E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: Záverečná správa z implementácie výskumného a terénneho projektu
- Lucia Kureková, Mária Bulková, Monika Borovanová
- 2012
-
stiahnuť (
pdf, 9.84 MB)
Praktická časť projektu E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien pozostávala z implementácie školení e-zručností pre tri znevýhodnené skupiny žien - rómske ženy, imigrantky a nezamestnané majoritné ženy. Na školenie e-zručností sa prihlásilo 209 rómskych žien, 42 imigrantiek a 207 nezamestnaných majoritných žien. Z týchto nastúpilo 55 rómskych žien, 24 imigrantiek a 73 nezamestnaných majoritných žien. Celkovo školenia e-zručností dokončilo 29 rómskych žien, 19 imigrantiek a 59 nezamestnaných majoritných žien. Projekt mal celoslovenskú pôsobnosť. Školenia sa uskutočnili, v 16 mestách/obciach. Priebeh školení, problémy pri ich implementácii v niektorých mestách, dôvody nižšej účasti v niektorých mestách, skúsenosti zo spolupráce s partnerskou organizáciou, úradmi práce a lokálnymi aktivistami, skúsenosti zo spolupráce s jednotlivými cieľovými skupinami a úspešnosť školení sú zhrnuté v publikácii E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: Záverečná správa z implementácie výskumného a terénneho projektu.
Hlavné zistenia tohto projektu možno zhrnúť nasledovne:
• znevýhodnené ženy aj napriek pocitu diskriminácie prejavujú záujem o možnosti zvyšovania kvalifikácie aj v oblasti e-zručností;
• prístup k IKT (PC a internetu) a úroveň e-zručností výrazne závisí od socio-ekonomických faktorov. Podobne ako to platí pre celú populáciu, aj v prípade troch skupín žien zapojených do projektu je prístup k IKT horší a úroveň e-zručností nižšia s rastúcim vekom, nižšou úrovňou najvyššieho dosiahnutého vzdelania a horším statusom na trhu práce. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že najlepší prístup k IKT a najvyššiu úroveň e-zručností zo všetkých skupín mali imigrantky, u ktorých bola najvyššia miera zamestnanosti, a ktoré dosahovali najvyššie dosiahnuté vzdelanie (prevažne vysokoškolské a stredoškolské s maturitou);
• prekážky na trhu práce z pohľadu troch skupín žien sa medzi nimi výrazne líšili, ale zároveň kopírovali bariéry, ktoré sú pre dané komunity už známe:
• medzi najvážnejšie prekážky zo strany majoritných žien patrila veľká konkurencia na trhu práce a rozbujnená byrokracia;
• rómske ženy ako najvážnejšie prekážky na trhu práce uviedli diskrimináciu zo strany majority a veľkú konkurenciu;
• migrantky ako najvážnejšie bariéry vnímali neznalosť jazyka, neistotu povolenia na pobyt a neuznávanie kvalifikácie a diplomov;
• charakter ponúkaných kurzov je potrebné prispôsobiť špecifikám komunít, na čo je vhodné, aby lektori boli špecificky vyškolení;
• vzhľadom na rodinné povinnosti žien sa ako veľmi dôležitá ukázala potreba časovej flexibility konania školení;
• kľúčovým faktorom pre integráciu imigrantských žien a pre úspešnosť vzdelávacích kurzov v hosťovskej krajine je znalosť jazyka krajiny, v ktorej žijú; ako primárny vzdelávací kurz by preto mal byť ponúkaný kurz jazyka hosťovskej krajiny;
• v práci s rómskou komunitou je dôležité dbať na špeciálny a komplexný prístup; v našom prípade sa ukázalo ako dôležité ponúknuť ženám možnosť zabezpečiť alebo uhradiť cestovné náklady, ktoré často pre tieto ženy predstavovali významnú peňažnú položku, a preto významnú bariéru účasti na školení;
• bariéru pri hľadaní si práce u rómskej komunity môže spôsobovať aj fakt, že im chýbajú aj základné finančné prostriedky, ktoré by im umožnili uhradenie nákladov spojených s hľadaním práce (výdavky na telefón, cestovné);
• nižší záujem rómskych žien o účasť na školeniach bol spôsobený ich skepsou voči možnosti nájsť si zamestnanie aj po absolvovaní školenia, s ktorou sme sa u majoritných žien a imigrantiek nestretli takmer vôbec.
Projekt podporila spoločnosť Microsoft Slovensko v rámci programu Potenciál bez hraníc a Úrad vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd.
