, ale chce upozorniť na možné zneužitie moci voči opozícii. Myslím si, že pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako, bez ohľadu na to, či niekto práve sedí vo vláde alebo v opozícii. Takéto vnímanie pravidiel totiž patrí k právnemu štátu, kde sú si ľudia rovní pred zákonom a právny rámec je predvídateľný. Dvojitý meter by nemal byť posilnený ani faktom, že vládneho voliča prešľapy jeho zástupcov netrápia. A naopak opozičný volič pri prešľapoch vládnych politikov povie, že iné sa od nich čakať nedalo, ale rovnaké správanie zástupcov opozície ho vrhá do hlbšej beznádeje.

Internátne školy môžu pomôcť len malej časti starších rómskych detí, oveľa efektívnejšie by bolo zamerať sa na tie najmenšie. Z nedávnej reakcie ministra školstva Čaploviča na list učiteliek z Dobšinej vyplýva, že internáty sú stále jeho hlavný nástroj na riešenie problémov rómskych detí v slovenskom školstve.

Na zlepšenie situácie by novela zákona mala priniesť dve zmeny. Prvou je profesionalizácia Akreditačnej komisie. Komisia by fungovala ako nezávislá agentúra s dostatočným administratívnym aparátom a nie ako malý sekretariát s niekoľkými zamestnancami a veľkou skupinou zaneprázdnených akademikov.

Môžeme dúfať, že je to len majstrovky rozohraná komunikačná hra. Najprv vypustia všetku tú zdaňovaciu hrôzu, počkajú na reakcie a kde bude odpor najsilnejší, o krôčik milosrdne ustúpia. A ešte tým zdôvodnia nejaké to šetrenie. Lenže ono sa skôr zdá, že to nijaká hra nie je.

Grécko zbankrotovalo už v rokoch 1826, 1843, 1860 a 1893. Bolo by veľmi rozumné pripraviť sa na doplnenie tohto zoznamu o letopočet 2012.

Aj v zahraničí majú v akademickom prostredí problémy. Slovensko však pri ich riešení nezaostáva len za najvyspelejšími štátmi, ale aj za postkomunistickými krajinami.

Zdá sa, že Mikuláš Dzurinda už ten okamih, kedy mohol z politiky odísť s dôstojnosťou, premeškal. Zrejme ani on sám už si nedokáže predstaviť, že by sa ešte niekedy mohol stať väčšinou milovaný štátnik.

Ľudia, ktorí náš vzdelávací systém poznajú zvnútra, úprimne povedia, že s časťou Rómov sa "inak nedá" - buď ich od detí majority (ale väčšinou aj od rómskych detí z integrovaného prostredia) oddelíme alebo sa vzdelávací a výchovný proces v škole rozsype. Majú žiaľ pravdu - v dnešnej situácii základných škôl a pri minimálnom zaškolení detí z rómskych komunít v škôlke naše školy tieto deti jednoducho vzdelávať nedokážu.

Minulý týždeň som sa bola rozlúčiť s pánom Prezidentom Václavom Havlom. Zaparkovala som pri Národnom technickom múzeu a pýtala som sa ľudí ako sa najlepšie dostanem k Hradu. Staršia pani mi poradila, aby som išla na električku číslo 25 a vystúpila na Pohořelci. A keď si všimla ružu v mojej ruke, tak dodala: "tam už uvidíte i další lidi, kteří sa jdou rozloučit s panem Prezidentem." Po vystúpení z električky som skutočne začala stretávať ľudí, ktorí, podobne ako ja, kráčali s kvetinami smerom k Hradu. Prešla som okolo sochy T.G.M., osvetlenej množstvom malých plamienkov zo zapálených sviečok.

Keďže bývam neďaleko, po správach na TA3 som sa rozhodol, že pôjdem prehodiť pár slov s Robertom Mihálym, ktorý už štvrtý deň stanuje pred Národnou radou SR a drží hladovku, aby našim poslancom pripomenul, čo to znamená rovnosť pred zákonmi. Robil som si len zápisky na papier, ale napriek tomu sa chcem podeliť s tým čo som videl a počul a aspoň touto formou podporiť protest, ktorý kvôli našej pohodlnej apatii Robo Mihály bojuje aj za viacerých z nás.<

Zaujal ma kontrast medzi tvrdením učiteliek a učiteľov, že deťom z málopodnetného prostredia nedarí v škole pre chýbajúcu prípravu v škôlkach s názorom, s ktorým som sa stretla na pôde ministerstva školstva, že tento problém je neaktuálny, pretože zavedené bezplatné predškolské ročníky v materských školách situáciu vyriešili.

Podľa prieskumu si až 83 percent obyvateľov myslí, že ďalšie reformy sú na Slovensku potrebné. A zároveň je pri moci vláda, ktorá má expertný potenciál vykonať ich. Takáto šanca by nemala byť premárnená.

Som nesmierne rada, že na Slovensku sa niekto venuje ochrane duševného vlastníctva a poukazuje na prípady plagiátorstva predovšetkým v médiách, ale i v akadémii (napr. nedávno publikovaný článok Druhý najcitovanejší politológ STV mal problémy s plagiátorstvom). Reakcie na jeden z nedávnych článkov na túto tému, predovšetkým reakcia samotného Martina Klusa, ma viedli k tomu, aby som poukázala na širšie rozmery plagiátorstva.

Vysoké školy si s plagiátorstvom zatiaľ nedokážu poradiť. Povinné zverejňovanie záverečných prác študentov by im v tom mohlo pomôcť. A zároveň by ukázalo, ako dobre míňame peniaze určené na vzdelávanie.

Vyčíňanie Fideszu v Maďarsku po tom, čo ovládol tamojšiu politickú scénu, pozorne sledujme. Presne toto nás čaká, keď tú našu raz ovládne Smer.

Pri predchádzajúcej vláde Mikuláša Dzurindu bola bilancia vlády v školstve za ministrov Martina Fronca (KDH) a Lászlóa Szigetiho (SMK) skôr remízou. Na jednej strane sa podarilo zaviesť nový inštitucionálny a finančný rámec pre regionálne školstvo, vo vysokom školstve sa po rozsiahlych zmenách realizovaných prvou vládou Mikuláša Dzurindu podarilo splniť ďalšie čiastkové ciele, zlyhaním však bola nerealizácia obsahovej reformy základných a stredných škôl.

Pred troma rokmi prišiel minister školstva Ján Mikolaj s návrhom, aby deti navštevujúce posledný ročník materskej školy neplatili školné, ale ho hradil štát. Ministerstvo argumentovalo aj tým, že „predškolská výchova významne uľahčuje prechod do základnej školy" a že „najmä deti zo sociálne slabšieho prostredia sú tak lepšie pripravené na vstup do nového kolektívu a následné zvládnutie školských povinností."

Neďaleko kancelárie sa vyhýbam malým potravinám, lebo sa mi nepáči ich prístup k daniam. Majiteľka sa zatvári, že ťuká do pokladnice a ohlási sumu. Účtenky z pokladnice sa nedočkáte, ak nevyzeráte ako kontrolný orgán. Raz som si ju vypýtal - ten pohľad, ktorý na mňa hodila, pálil. Hnevá ma, že platím cenu rátanú s DPH, z ktorej má štát financovať cesty, nemocnice a školy, a namiesto toho prispievam na niekoho osobný blahobyt.

Koľko odhadujete, že sa denne na Slovensku stane korupčných transakcií a v akej hodnote? Koľko v premávke, v staniciach technickej kontroly, pri najrôznejších inšpekciách, vo verejnom obstarávaní, u lekárov, na vysokých školách, na súdoch?

Vláda Roberta Fica urobila viacero krokov, ktoré zhoršili ekonomické prostredie. Drobné zmeny v zákonníku práce, škody na druhom pilieri a zdravotníctve, divné kroky v regulácii cien, obchodných reťazcov či škôl.