Mediálne výstupy

Málo peňazí, nízka kvalita štúdia, nedostatok dobrých učiteľov a prílišná byrokracia sú podľa odborníkov hlavné problémy, ktoré trápia naše školstvo. Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorá je aj poradkyňou premiérky Ivety Radičovej, treba hodnotenie kvality škôl zlepšiť prostredníctvom akreditácie.

Vysoké školy sa snažia získať peniaze rôzne. Aj cez „administratívne poplatky“ pri zápisoch. Každý akademický rok dostanú pri zápise od svojich študentov tisícky eur. „Sumy neodrážajú reálne náklady na tieto služby, ale to, čo si môže vysoká škola zapýtať,“ povedala Renáta Králiková, analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Proti názoru Akreditačnej komisie a deň pred demisiou vlády schválil exminister Ján Mikolaj akreditáciu novej katedre pre politologičku, ktorá v STV pravidelne bránila minulú koalíciu. Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že Mikolaj opäť spochybnil Akreditačnú komisiu. „Ministerstvo nemá lepšiu kapacitu posúdiť, či má nejaký program potenciál. Ako na to prišli od zeleného stola? Alebo tam majú paralelnú pracovnú skupinu odborníkov?" pýta sa Králiková.

Dekan Marián Vrabko vysvetľuje po mesiaci pochybné prijatie skupiny daňovákov novou verziou – škola ich podľa neho diskriminovala. Prokuratúra vec vyšetrovať nebude. Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že tieto argumenty neobstoja. „Podmienky na prijatie navrhuje dekan a schvaľuje ich senát. Hovorí teda dekan, že on pripravil diskriminačné podmienky?" pýta sa.

Zavedenia predmetu, ktorý by sa venoval podnikaniu, sa pozdáva aj výkonnému riaditeľovi Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctiborovi Košťálovi. Obsah by však rozšíril aj o iné ekonomické oblasti. "Naučiť ich rozumieť ekonomickým výrazom, keď si napríklad berú úver a podobne," skonštatoval pre HN Košťál.

Podľa analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej, nie je problém v množstve ľudí prijatých na univerzity. "Máme relatívne menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky aktívnej populácii, než je priemer OECD," argumentuje. Problém vidí v tom, že školy sa tejto masovosti neprispôsobili svojím obsahom.

Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková o prenájmoch bez zmluvy hovorí, že táto situácia pôsobí nepriehľadne, keďže nie je možné sledovať toky peňazí, ktoré poskytovala verejná vysoká škola súkromnej organizácii.

Zavedenie povinnej angličtiny je správny krok, keďže bez tohto jazyka je uplatnenie na pracovnom trhu v SR obtiažne a na pracovnom trhu EU takmer nemožné. Spustenie opatrenia však musí nadväzovať na zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných „jazykárov" na všetkých školách, čo si vyžaduje najmä ich prilákanie späť do školstva.

Tento krok môže priniesť väčšiu slobodu študentom. Možno sa ukáže, ktoré veci boli zaujímavé pre študentov a ktoré pre ľudí, ktorí to realizovali z rozhodnutia školy. Ostáva však otázne, či má štát platiť takéto veci, lebo je to nadštandard.

Potreba znalosti angličtiny je samozrejmá, je to univerzálny jazyk. Naše školstvo by malo poskytnúť každému žiakovi možnosť naučiť sa dobre po anglicky. Bez ovládania tohto jazyka vás dnes už pomaly nikto nezamestná. Keď máte španielčinu a nemáte angličtinu, už ste ťažko zamestnateľný človek.

Nedokonalá reforma Jána Mikolaja (SNS), sporné tendre a zmluvy, či nedostatok učebníc. To je len výber toho, čo podľa analytikov čaká na ministerstve školstva nového šéfa Eugenu Jurzycu z SDKÚ-DS. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála bude nutné, aby nový minister učesal to, čo začal jeho predchodca. „Reforma je vec, ktorú musí riešiť, ale úplne to zastaviť, to sa nedá."

Odobratie nečestne získaných vysokoškolských diplomov nemusí byť také ľahké, ako si budúca vláda predstavuje. Zákon, ktorý chce navrhnúť, bude totiž riešiť skôr ďalšie prípady ako tie, čo sa už stali. Problém bude aj s dokazovaním, keďže vinní nemusia byť iba absolventi so spornými titulmi, ale aj vysoké školy či pedagógovia.

Zlepšiť kvalitu vysokých škôl, ale bez toho, aby sa za štúdium platilo. Taký je cieľ novej koalície v oblasti školstva. Budúca vláda chce dať vysokým školám viac peňazí, podporovať vedu a prilákať sem aj pedagógov svetového mena. Zatiaľ však nie je jasné, odkiaľ chce na to zobrať peniaze.

Voľný čas detí chce štvorica strán vznikajúcej vládnej koalície zaplatiť voľnočasovými poukazmi. Zhodli sa na tom v programových tézach, ktoré zavádzajú aj ďalšiu novinku - centrálny register žiakov, ktorý má zabrániť podvodom s umelým zvyšovaním počtu detí, ktoré navštevujú krúžok.

O slovenských vysokých školách nebudú rozhodovať špičkoví odborníci. Dokazuje to správa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, podľa ktorej vláda schválila do akreditačnej komisie profesorov bez medzinárodného renomé. Minister školstva to odmieta, podobne ako výhrady Rady vysokých škôl. Tá má takisto voči novému zloženiu akreditačnej komisie výhrady.

Kabinet dnes schválil piatich nových členov Akreditačnej komisie, dvom predĺžil mandát na ďalšie obdobie. Medzi nováčikmi je aj poradkyňa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča Marcela Gbúrová. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) však o politizácii Akreditačnej komisie, ktorá by mala byť nezávislým poradným orgánom vlády, odmieta hovoriť.

Akreditačná komisia, ktorá má dohliadať na kvalitu vysokoškolského štúdia, sa oslabila a spolitizovala. Jej nové zloženie kritizujú vysoké školy aj odborníci. Podľa návrhu rezortu školstva majú totiž do komisie zasadnúť ľudia, ktorí nedosiahli medzinárodné uznanie. V komisii navyše už nebude nijaký odborník na oblasť matematiky a informatiky. Namiesto neho tam minister Ján Mikolaj (SNS) dosadil človeka s prepojením na vládu.

Slovenské školstvo prešlo v ostatných štyroch rokoch výrazným počtom zmien s deklarovaným cieľom zachytiť svetové trendy a perspektívne dobehnúť krajiny, za ktorými Slovensko v medzinárodných porovnaniach dlhodobo zaostáva. Žiaľ, väčšina krokov nepriniesla očakávané výsledky, ale vniesla do systému viac chaosu a polovičných riešení. Tým vytvorila potrebu ďalších zmien v novom volebnom období.

Papier znesie všetko, hodnotia odborníci na školstvo reformy, ktoré v posledných rokoch pretlačili politici. Zmeny zákonov za posledné štyri roky mali modernizovať výučbu, žiakom dať nové učebnice, učiteľov motivovať novým systémom ohodnotenia. Komplexná kontrola mala roztriediť univerzity.

Twenty years after the fall of communism, a competitive market between public and private universities does not seem to have arrived in Slovakia. Successful private universities are the exception rather than the rule in Slovakia.

A desire for a broad reform in academia that would make Slovak universities perform better in both research and teaching has been voiced by critics and some luminaries of academia for many years.

Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) plánoval veľké zmeny. V priebehu štyroch rokov chcel od základov zmeniť učivo pre základné a stredné školy, dopriať dobrým vysokým školám viac peňazí, zatočiť s neporiadnymi školami, čo vyberali čierne peniaze od študentov. Plány mu však nie celkom vyšli.

Na vzdelávanie detí z rómskych osád v internátnych školách, ktoré presadzuje Smer-SD, by bolo oproti nákladom na súčasnu výučbu potrebných asi 217 miliónov eur navyše. Vypočítal to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Na vzdelávanie detí z rómskych osád v internátnych školách, ktoré presadzuje Smer, by bolo oproti nákladom na súčasnu výučbu potrebných asi 217 miliónov eur navyše. Vypočítal to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Je to asi trojnásobok sumy vynaloženej na vianočné príspevky pre dôchodcov. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer) namietal, že sa neplánuje plošné vzdelávanie v internátoch, ale len tri či štyri pilotné projekty.

Jediné gymnázium pre rómske deti v Kremnici má problém s peniazmi. Celoslovenský projekt by zhltol stovky miliónov.

Nezamestnanosť absolventov rozhodne o tom, ktorý odbor sa bude v stredných školách a učilištiach učiť. Vláda, ktorá vzíde po voľbách, v septembri odsúdi časť študijných odborov na zánik.

Do svetového rebríčka 500 najlepších sa nedostala žiadna naša vysoká škola. Podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť máme veľa vyštudovaných ľudí, ale kvalita chýba.

Už len posledné dni zostávajú deviatakom základných škôl, aby sa rozhodli pre tú najvhodnejšiu strednú školu. Dnes a zajtra ešte môžu žiaci riaditeľovi svojej základnej školy odovzdať dve prihlášky na niektoré z 250 gymnázií alebo 500 odborných škôl na Slovensku.

Zaostávajúca kvalita vysokých škôl, rast počtu vysokoškolákov či nedostatočné financovanie a systém prideľovania dotácií. Toto sú podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) otázniky, ktoré visia nad slovenským vysokým školstvom. Ako pripomína inštitút, slovenské vysoké školy pokrivkávajú najmä v kvalite čo do vzdelávania, to do výskumnej činnosti.

Vysokoškolskí študenti a pedagógovia majú pred sebou nový hlavolam. Prezident Ivan Gašparovič včera odmietol návrh poslancov posielať profesorov na akademický dôchodok až v sedemdesiatke. „Zvýšenie vekovej hranice pre pôsobenie vysokoškolského učiteľa na vysokej škole je len krátkodobým, ale nie efektívnym riešením budúcnosti mladej generácie," odôvodnila hlava štátu vrátenie zákona z dielne Mojmíra Mamojku (Smer-SD) do parlamentu.

Chcete získať diplom na prestížnej univerzite a stále ste si nevybrali? Pravdepodobne vám nestačí ponuka slovenských vysokých škôl. V Európskej únii možno nájsť veľa takých, ktoré figurujú v medzinárodných elitných rebríčkoch. A navštevujú ich aj mladí Slováci.

S prihláškou na vysokoškolské štúdium sa poponáhľajte, s koncom marca sa ponuka škôl výrazne obmedzí. Hlavná vlna prihlasovania na univerzity sa skončila s februárom - a koncom marca stredoškoláci prídu aj o druhú veľkú šancou prihlásiť sa tento rok na vysokú školu.

Za štúdium atraktívnejších programov si poriadne priplatíte, menej zaujímavé programy, najmä technického smeru, budú zadarmo.

Robert Žitňanský hovorí o prijekte SGI Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť "Nové idey pre Slovensko. Prvá brožúra konkrétnych odporúčaní v rámci projektu sa venuje vysokému školstvu. Viac info na www.noveidey.sk.

Slovenské vysoké školstvo potrebuje podľa Miroslava Beblavého z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) zásadnú zmenu, ktorá sa pozerá päť až desať rokov dopredu. SGI preto v rámci projektu Nové idey pre Slovensko navrhuje súbor opatrení, ktoré by v horizonte piatich rokov výrazne zmenili situáciu v školstve. Opatrenia dnes inštitút predstavil v publikácii s názvom 12 riešení pre kvalitnejšie školy - Niekoľko nových myšlienok do diskusie o reforme vysokých škôl na Slovensku.

Namiesto férovosti a zvyšovania kvality biznis a osobné záujmy. Tak hodnotia rektori najväčších vysokých škôl navrhovanú novelu vysokoškolského zákona z pera poslanca Smeru Mojmíra Mamojku. Minister školstva tvrdí, že novela je v praxi nevykonateľná a ohrozuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania.

Projekty úzko špecifikovaných súkromných vysokých škôl, ktoré by chceli konkurovať katedrám či ústavom na verejných vysokých školách, v posledných rokoch nie sú úspešné.

Je ich málo a bude ich ešte menej. Vysokoškolských profesorov je už teraz ako šafránu a väčšina z nich je tesne pred hranicou dôchodkového veku. A keďže sa mladá generácia rodí pomaly, odborníci varujú, že Slovensku chýba celá generácia najkvalitnejších vysokoškolských učiteľov.

Študovali na externej pobočke trenčianskej univerzity v Prievidzi spôsobom považovaným za nadstavbu strednej školy. Potom ich preradili priamo do tretieho ročníka na univerzite, minulý rok sa z viacerých stali inžinieri.

Škola mieni, no ministerstvo školstva mení. Verejné vysoké školy sa rozhodli, že postupne znížia počty svojich študentov, aby sa tak vyhli problémom s akreditáciou a zachovali si kvalitu štúdia.

Praha, Brno, Viedeň, Budapešť. V týchto mestách študuje niekoľko desiatok tisíc slovenských vysokoškolákov. Prečo v zahraničí a prečo nie u nás? Dôvodov je podľa nich viac. Ten hlavný je, že naše univerzity sa s tými zahraničnými nemôžu porovnávať. Najšikovnejší študenti tak zo Slovenska utekajú.

Milióny eur na vedu rozdal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) svojim známym. Vyše 1,2 milióna (36 miliónov korún) priklepol eseročke napojenej na Žilinskú univerzitu, kde učí. Mikolajovi to umožnil nový zákon, vďaka ktorému môže minister rozdeľovať balík peňazí medzi súkromné firmy bez súťaže.

Takmer 500 slovenských stredoškolákov zo slabých sociálnych pomerov už prešlo štúdiom na zahraničnej škole. Taká je doterajšia bilancia dvojročného projektu ministerstva školstva. Cieľom projektu je zvýšiť jazykovú vzdelanosť stredoškolákov a umožniť štúdium aj deťom zo sociálne slabých rodín. Odborníci však v súvislosti s týmto projektom hovoria o klientelizme, zle nastavených kritériách výberu a mrhaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Vysoká škola? Áno, ale nie na Slovensku. K podobnej odpovedi na otázku „Kam po maturite" sa dopracuje čoraz viac slovenských stredoškolákov. Ešte v roku 2001 študovalo v niektorej z krajín OECD zhruba 11-tisíc slovenských študentov, o päť rokov tento počet presiahol dvojnásobok. Aktuálne študuje na zahraničnej univerzite viac ako 25-tisíc vysokoškolákov spod Tatier.

Rektori vysokých škôl hovoria, že kauzy na Trenčianskej univerzite škodia všetkým školám. Stabilizovanie situácie je v nedohľadne, minister školstva školu nezatvorí.

Slovenské vysoké školy nedokážu konkurovať zahraničným a ani ich nedobiehajú. Aj to ukázal aktuálny rebríček Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry (ARRA).

Pochybné pridelenie titulu dekanovým deťom na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka je škandál, aký nemá obdobu, zďaleka však nie jediný. Slovenské vysoké školstvo sa topí v oveľa väčšom bahne.

Diskusia Rovnosť šancí vo vzdelávaní.

Minister školstva Ján Mikolaj z SNS aj rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka už musia vedieť, či dcéra dekana jednej z fakúlt školy získala inžiniersky diplom za jediný rok štúdia nezákonne. Rektor školu bráni, minister vyčkáva.

Nem csak a csehországi Pilzen egyetemén voltak visszaélések diplomaügyben, a sajtóértesülések szerint a trencséni egyetemen is lehetett egy éves „képzéssel" diplomát szerezni. Az intézmény egyik karának dékánja járt közben lánya „érdekében", aki pár hónap alatt végezte el az egyébként ötéves tanulmányokat, ráadásul a gondos dékán-apa még az államvizsga-bizottság tagjaként is segédkezett.