SGI Blog

Pri predchádzajúcej vláde Mikuláša Dzurindu bola bilancia vlády v školstve za ministrov Martina Fronca (KDH) a Lászlóa Szigetiho (SMK) skôr remízou. Na jednej strane sa podarilo zaviesť nový inštitucionálny a finančný rámec pre regionálne školstvo, vo vysokom školstve sa po rozsiahlych zmenách realizovaných prvou vládou Mikuláša Dzurindu podarilo splniť ďalšie čiastkové ciele, zlyhaním však bola nerealizácia obsahovej reformy základných a stredných škôl.

Pred troma rokmi prišiel minister školstva Ján Mikolaj s návrhom, aby deti navštevujúce posledný ročník materskej školy neplatili školné, ale ho hradil štát. Ministerstvo argumentovalo aj tým, že „predškolská výchova významne uľahčuje prechod do základnej školy" a že „najmä deti zo sociálne slabšieho prostredia sú tak lepšie pripravené na vstup do nového kolektívu a následné zvládnutie školských povinností."

Neďaleko kancelárie sa vyhýbam malým potravinám, lebo sa mi nepáči ich prístup k daniam. Majiteľka sa zatvári, že ťuká do pokladnice a ohlási sumu. Účtenky z pokladnice sa nedočkáte, ak nevyzeráte ako kontrolný orgán. Raz som si ju vypýtal - ten pohľad, ktorý na mňa hodila, pálil. Hnevá ma, že platím cenu rátanú s DPH, z ktorej má štát financovať cesty, nemocnice a školy, a namiesto toho prispievam na niekoho osobný blahobyt.

Koľko odhadujete, že sa denne na Slovensku stane korupčných transakcií a v akej hodnote? Koľko v premávke, v staniciach technickej kontroly, pri najrôznejších inšpekciách, vo verejnom obstarávaní, u lekárov, na vysokých školách, na súdoch?

Vláda Roberta Fica urobila viacero krokov, ktoré zhoršili ekonomické prostredie. Drobné zmeny v zákonníku práce, škody na druhom pilieri a zdravotníctve, divné kroky v regulácii cien, obchodných reťazcov či škôl.

So slovom poriadok je to na Slovensku ťažké. V politike totiž akoby malo úplne opačný zmysel než v domácnosti a poriadok tu robí úplne iná partia, než by sme čakali.

Známy sa nedávno uchádzal o prácu v jednej z veľkých medzinárodných počítačových firiem v Bratislave. Keď si zisťoval podrobnosti o podmienkach, oboznámil sa so zaujímavým mechanizmom: aby sa firma vyhla trvalému zamestnávaniu ľudí, u ktorých nevie predvídať, či ich bude potrebovať, používa služby personálnej agentúry.

Keď minister školstva vyhlási, že „úroveň znalosti slovenčiny je len niečo nad päťdesiat percent, to sú alarmujúce výsledky" a expresne rýchlo, obíduc pripomienkové konanie, prichádza na rokovanie vlády s návrhom opatrení na zvýšenie kvality vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, neujde pozornosti. Nasleduje tradičná mediálna prestrelka a do zabudnutia upadá to, čo ju vlastne vyvolalo.

Čo by mala byť hlavná ekonomická téma pre parlamentné voľby 2010?

Slovensko je akoby zaseknuté. Problémy sa viditeľne prehlbujú, ale debata o riešeniach zväčša zostáva na povrchu. Vysoké školy môžu poslúžiť ako typický príklad.

Kde bolo, tam bolo, urobili si príslušníci istej profesie cech, komoru alebo zväz. Zhodli sa, že nezaškodí lepšie reprezentovať profesiu navonok, spolu komunikovať smerom k zákonodarcom i výkonnej moci a chrániť si dobré meno.

Slovensko nemá odpovede na základné otázky o imigrácii. A ani sa ich nesnaží hľadať.

Grécko je učiteľom západnej civilizácie už viac ako dve tisícročia. Akú lekciu si však odnesieme z toho, čo sa v Grécku deje teraz?

Na brehu Stredozemného mora, konkrétne v španielskom Alicante, som si prečítal spravodajstvo slovenskej tlače o pólo turnaji organizovanom na Štrbskom plese finančnou skupinou J&T a opäť som si raz uvedomil, že najväčším slovenským nepriateľom kapitalizmu sú niektorí naši miliardári. Nie svojou podnikateľskou dravosťou či láskou k zisku, ale tým, že nám tak radi pripomínajú svoj pochybný pôvod a oligarchickú, až parazitickú podstatu a to symbolizmom, ktorý by ťažko vymyslel aj ultraľavičiar, ktorý ich chce zdiskreditovať.

Jedna z verejne nezodpovedaných otázok týkajúcich sa sociálnych podnikov je: koľko nás vlastne táto smutná epizóda stála. Takže tu to je - presné čísla priamo od zdroja, z ministerstva financií. Samé fakty a len trochu plaču.

V kauze pilotných sociálnych podnikov, ktoré ministerstvo práce napchávalo stovkami miliónov korún z našich vreciek, už možno pozorovať začiatok konca. Potvrdila to Európska komisia, keď urobila nie práve častý krok a pustila do médií časť informácií z auditu sociálnych podnikov na Slovensku ešte predtým, než bola vôbec napísaná oficiálna správa.

Nevyznám sa veľmi v boxe ani iných bojových umeniach, ale hmlisto si pamätám, že namiesto priamej zrážky s protivníkovou päsťou je lepšie najprv "ísť s ňou" a potom využiť takto absorbovanú energiu na protiúder. O to sa dnes večer pokúsil premiér, keď sa debakel s mýtom pokúsil využiť na zlikvidovanie ministerstva životného prostredia, asi najväčšieho administratívneho výdobytku ponovembrovej éry. Od nás všetkých bude závisieť, či sa mu to podarí.

Policajti sa radi tvária, že robia iba to, čo musia: keď zaznamenajú priestupok, riešia ho. A, samozrejme, veľa prevencie a občas nejaké ostrejšie cvičenie.

Róbert Fico nikdy nepatril k mojim obľúbeným politikom. Kým sa nestal premiérom, ani som ho veľmi nesledoval – ide z neho na môj vkus priveľa negatívnej energie. Počas uplynulých štyroch rokov sa mu však pri monitorovaní verejného života nedalo vyhnúť a popri všetkých frustráciách vyvolávaných vo mne jeho vládnutím som si uvedomil, že existujú tri veci, ktoré musím rešpektovať. A keďže na Silvestra treba s láskou a pozitívne, tu sú.

Nedávno sme s priateľmi skúsili takú hru. Jeden hral opozičníka, druhý koaličného politika - a úlohou oboch bolo simulovať čo najreálnejšie, ako by taká debata mala vyzerať. Keď sme skončili, priateľ, ktorý si zahral ministra Ficovej vlády a s chuťou si vyskúšal niekoľko techník slovného súboja, s nadšením zvolal: „Ale veď byť takýmto akože sociálnym demokratom je úžasne ľahké! A príjemné!"

Je to človek, ktorý sociálnym demokratom alebo nebodaj ľavicovým populistom naozaj nie je. To len na vlastnej koži precítil, čo všetci intuitívne cítime. Totiž: ak ste v pozícii, že nemáte nijaké zábrany slušnosti či rozumu (pretože vaši voliči to neočakávajú), a keď môžete bez zábran rozprávať čokoľvek, čo si myslíte, že na ľudí zaberá, dáva vám to krídla neporaziteľnosti.

Už dávno som nezažil taký rozruch, ako keď SME zverejnilo na internete rozhovor s kuchárom s michelinskou hviezdou, ktorý skritizoval bratislavskú gastronómiu pod čiernu zem. Článok vraj mal rekordnú čítanosť a vyše 1500 diskusných príspevkov.

Pán Pospíšil nám povedal, že sme hlupáci - konzumujeme Mešce pytliaka Ondreja rozmrazené v mikrovlnke, nechávame sa klamať a okrádať. A stovky Bratislavčanov mu pritakávajú.

Hostia hovoria, že problém je v ponuke. Je málo miest, kde sa dá slušne najesť za rozumnú cenu a pán Pospíšil hovorí, že ani tie s nerozumnou cenou nie sú slušné. Popri nahnevaných Slovákoch majú gastronomické nedostatky dosah aj na cestovný ruch - turisti sa nebudú radi vracať niekam, kde sa nemôžu dobre najesť.

Hodnotenie vysokých škôl sa dá využiť viacerými spôsobmi. Pri dobre nastavených kritériách

Slovenské vysoké školy prešli za ostatný rok veľkým branným cvičením pod názvom Komplexná akreditácia 08-09. Sprevádzali ju veľké očakávania, no vďaka autoritárskemu a nekompetentnému prístupu ministra školstva výsledky nie sú veľmi použiteľné. Štát si myslí presný opak a pri riadení vysokých škôl sa chce opierať práve o závery komplexného hodnotenia.

Trinásťkrát zmenený vysokoškolský zákon by si zaslúžil odborný prístup

V októbri parlament schválil ministrovi školstva novelu zákona, za ktorú bojoval takmer rok. Mesiace putovania stáli novelu zmenu obsahu aj poslania. Jej rozsah sa scvrkol takmer o dve tretiny a aj to čo zostalo často nie je totožné s pôvodným návrhom. Prvá verzia novely z januára 2009 mala slúžiť na boj proti kríze a napĺňanie Modernizačného programu Slovensko 21. Dopady krízy mala novela znižovať umožnením vstupovania VŠ do obchodných spoločností. Modernizačný program mal byť zase napĺňaný cez lákanie zahraničných VŠ prostredníctvom poskytnutia štátnych dotácií. Ustanovenia súvisiace s oboma cieľmi sú minulosťou.

Obľúbenou témou politikov, najmä pred voľbami, je zoštíhlenie štátnej správy. V rámci nej najväčšiu pozornosť vždy pritiahne otázka znižovania počtu ministerstiev a to napriek faktu, že na ministerstvách pracuje len zlomok zamestnancov verejného sektora.

Nástup socialistického zriadenia pred vyše 60 rokmi zmenil ekonomické elity. Tradične ekonomicky silné vrstvy trpeli kombináciou vyvlastnenia, perzekúcie a systematickej marginalizácie. Systém, ktorý nastúpil po nežnej revolúcii, bol zo svojej podstaty k vtedajším elitám láskavejší.

Monopol na odhaľovanie technických hlúpostí a nedomysleností návrhov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny má väčšinou Jozef Mihál (za čo mu patrí česť a úcta), dnes sa mi však pod nos dostala pikoška, ktorú zatiaľ neodhalil. Ponúka pre desaťtisíce Slovákov spôsob, ako mesiac robiť a potom tri oddychovať.

Paranoja je diagnózou mocných. Predvádzala to aj predošlá politická garnitúra, ale s tým, čo produkuje tá dnešná, sa to nedá porovnať.

V dnešnom komentári dňa sa na príklade profesorov politických vied pozrieme na to, čo nám o kapacite akademikov na Slovensku hovorí profesorský titul. Odpoveďou bude, že jeho výpovedná hodnota je obmedzená.

Tí z nás, ktorí veria v dôležitosť kvalitného a dostupného vysokého školstva pre rozvoj Slovenska, si už dávno neužili toľko pozornosti. Kauza expresných diplomov v Trenčíne dokázala to, čo sa nepodarilo žiadnemu ministrovi školstva, Akreditačnej komisii, ani vysokoškolským špičkám – urobila z témy kvality našich univerzít mediálnu kauzu prvej kategórie.

Náhodná kontrola by možno odhalila, že diplomových prác, za ktoré si ich autori titul nezaslúžia, môžu byť tisícky. Kým však samotná akademická obec nepocíti potrebu bojovať s kupovaním titulov, náprava je nereálna.