Mediálne výstupy

Zlučovanie univerzít je opäť na stole. Minister Dušan Čaplovič v správe o stave školstva spochybnil potrebu dvoch štátom dotovaných univerzít v jednom meste. Ako príklad uviedol Trnavu, kde pôsobia dve univerzity. „Príklady na možnú integráciu verejných vysokých škôl by sa našli aj v iných mestách," uviedol. Dve a viac vysokých škôl financuje štát aj v Nitre, Banskej Bystrici či v hlavnom meste. Ministerstvo vidí v spájaní škôl možnosť získať rovnaké služby za menej peňazí a ušetriť na prevádzkových nákladoch. Koľko - to v správe nevyčíslil.

Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť vysvetľuje, že aj v zahraničí je trendom znižovať počet vysokých škôl. Primárne na tom nevidí nič zlé, napríklad aj v súvislosti s poklesom počtu študentov. "Otázka je, ako sa to bude robiť," poznamenala. Podľa nej by bolo optimálne staviť na tlak na kvalitu, teda cez akreditáciu.

„Absolventi špičkových univerzít si môžu nájsť ťažšie zamestnanie, pretože ho budú hľadať v prestížnych výskumných inštitúciách, kde je aj veľká konkurencia a strávia dlhší čas hľadaním adekvátnej práce," povedala Králiková.

Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť problém nie je v tom, či garant študijného programu je na škole, ale aké sú jeho kvality. „Budú síce nútení viac sa venovať študentom, ale nie je záruka, že to tak bude," hovorí.

Universities have been around much longer than any company," said Králiková. "Thus they should not be only about the immediate needs of today but also about forming society. Is philosophy needed on the labour market? Maybe not, but from the viewpoint of the development of society this is an important field of study. Thus, the state should pay for it."

Tvrdenia analytikov potvrdzuje i posledný vývoj v parlamente. Keď tam Čaplovič tento týždeň predkladal zmeny v zákone o vysokých školách, opozícia jeho návrhy podrobila ostrej kritike. Minister sa však ani neusiloval nájsť dohodu s opozíciou. "Má predstavu o svojej pravde a nehodlá ju meniť," komentoval jeho postoj Košťál.

Zoznam regulovaných odborov a výšku kvóty oznámi ministerstvo vždy rok dopredu. „Pôjde o rozhodovanie s ohľadom na potreby trhu práce," vysvetľuje hovorca rezortu Michal Kaliňák. „To nedáva žiadny zmysel. Bez ohľadu na kvalitu sa bude škrtať všade rovnako," oponuje analytička Renáta Králiková.

S tým, že tieto kritériá treba brať s rezervou, súhlasí aj Renáta Králiková, odborníčka na školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Zároveň to však podľa nej dokazuje, že ľudia zo slovenských univerzít nie sú vo vedeckom svete dostatočne známi. Okrem toho dodáva, že britský prieskum nemožno celkom zatracovať. Slovenské vysoké školy majú totiž problém preraziť aj v iných hodnoteniach najlepších svetových univerzít, napríklad v takzvanom Šanghajskom rebríčku, kam sa doteraz neprebojovala nijaká naša univerzita. To, že sa britský rebríček do značnej miery zhoduje s výsledkami toho šanghajského, podľa Králikovej ukazuje, že oslovení vedci posudzujúci reputáciu škôl majú predstavu, ktoré sú výnimočné, takže hodnotenie nie je úplne subjektívne.

Ak chce minister ukázať, že mu skutočne ide o boj s podozrivými titulmi, mal by podľa odborníčky z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej venovať rovnakú pozornosť všetkým sporným prípadom.

Odborníčka na vysoké školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že to nie je štandardná situácia. „Normálne sa titul udeľuje ľuďom zvonka univerzity, osobnostiam, ktoré niečo významné dokázali. Udelenie by malo byť cťou pre univerzitu aj oceneného," hovorí bývalá poradkyňa premiérky Ivety Radičovej. Keďže o čestných doktorátoch zákon o vysokých školách nehovorí, pravidlá na udelenie titulu si univerzity určujú samy. „Ide o vec prestíže, a tak každá univerzita na to môže mať svoj názor."

Odborníčka na vysoké školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že transformácia externej na dištančnú formu nemusí znamenať dramatickú zmenu. "Dnes sú možnosti vzdelávania, keď sa ľudia fyzicky nemusia zúčastňovať náuky, rôzne. V princípe to nie je tragédia, je otázka, ako sa to zorganizuje," tvrdí.

Zapojenie podnikateľov a politikov do života vysokých škôl je podľa analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej v poriadku. Mali by však podľa nej aktívnejšie prispievať k smerovaniu školy, k získavaniu zdrojov. „Je potrebné, aby išlo o relevantných ľudí,“ upozorňuje.

Rozhovor Hospodárskych novín s Renátou Králikovou, poradkyňa expremiérky Ivety Radičovej pre vysoké školstvo o systéme fungovania správnych rád vo vysokom školstve.

Odmeny aj platy rektorov určuje správna rada školy, ktorej členov menuje aj rektor. "Je trochu problém, že plat rektorov navrhujú ľudia, ktorých si vybral. Toto je úplne opačná logika než v USA, odkiaľ sa správne rady prebrali, kde správna rada vyberá rektora a nie naopak," vysvetlila pre denník analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková.

Odmeny aj platy rektorov určuje správna rada školy, ktorej členov navrhuje aj rektor. „Je trochu problém, že plat rektorovi navrhujú ľudia, ktorých si vybral. Toto je úplne opačná logika než v USA, odkiaľ sa správne rady prebrali, kde správna rada vyberá rektora, a nie naopak," vysvetľuje analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková.

Odborníčka na vysoké školstvo Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že to znižuje kontrolnú funkciu a vzniká riziko netransparentného prijatia na študijné programy, o ktoré je mimoriadny záujem. Takým je okrem práva na UK aj manažment, kam v minulosti brali deti politikov.

V prípade, že by Akreditačná komisia potvrdila pochybenia, podľa zákona by mohla odobrať univerzite právo udeľovať tituly a študovať v rámci tretieho, PhD. stupňa. Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť dodáva, že Akreditačná komisia môže v prípade potvrdenia pochybností študijnému odboru odobrať akreditáciu.

Odborníčka na vysoké školy z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková pochybuje, či škola postupovala správne. „Je otázne ako škola, ktorá má právo poskytovať PhD. štúdium a udeľovať tituly v oblasti sociálnej práce vie garantovať kvalitu štúdia v inej oblasti."

Všeobecné čítanie z mapy nahradí prednáška cestovateľa. O fyzike porozpráva žiakom známy vedec. Aj tak sa dá vyučovanie na základných školách spestriť. „Ukazovanie vzorov a konkrétnych ľudí z praxe je vždy prínosné, keďže vzory priťahujú k napodobňovaniu," hovorí Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Učitelia by mali byť takejto myšlienke otvorení. Mnohí aj sú, ale narážajú na problémy.

Odborníčka na vysoké školstvo Renáta Králiková hovorí, že takáto podmienka je v rozpore s duchom vysokoškolského zákona. Menili ho pritom práve preto, aby sa ľuďom mimo domácej univerzity otvorili dvere do škôl a výberové konanie bolo o súťaži. V USA, ale aj u susedov na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti platí, že univerzita nezamestnáva svojich absolventov. U nás je to presne naopak," vraví Králiková.

Odborníčka na vysoké školy Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť sa obáva, či štát dokáže už teraz presne učiť tie správne odbory, ktoré budú vedieť uspokojiť firmy o päť rokov. „Keďže je stále kríza, nedá sa povedať, akým spôsobom sa zamestnávatelia budú správať,“ hovorí.

Odborníčka na školstvo Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že vyvodenie dôsledkov za podvody pri prijímačkách je dôležitým krokom, keďže k podobným prešľapom zrejme dochádza aj na iných školách. Na rozsiahlejšie preukázanie takýchto podvodov si však nespomína. "Problémom je, že Akadémia policajného zboru nepatrí pod ministerstvo školstva, a to na podobný postup na štátnych školách nemá kompetenciu," hovorí.

Renáta Králiková from the Slovak Governance Institute (SGI) told The Slovak Spectator that the Education Ministry should focus on the actual results of teachers rather than how many jobs they have, and that universities and colleges could deal with this as an internal issue without directives or a new regulation coming from the ministry.

Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť mala zmienka o odobratí diplomov v návrhu zákona zostať. "Súhlasím, aby vysoká škola mala právo odňať titul, no nespoliehala by som sa len na to. Treba tiež zabezpečiť, aby sa to na tej škole viac neopakovalo," pripomenula. To, čo navrhoval Jurzyca, by preto bolo dobré skombinovať s tým, čo presadzuje Čaplovič.

Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že verejne nie sú známe žiadne prípady, že by akademická obec fungovala ako samočistiaci mechanizmus proti podvodníkom a plagiátorom. „Prevláda zahladzovanie stôp." Hovorí, že novela vysokoškolského zákona o povinnom zverejňovaní prác nestačí. „Mal prísť krok B - čo sa stane s tými, ktorí získajú podvodne tituly."

Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť vidí v Čaplovičových vyhláseniach rozpor. "Snaží sa z centrálnej úrovne diktovať, na akú školu má kto chodiť, určovať, na čo sa žiaci majú špecializovať. Vo Fínsku je, naopak, snaha držať ich všetkých čo najdlhšie spolu," tvrdí Košťál. Podľa neho chce minister školstvo centralizovať, nariaďovať školám, čo majú robiť. Tým však ide proti tomu, čo sa vo svete považuje za moderné vzdelávanie.

Kauza Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, pre ktorú pred dvomi rokmi minister školstva pozastavil škole akreditáciu, na začiatku apríla vyprchala. Podobne aj kauza daňových poradcov, ktorých prijal dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského mimo poradia. Odborníčka na školstvo Renáta Králiková, ktorá radila aj bývalej premiérke Ivete Radičovej, hovorí, že pomôže len potrestanie vinníkov. „Aby bolo zrejmé, že takéto správanie nie je tolerované.“

Opatrenie, ktorým chce budúci minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru pomôcť mladým ľuďom nájsť si prácu, nemusí zabrať. Na úkor gymnázií plánuje preferovať stredné odborné školy a učilištia. Práve tie však produkujú oveľa viac nezamestnaných. Gymnáziám chce povoliť brať iba žiakov, ktorí mali v šiestom až deviatom ročníku na základnej škole priemer známok 1,5. „Nahnať žiakov do nekvalitných odborných škôl nič nevyrieši. Kritériá prijatia by si mali určovať samotné školy," pridáva Ctibor Košťál, šéf Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Vláda má pokračovať v znižovaní byrokracie vo vzťahu učiteľ, škola a štát. Dôležité je vytvoriť podmienky na desegregáciu škôl. Mala by skvalitniť podmienky pre výučbu detí zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia, liberalizovať trh s učebnicami a zvyšovať podiel e-učebníc, skvalitniť angličtinu, elektronizovať školstvo a prepojiť odborné školy so zamestnávateľmi. Mal by sa tiež vytvoriť motivačný systém kariérneho rastu pre učiteľov a zamerať sa na pritiahnutie končiacich študentov.

"Naše školstvo zlyháva, preto rodičia dávajú deti do akože lepších škôl. Školstvo sa musí otvoriť, prispôsobiť všetkým deťom. Základné školy treba posilniť, aby sa znížila motivácia rodičov dávať deti do osemročných gymnázií," zdôrazňuje Košťál.

„Máme zle nastavenú legislatívu, ktorá umožňuje zaplatiť rómskych asistentov len málo školám. A pritom práve oni sú dôležitým vzorom pre rómske deti, ako aj mostom medzi nimi, rodičmi a školou. O mediátoroch pre vzťahy s rodičmi či referentoch pre dochádzku - zaužívaných v britských školách - môžu naši učitelia takisto len snívať."To je len časť argumentov zo strany Judit Kontsekovej a Martiny Kubánovej, spolupracovníčok Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktoré realizovali terénnu štúdiu vo Veľkej Británii s cieľom mapovať dobré príklady inkluzívneho vzdelávania.

Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Koštál tvrdí, že po pomalom štarte je už Jurzyca aktívnejší: "Pozitívne hodnotím jeho dôraz na elektronizáciu a elektronické učebnice, snahu o debyrokratizáciu škôl a riešenie otázky učebníc." Slabší štart ministra podľa neho súvisel s nie úplne jasnou víziou po nástupe vlády, kam a ako sa má školstvo uberať. Ocenil komunikáciu ministerstva k téme financovania športu, študentskému pôžičkovému fondu či zverejňovaniu informácií o vysokých školách.

Podľa riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála samosprávy musia uvažovať ekonomicky, inak to nejde. "Istá racionalizácia siete je potrebná. Problém nastáva vtedy, keď sa nerobí na základe jasných pravidiel, bez analýz a nie je dobre odkomunikovaná voči škole a rodičom," tvrdí Košťál.

„Analýza rušenia škôl nie je spravená podrobne, slabé stránky sú výlučne finančné. Rovnako nie je celkom férové číselné porovnanie škôl," citoval Ctibora Košťála z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

"Je to dobrá myšlienka, dôležité bude ustrážiť, aby deti chodili skutočne tam, kde chcú," upozorňuje školský analytik Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť nie je bakalárske štúdium plnohodnotné. "Štúdium akoby len umelo predelili na bakalársky a magisterský stupeň. Školy možno ani nevedeli, ako to majú spraviť," myslí si. Systém podľa nej nefunguje správne, pretože je plno ľudí, ktorí študujú päť rokov, hoci by im pre potreby praxe stačili tri. Štát na to dopláca a študenti sa učia veci, ktoré ani nebudú potrebovať.

"Mám pocit, že očakávania, ktoré sa s ním spájali, boli nereálne. Základná chyba je asi v tom, že v rezorte nemá silných odborníkov a chýba mu druhý štátny tajomník," zhodnotil Jurzycov výkon Ctibor Koštál, riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý je k ministrovi inak zhovievavý.

Ak sa u nás objavujú problémy už pri samotnom výbere budúcich právnikov a ich príprave, je prirodzené, že sa to potom prejaví aj v praxi.

Odborníčka na vysoké školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková potvrdzuje, že rektor veľa možností nemá. Súčasná legislatíva podľa nej neumožňuje siahnuť týmto vysokoškolákom na tituly. Novelu pripravuje ministerstvo školstva, zatiaľ nie je jasné, ako bude tento problém upravený.

Rezort školstva má pritom k dispozícii viaceré štátne účelové zariadenia. Ich slabé využívanie nedávno kritizovala aj premiérka Iveta Radičová. Šéf Metodického centra Ivan Pavlov výber hotela obhajuje – do menšieho by sa podľa neho nezmestili a do Tatier to mali blízko aj regionálni pracovníci.

Martina má dve deti, starší Marek išiel do školy o rok neskôr, ako by mal – súčasne s mladším Tomášom. Martina jednoducho využila možnosť odložiť synovi školskú dochádzku. „Je pre mňa oveľa jednoduchšie, keď sú na jednom mieste a majú spoločný program,“ vysvetľuje mladá mamička. Od budúceho roku to už zrejme nebude také ľahké. Ministerstvo školstva chce sprísniť pravidlá.

Kvalita súkromných škôl kolíše. Aj keď sa pôvodne mali stať protiváhou štátnym a verejným školám, mnohé z nich majú dnes skôr povesť inštitúcie, kde za peniaze nechajú vyštudovať každého. Znižuje sa tým hodnota vzdelania, maturity aj vysokoškolského diplomu.

Zrušenie maturitných skúšok na Súkromnej strednej odbornej škole v Trenčíne dostalo do vážnych problémov takmer 160 študentov, ktorí sa chystali maturovať. Niektorí sa hlásia na vysoké školy, iní potrebujú maturitu, aby sa udržali v zamestnaní. Teraz nevedia, čo bude s nimi ďalej. Keďže podľa inšpektorov nespĺňajú potrebné podmienky na maturitu, nemôžu ju absolvovať ani na inej škole.

Minister neriešil konflikt záujmov pri hodnotení učebnice. Aj na základe sporného posudku štát prírodovedu nezaplatí.

Slovenské univerzity sa ešte neprispôsobili zmenám, ktoré prišli s vyšším počtom študentov. "Vnútorná štruktúra škôl sa nezmenila, robia to tak, ako keď tam mali výrazne menej študentov. Realita sa nestretáva so školským systémom. Časť ľudí, ktorí končia, je potom "prevzdelaných". Učia sa veci, ktoré nikdy nebudú potrebovať, ale nenaučia sa to, čo by mali vedieť," povedala Králiková.

Chceli ste si popri práci na úrade "urobiť“ vysokoškolský titul a zvýšiť si tabuľkový plat? Zadarmo to už nepôjde - aspoň nie na Slovensku. Platiť budú aj bakalári, ktorí plánujú v štúdiu pokračovať na magisterskom alebo inžinierskom stupni.

Externé štúdium by sa už nemalo zamieňať s kupovaním diplomov. Ministerstvo školstva chce jeho vyššiu kvalitu dosiahnuť predĺžením o jeden, respektíve dva roky. To však podľa odborníkov kvalite nepomôže, rozhodujúci bude prístup školy. Varujú, že externisti za dlhšie štúdium možno iba zaplatia viac, bez toho, aby sa kvalita ich vzdelávania zlepšila.

Je zrejmé, že študent s kúpenou diplomovkou by nemal disponovať titulom. Žiadny z odborníkov si však prípad takto odňatého titulu nepamätá. "Podľa súčasných právnych podmienok ani nevieme nečestne nadobudnuté tituly odobrať. Je to dobrý podnet pre pripravovanú novelu vysokoškolského zákona," hovorí analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková.

Slabé výsledky v čitateľskej gramotnosti, ktoré u slovenských žiakov odhalila štúdia PISA 2009, nie sú iba problémom dospievajúcej mládeže. Odborníci varujú, že ťažkosti porozumieť zmyslu prečítaného textu, používať kritické myslenie, vystihnúť podstatu a vyznať sa v bežných životných situáciách majú aj staršie generácie. Zložitý problém preto treba riešiť systémovo v celej spoločnosti - nielen zlepšovaním vzdelávacieho systému, ale aj osvetou.

Na základných a stredných školách dnes chýba takmer 4 300 učiteľov anglického jazyka. Ministerstvo školstva je však presvedčené, že napriek schváleniu povinnej výučby angličtiny od tretieho ročníka základnej školy nie je dôvod na paniku.

Školy totiž musia kvalifikovaných pedagógov zamestnať na plný úväzok. „Problém s učiteľmi je značný," potvrdzuje výkonný riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál. Učitelia by sa mali podľa neho rekvalifikovať, čo však stojí veľa peňazí. „Jazykárov je dosť, ale odchádzajú pracovať do súkromnej sféry," dodal.

Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť to nevidí až také katastrofálne, ale súhlasí, že v prípade dospievajúcej populácie môžu výsledky poukazovať na nekritické prijímanie informácií. Mladí ľudia okrem toho môžu mať ťažkosti pri ďalšom vzdelávaní. "Keď majú problém porozumieť textu, budú menej úspešní na vysokých školách aj pri štúdiu v zahraničí. Znižuje to ich šance pri získaní lepšieho vzdelania," zhodnotil Košťál.

Je na Slovensku univerzita, ktorá patrí medzi 500 najlepších na svete, alebo je to iba nesplniteľný sen? Názory sa rozchádzajú. Zatiaľ čo niektorí odborníci poukazujú na takzvaný Šanghajský rebríček, do ktorého zatiaľ neprerazila nijaká naša univerzita, pedagógovia upozorňujú na ďalšie zoznamy, v ktorých už Slovensko má zastúpenie. Podľa expertov však nemožno čakať, že naše univerzity dosiahnu lepšie umiestnenie vo svetových rebríčkoch, kým sa nezlepší ich financovanie.

Aj keď právo na vzdelanie u nás zaručuje ústava, o prístupe k nemu spravidla rozhodujú majetkové pomery rodičov. Podľa odborníkov majú deti, ktoré pochádzajú z rodín s nízkymi príjmami, len zhruba 20-percentnú šancu, že skončia stredoškolské štúdium. Len v základných školách je takých žiakov takmer 55-tisíc, asi desatina celkového počtu. V rovnosti šancí na vzdelanie Slovensko zaostáva aj v rámci krajín OECD.

Učitelia i lekári budú musieť zabudnúť na zamestnanie popri dôchodku. Vládna koalícia totiž skorigovala slová ministra práce Jozefa Mihála o výnimkách zo zákazu súbehu práce a dôchodku vo verejnej správe. Ministerstvo podľa neho tieto zmeny ešte nedomyslelo. "Hovorí sa len o šetrení, ale nie o tom, čo bude ďalej. Keď chceme školstvo vyprázdniť od dôchodcov, tak musíme uvažovať o tom, ako ich nahradiť. Treba pripraviť systém kariérneho rastu mladých učiteľov," navrhol Košťál.

Podľa Ctibora Košťála z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť je na Slovensku dosť kvalitných učiteľov angličtiny, lenže nepracujú v školstve. "Sú len dve možnosti - buď ich pritiahnuť späť do škôl, alebo rekvalifikovať. Vhodnejšie by bolo prvé riešenie, ale to by si vyžadovalo lepšiu motiváciu. Minister sa vydal cestou rekvalifikácie," hovorí Košťál, ktorý má isté pochybnosti, či sa tak zabezpečí kvalitná výučba jazyka. So zavedením povinnej angličtiny však súhlasí: "Na pracovnom trhu je anglický jazyk bežnou podmienkou pri hľadaní zamestnania a v Európe bude samozrejmosťou."

Málo peňazí, nízka kvalita štúdia, nedostatok dobrých učiteľov a prílišná byrokracia sú podľa odborníkov hlavné problémy, ktoré trápia naše školstvo. Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorá je aj poradkyňou premiérky Ivety Radičovej, treba hodnotenie kvality škôl zlepšiť prostredníctvom akreditácie.

Vysoké školy sa snažia získať peniaze rôzne. Aj cez „administratívne poplatky“ pri zápisoch. Každý akademický rok dostanú pri zápise od svojich študentov tisícky eur. „Sumy neodrážajú reálne náklady na tieto služby, ale to, čo si môže vysoká škola zapýtať,“ povedala Renáta Králiková, analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Proti názoru Akreditačnej komisie a deň pred demisiou vlády schválil exminister Ján Mikolaj akreditáciu novej katedre pre politologičku, ktorá v STV pravidelne bránila minulú koalíciu. Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že Mikolaj opäť spochybnil Akreditačnú komisiu. „Ministerstvo nemá lepšiu kapacitu posúdiť, či má nejaký program potenciál. Ako na to prišli od zeleného stola? Alebo tam majú paralelnú pracovnú skupinu odborníkov?" pýta sa Králiková.

Dekan Marián Vrabko vysvetľuje po mesiaci pochybné prijatie skupiny daňovákov novou verziou – škola ich podľa neho diskriminovala. Prokuratúra vec vyšetrovať nebude. Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že tieto argumenty neobstoja. „Podmienky na prijatie navrhuje dekan a schvaľuje ich senát. Hovorí teda dekan, že on pripravil diskriminačné podmienky?" pýta sa.

Zavedenia predmetu, ktorý by sa venoval podnikaniu, sa pozdáva aj výkonnému riaditeľovi Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctiborovi Košťálovi. Obsah by však rozšíril aj o iné ekonomické oblasti. "Naučiť ich rozumieť ekonomickým výrazom, keď si napríklad berú úver a podobne," skonštatoval pre HN Košťál.

Podľa analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej, nie je problém v množstve ľudí prijatých na univerzity. "Máme relatívne menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky aktívnej populácii, než je priemer OECD," argumentuje. Problém vidí v tom, že školy sa tejto masovosti neprispôsobili svojím obsahom.

Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková o prenájmoch bez zmluvy hovorí, že táto situácia pôsobí nepriehľadne, keďže nie je možné sledovať toky peňazí, ktoré poskytovala verejná vysoká škola súkromnej organizácii.

Zavedenie povinnej angličtiny je správny krok, keďže bez tohto jazyka je uplatnenie na pracovnom trhu v SR obtiažne a na pracovnom trhu EU takmer nemožné. Spustenie opatrenia však musí nadväzovať na zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných „jazykárov" na všetkých školách, čo si vyžaduje najmä ich prilákanie späť do školstva.

Tento krok môže priniesť väčšiu slobodu študentom. Možno sa ukáže, ktoré veci boli zaujímavé pre študentov a ktoré pre ľudí, ktorí to realizovali z rozhodnutia školy. Ostáva však otázne, či má štát platiť takéto veci, lebo je to nadštandard.

Potreba znalosti angličtiny je samozrejmá, je to univerzálny jazyk. Naše školstvo by malo poskytnúť každému žiakovi možnosť naučiť sa dobre po anglicky. Bez ovládania tohto jazyka vás dnes už pomaly nikto nezamestná. Keď máte španielčinu a nemáte angličtinu, už ste ťažko zamestnateľný človek.

Nedokonalá reforma Jána Mikolaja (SNS), sporné tendre a zmluvy, či nedostatok učebníc. To je len výber toho, čo podľa analytikov čaká na ministerstve školstva nového šéfa Eugenu Jurzycu z SDKÚ-DS. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála bude nutné, aby nový minister učesal to, čo začal jeho predchodca. „Reforma je vec, ktorú musí riešiť, ale úplne to zastaviť, to sa nedá."

Odobratie nečestne získaných vysokoškolských diplomov nemusí byť také ľahké, ako si budúca vláda predstavuje. Zákon, ktorý chce navrhnúť, bude totiž riešiť skôr ďalšie prípady ako tie, čo sa už stali. Problém bude aj s dokazovaním, keďže vinní nemusia byť iba absolventi so spornými titulmi, ale aj vysoké školy či pedagógovia.

Zlepšiť kvalitu vysokých škôl, ale bez toho, aby sa za štúdium platilo. Taký je cieľ novej koalície v oblasti školstva. Budúca vláda chce dať vysokým školám viac peňazí, podporovať vedu a prilákať sem aj pedagógov svetového mena. Zatiaľ však nie je jasné, odkiaľ chce na to zobrať peniaze.

Voľný čas detí chce štvorica strán vznikajúcej vládnej koalície zaplatiť voľnočasovými poukazmi. Zhodli sa na tom v programových tézach, ktoré zavádzajú aj ďalšiu novinku - centrálny register žiakov, ktorý má zabrániť podvodom s umelým zvyšovaním počtu detí, ktoré navštevujú krúžok.

O slovenských vysokých školách nebudú rozhodovať špičkoví odborníci. Dokazuje to správa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, podľa ktorej vláda schválila do akreditačnej komisie profesorov bez medzinárodného renomé. Minister školstva to odmieta, podobne ako výhrady Rady vysokých škôl. Tá má takisto voči novému zloženiu akreditačnej komisie výhrady.

Kabinet dnes schválil piatich nových členov Akreditačnej komisie, dvom predĺžil mandát na ďalšie obdobie. Medzi nováčikmi je aj poradkyňa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča Marcela Gbúrová. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) však o politizácii Akreditačnej komisie, ktorá by mala byť nezávislým poradným orgánom vlády, odmieta hovoriť.

Akreditačná komisia, ktorá má dohliadať na kvalitu vysokoškolského štúdia, sa oslabila a spolitizovala. Jej nové zloženie kritizujú vysoké školy aj odborníci. Podľa návrhu rezortu školstva majú totiž do komisie zasadnúť ľudia, ktorí nedosiahli medzinárodné uznanie. V komisii navyše už nebude nijaký odborník na oblasť matematiky a informatiky. Namiesto neho tam minister Ján Mikolaj (SNS) dosadil človeka s prepojením na vládu.

Slovenské školstvo prešlo v ostatných štyroch rokoch výrazným počtom zmien s deklarovaným cieľom zachytiť svetové trendy a perspektívne dobehnúť krajiny, za ktorými Slovensko v medzinárodných porovnaniach dlhodobo zaostáva. Žiaľ, väčšina krokov nepriniesla očakávané výsledky, ale vniesla do systému viac chaosu a polovičných riešení. Tým vytvorila potrebu ďalších zmien v novom volebnom období.

Papier znesie všetko, hodnotia odborníci na školstvo reformy, ktoré v posledných rokoch pretlačili politici. Zmeny zákonov za posledné štyri roky mali modernizovať výučbu, žiakom dať nové učebnice, učiteľov motivovať novým systémom ohodnotenia. Komplexná kontrola mala roztriediť univerzity.

Twenty years after the fall of communism, a competitive market between public and private universities does not seem to have arrived in Slovakia. Successful private universities are the exception rather than the rule in Slovakia.

A desire for a broad reform in academia that would make Slovak universities perform better in both research and teaching has been voiced by critics and some luminaries of academia for many years.

Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) plánoval veľké zmeny. V priebehu štyroch rokov chcel od základov zmeniť učivo pre základné a stredné školy, dopriať dobrým vysokým školám viac peňazí, zatočiť s neporiadnymi školami, čo vyberali čierne peniaze od študentov. Plány mu však nie celkom vyšli.

Na vzdelávanie detí z rómskych osád v internátnych školách, ktoré presadzuje Smer-SD, by bolo oproti nákladom na súčasnu výučbu potrebných asi 217 miliónov eur navyše. Vypočítal to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Na vzdelávanie detí z rómskych osád v internátnych školách, ktoré presadzuje Smer, by bolo oproti nákladom na súčasnu výučbu potrebných asi 217 miliónov eur navyše. Vypočítal to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Je to asi trojnásobok sumy vynaloženej na vianočné príspevky pre dôchodcov. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer) namietal, že sa neplánuje plošné vzdelávanie v internátoch, ale len tri či štyri pilotné projekty.

Jediné gymnázium pre rómske deti v Kremnici má problém s peniazmi. Celoslovenský projekt by zhltol stovky miliónov.

Nezamestnanosť absolventov rozhodne o tom, ktorý odbor sa bude v stredných školách a učilištiach učiť. Vláda, ktorá vzíde po voľbách, v septembri odsúdi časť študijných odborov na zánik.

Do svetového rebríčka 500 najlepších sa nedostala žiadna naša vysoká škola. Podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť máme veľa vyštudovaných ľudí, ale kvalita chýba.

Už len posledné dni zostávajú deviatakom základných škôl, aby sa rozhodli pre tú najvhodnejšiu strednú školu. Dnes a zajtra ešte môžu žiaci riaditeľovi svojej základnej školy odovzdať dve prihlášky na niektoré z 250 gymnázií alebo 500 odborných škôl na Slovensku.

Zaostávajúca kvalita vysokých škôl, rast počtu vysokoškolákov či nedostatočné financovanie a systém prideľovania dotácií. Toto sú podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) otázniky, ktoré visia nad slovenským vysokým školstvom. Ako pripomína inštitút, slovenské vysoké školy pokrivkávajú najmä v kvalite čo do vzdelávania, to do výskumnej činnosti.

Vysokoškolskí študenti a pedagógovia majú pred sebou nový hlavolam. Prezident Ivan Gašparovič včera odmietol návrh poslancov posielať profesorov na akademický dôchodok až v sedemdesiatke. „Zvýšenie vekovej hranice pre pôsobenie vysokoškolského učiteľa na vysokej škole je len krátkodobým, ale nie efektívnym riešením budúcnosti mladej generácie," odôvodnila hlava štátu vrátenie zákona z dielne Mojmíra Mamojku (Smer-SD) do parlamentu.

Chcete získať diplom na prestížnej univerzite a stále ste si nevybrali? Pravdepodobne vám nestačí ponuka slovenských vysokých škôl. V Európskej únii možno nájsť veľa takých, ktoré figurujú v medzinárodných elitných rebríčkoch. A navštevujú ich aj mladí Slováci.

S prihláškou na vysokoškolské štúdium sa poponáhľajte, s koncom marca sa ponuka škôl výrazne obmedzí. Hlavná vlna prihlasovania na univerzity sa skončila s februárom - a koncom marca stredoškoláci prídu aj o druhú veľkú šancou prihlásiť sa tento rok na vysokú školu.

Za štúdium atraktívnejších programov si poriadne priplatíte, menej zaujímavé programy, najmä technického smeru, budú zadarmo.

Robert Žitňanský hovorí o prijekte SGI Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť "Nové idey pre Slovensko. Prvá brožúra konkrétnych odporúčaní v rámci projektu sa venuje vysokému školstvu. Viac info na noveidey.governance.sk.

Slovenské vysoké školstvo potrebuje podľa Miroslava Beblavého z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) zásadnú zmenu, ktorá sa pozerá päť až desať rokov dopredu. SGI preto v rámci projektu Nové idey pre Slovensko navrhuje súbor opatrení, ktoré by v horizonte piatich rokov výrazne zmenili situáciu v školstve. Opatrenia dnes inštitút predstavil v publikácii s názvom 12 riešení pre kvalitnejšie školy - Niekoľko nových myšlienok do diskusie o reforme vysokých škôl na Slovensku.

Namiesto férovosti a zvyšovania kvality biznis a osobné záujmy. Tak hodnotia rektori najväčších vysokých škôl navrhovanú novelu vysokoškolského zákona z pera poslanca Smeru Mojmíra Mamojku. Minister školstva tvrdí, že novela je v praxi nevykonateľná a ohrozuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania.

Projekty úzko špecifikovaných súkromných vysokých škôl, ktoré by chceli konkurovať katedrám či ústavom na verejných vysokých školách, v posledných rokoch nie sú úspešné.

Je ich málo a bude ich ešte menej. Vysokoškolských profesorov je už teraz ako šafránu a väčšina z nich je tesne pred hranicou dôchodkového veku. A keďže sa mladá generácia rodí pomaly, odborníci varujú, že Slovensku chýba celá generácia najkvalitnejších vysokoškolských učiteľov.

Študovali na externej pobočke trenčianskej univerzity v Prievidzi spôsobom považovaným za nadstavbu strednej školy. Potom ich preradili priamo do tretieho ročníka na univerzite, minulý rok sa z viacerých stali inžinieri.

Škola mieni, no ministerstvo školstva mení. Verejné vysoké školy sa rozhodli, že postupne znížia počty svojich študentov, aby sa tak vyhli problémom s akreditáciou a zachovali si kvalitu štúdia.

Praha, Brno, Viedeň, Budapešť. V týchto mestách študuje niekoľko desiatok tisíc slovenských vysokoškolákov. Prečo v zahraničí a prečo nie u nás? Dôvodov je podľa nich viac. Ten hlavný je, že naše univerzity sa s tými zahraničnými nemôžu porovnávať. Najšikovnejší študenti tak zo Slovenska utekajú.

Milióny eur na vedu rozdal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) svojim známym. Vyše 1,2 milióna (36 miliónov korún) priklepol eseročke napojenej na Žilinskú univerzitu, kde učí. Mikolajovi to umožnil nový zákon, vďaka ktorému môže minister rozdeľovať balík peňazí medzi súkromné firmy bez súťaže.

Takmer 500 slovenských stredoškolákov zo slabých sociálnych pomerov už prešlo štúdiom na zahraničnej škole. Taká je doterajšia bilancia dvojročného projektu ministerstva školstva. Cieľom projektu je zvýšiť jazykovú vzdelanosť stredoškolákov a umožniť štúdium aj deťom zo sociálne slabých rodín. Odborníci však v súvislosti s týmto projektom hovoria o klientelizme, zle nastavených kritériách výberu a mrhaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Vysoká škola? Áno, ale nie na Slovensku. K podobnej odpovedi na otázku „Kam po maturite" sa dopracuje čoraz viac slovenských stredoškolákov. Ešte v roku 2001 študovalo v niektorej z krajín OECD zhruba 11-tisíc slovenských študentov, o päť rokov tento počet presiahol dvojnásobok. Aktuálne študuje na zahraničnej univerzite viac ako 25-tisíc vysokoškolákov spod Tatier.

Rektori vysokých škôl hovoria, že kauzy na Trenčianskej univerzite škodia všetkým školám. Stabilizovanie situácie je v nedohľadne, minister školstva školu nezatvorí.

Slovenské vysoké školy nedokážu konkurovať zahraničným a ani ich nedobiehajú. Aj to ukázal aktuálny rebríček Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry (ARRA).

Pochybné pridelenie titulu dekanovým deťom na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka je škandál, aký nemá obdobu, zďaleka však nie jediný. Slovenské vysoké školstvo sa topí v oveľa väčšom bahne.

Diskusia Rovnosť šancí vo vzdelávaní.

Minister školstva Ján Mikolaj z SNS aj rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka už musia vedieť, či dcéra dekana jednej z fakúlt školy získala inžiniersky diplom za jediný rok štúdia nezákonne. Rektor školu bráni, minister vyčkáva.

Nem csak a csehországi Pilzen egyetemén voltak visszaélések diplomaügyben, a sajtóértesülések szerint a trencséni egyetemen is lehetett egy éves „képzéssel" diplomát szerezni. Az intézmény egyik karának dékánja járt közben lánya „érdekében", aki pár hónap alatt végezte el az egyébként ötéves tanulmányokat, ráadásul a gondos dékán-apa még az államvizsga-bizottság tagjaként is segédkezett.

Predvčerom som sa zúčastnil konferencie, ktorej názov by sa skôr hodil na názov divadelnej hry: Slovenské vysoké školstvo - úspech či tragédia? Našťastie, za touto Hamletovskou otázkou nasledovala ešte jedna veta - ako ďalej? Takže som očakával, že účastníci podujatia si okrem celonárodného športu (plakanie nad rozliatym mliekom) nájdu čas aj na konštruktívne návrhy.

Kupovanie akademických titulov na univerzitách je len viditeľným vrcholom ľadovca, tvrdí Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Medializované kupovanie akademických titulov na univerzitách je len viditeľným vrcholom ľadovca, tvrdí to Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Ako naznačil na dnešnej tlačovej besede, školy často predávajú diplomy pod zámienkou plateného externého štúdia. "Mnohokrát je to štúdium o tom, že prídete párkrát za semester na takzvané konzultácie a potom sa robia skúšky, kde nie sú tie isté nároky ako na denných študentov, tak ten efekt môže byť veľmi podobný, ako keď si niekto ten diplom kúpi aj za prázdniny," povedal Beblavý.

Za posledných 10 rokov síce slovenské vysoké školy (VŠ) narástli, nepodarilo sa však dosiahnuť zvýšenie ich kvality. Akademickej pôde chýbajú peniaze, pedagógovia a vedeckí pracovníci, ktorí by zabezpečili kvalitné štúdium. Na týchto záveroch sa dnes zhodli účastníci konferencie Slovenské vysoké školstvo - úspech, či tragédia?

Minister školstva chce znížiť počet vysokoškolákov na univerzitách. Tie by podľa neho mali lepšie reagovať na požiadavky pracovného trhu. Mikolaj si chce posvietiť najmä na školy, ktorých absolventi najčastejšie končia na úradoch práce.

Zachrániť slovenskú vedu chce minister školstva Ján Mikolaj peniazmi od podnikateľov. Tí by sa mali na jej financovaní podieľať dvoma tretinami. Zvyšok by dal štát a únia. Využitie eurofondov by sa malo takmer zdvojnásobiť. Hovorí o tom materiál ministerstva školstva pod názvom „Nový model financovania vedy“.

Komplexná akreditácia všetkých vysokých škôl mala nanovo určiť, ktorá univerzita je kvalitná. Nateraz však kopí jeden problém za druhým. Tentoraz chybu priznáva samotná Akreditačná komisia, ktorá vysoké školy hodnotila. Pravidlá akreditácie už v lete napadla Generálna prokuratúra pre údajnú retroaktivitu. Teraz je problém priamo v komisii. Tá sa po vyše mesiaci od vyhlásenia výsledkov chystá ospravedlniť.

Premiérov syn Michal sa musel narodiť pod šťastnou hviezdou, keď môže vďaka talentu študovať v elitnej škole za pár eur. Súkromné školy totiž bežne vyberajú poplatky v stovkách eur bez ohľadu na prospech žiaka. Talentované deti finančne nepodporuje ani štát.

Slovensku unikajú do zahraničia nielen mozgy, ale aj nastupujúce talenty. Mladí ľudia radšej volia dobré vzdelanie za hranicami, ako nekvalitné doma. Podľa OECD až 23-tisíc našich mladých ľudí študuje v zahraničí. Príčiny sú v upadajúcej úrovni slovenského vysokého školstva, čo sa krajine môže o pár rokov vypomstiť v podobe značne preriedených radov vzdelaných ľudí. Zmeny, ktoré robí súčasná vláda, problémy škôl zatiaľ ani zďaleka neriešia.

Pre verejné vysoké školy (VŠ), ktoré sa rozhodli dodatočne prijať takmer 5000 uchádzačov na štúdium v bakalárskych a magisterských programoch a zhruba 300 študentov doktorandského štúdia v dennej forme, plánuje ministerstvo školstva do konca roka 2009 vyčleniť 4,79 milióna eur (144,33 milióna Sk). Na doktorandské štipendiá by z tejto čiastky išlo 603.700 eur (18,18 milióna Sk). Sumu ešte musí schváliť vláda SR.

Vláda zmietla zo stola protest generálneho prokurátora. Ten mal výhrady proti kritériám komplexnej akreditácie vysokých škôl. Minister školstva však tieto argumenty odmieta a vláde dal odporúčanie, aby protest zamietla.

Na vysoké školy sa dostanú aj uchádzači, ktorí splnili kritériá na prijatie, ale zostali „pod čiarou“. Bude tak menej nezamestnaných. Štát školám odpustí, že nemajú dosť pedagógov.

Oslovili sme univerzitných pedagógov a analytičku, ktorí majú zasvätený pohľad na Univerzitu Komenského s nasledovnými otázkami: Je UK dobrá univerzita? Pôsobia v nej kvalitní pedagógovia a vedci vďaka alebo napriek tejto inštitúcii?

Študenti vysokých škôl už na základe komplexných akreditácii vedia, ako obstála ich škola v boji o titul univerzita. Do elitného klubu postúpilo 6 škôl, no už v priebehu najbližších mesiacov by sa mal počet univerzít rozrásť na 11 až 12. Aj keď ide najmä o prestíž školy, nové rozdelenie škôl do troch kategórii sa dotkne aj študentov.

Absolventi Fakulty špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ŽU), ktorí skončia bakalársky program a pokračujú na inžinierskom stupni, sa musia vysporiadať s byrokraciou a nákladmi. Ku zápisu musia totiž predložiť notársky overené kópie dokladov o ukončení štúdia.

It has taken less than a year to evaluate Slovakia’s higher education institutions through a process of complex accreditation. One consequence might be that the number of universities shrinks to 12, or even fewer. Accreditation, which is supposed to reflect the state of higher education in Slovakia and to divide universities into three categories, has so far brought more confusion than clarity to the already dysfunctional higher education system in Slovakia.

Študenti v boji o vrátenie školného na súdoch ťahajú za kratší koniec. Svedčí o tom aj posledný prípad, keď univerzita nemusí vrátiť študentovi školné 15-tisíc korún. Rozhodol o tom Okresný súd Bratislava I v spore medzi Univerzitou Komenského a spoločnosťou Brent Consulting, ktorá od univerzity vymáhala pohľadávku za nespokojného študenta. "Súd návrh zamietol s tým, že o náhrade trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku,“ informovala HN Jarmila Vrbatovičová zo sekretariátu predsedníčky súdu.

Medzi slovenskú vysokoškolskú elitu sa zatiaľ prebojovalo šesť univerzít. Z Bratislavy, Košíc a Zvolena. Taký je výsledok hodnotenia kvality slovenských vysokých škôl akreditačnou komisiou. Minister školstva je ale presvedčený, že medzi univerzitnú elitu sa v najbližšom čase prebojuje ďalších päť vysokých škôl, ktoré nesplnili kritérium dostatočného počtu kvalifikovaných pedagógov. Zákonnosť akreditačného hodnotenia však už napadla generálna prokuratúra. Minister dnes jej námietky odmietol.

Namiesto kvantity kvalita, taký je cieľ akreditácie a následného rozdelenia vysokých škôl a univerzít. Z 21 univerzít si titul obhájilo len šesť z nich. Nielen školy, ale aj generálna prokuratúra má s kritériami problémy. Podľa niektorých sú v hre dokonca súdne spory.

Generálna prokuratúra spochybňuje komplexnú akreditáciu vysokých škôl. Kritériá, ktoré pripravil rezort školstva sú podľa nej mimo zákon. Minister Ján Mikolaj žiaden problém nevidí.

Minister školstva Ján Mikolaj je babrák, tvrdí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Kritiku ministra opiera o oficiálny protest Generálnej prokuratúry SR proti rozhodnutiu, ktorým minister Ján Mikolaj vydal kritériá pre komplexnú akreditáciu.

Štátna agentúra pod ministrom školstva Jánom Mikolajom (SNS) odklepla milióny ústavu, za ktorým stoja ľudia z finančnej skupiny J&T. V Agentúre na podporu vedy a výskumu tento rok uspeli s piatimi projektmi.

Školy majú na príkaz ministerstva školstva cez prázdniny preveriť, či garanti štúdia ovládajú štátny jazyk.Minister školstva Ján Mikolaj z SNS si chce preveriť úroveň slovenčiny vysokoškolských pedagógov. Prečo sa tak rozhodol urobiť počas leta, keď školy zaneprázdnil dodatočným prijatím tisícok študentov, nezdôvodnil.

Boj o titul univerzita vrcholí. Akreditačná komisia už o 4 týždne dokončí hodnotenie kvality 27 vysokých škôl. Podľa nich sa potom rozhodne, ktoré budú univerzitami, vysokými školami alebo odbornými vysokými školami. Osud študentov na školách v poslednej kategórii je ale neistý.

Vláda sa chystá nezamestnanosť riešiť nafúknutím univerzít. Vysoké školy majú narýchlo prijať ďalších vyše 5000 študentov.

Vysoké školy majú problém s akreditáciou. Po posúdení pätnástich zatiaľ akreditačná komisia skonštatovala, že všetky univerzitné kritériá splnila len štvrtina vzdelávacích inštitúcií. V prvej polovici augusta bude komisia posudzovať ďalších dvanásť vysokých škôl. Od akreditačného stupňa pritom závisí aj množstvo peňazí, ktoré školy dostanú.

Minister školstva najskôr trestal univerzity za vysoký počet študentov, teraz ich nabáda prijímať aj navyše.

Nový recept na zníženie nezamestnanosti. Aj tak by sa dala nazvať iniciatíva premiéra a ministerstva školstva. Navrhujú, aby vysoké školy prijali viac uchádzačov o vysokoškolský diplom. Na úradoch práce by tak vraj ubudlo z radov nezamestnaných. Ministerstvo aj predseda vlády pritom v minulosti privysoký počet vysokoškolákov kritizovali.

Vyše 5-tisíc mladých ľudí by od jesene nemalo skončiť v evidencii úradov práce, ale v posluchárňach vysokých škôl. Ich rektorom dnes Ministerstvo školstva poslalo list, aby ešte dodatočne prijali ďalších študentov. Rektori si myslia, že by mali prijať viac mladých ľudí na študijné odbory, ktoré chýbajú na pracovnom trhu.

Štátna agentúra prihrala milióny korún vlastným ľuďom. Ide o Agentúru na podporu vedy a výskumu, ktorá patrí pod ministerstvo školstva a rozdeľuje firmám peniaze na rôzne projekty.

Elitný klub univerzít môže byť napokon oveľa väčší, ako doposiaľ naznačoval priebeh komplexnej akreditácie, teda hodnotenia práce a kvality vysokých škôl. Podľa informácií HN z prostredia Akreditačnej komisie spĺňa kritériá na členstvo v elite šesť škôl - bratislavské univerzity Komenského a Slovenská technická, košické Technická, P.J. Šafárika a Univerzita veterinárneho lekárstva, a napokon technika vo Zvolene. "Neprejudikujem, kto a kde bude, ale určite tých univerzít bude viac, bude ich cez desať, podľa môjho odhadu, ale ktoré to budú, nepoviem, veď napokon sa to dozvieme o dva mesiace,“ informoval HN minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Návrh komisie na zaradenie škôl do troch skupín podľa kvality - univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, by mal byť známy začiatkom septembra.

Academia Istropolitana organizovala prijímačky pre českú univerzitu, ktorá nemá povolenie.Ak ste sa v piatok zúčastnili na prijímacích pohovoroch v odbore andragogika, ktoré organizuje Univerzita Palackého v Olomouci cez Academiu Istropolitana, uchádzate sa o štúdium organizované v rozpore so zákonom o vysokých školách. Upozorňuje na to Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Novela vysokoškolského zákona sa ani po viac ako piatich mesiacoch nedostala na rokovanie parlamentu. Minister školstva ju stiahol už tretíkrát a to aj napriek tomu, že ju považuje za kľúčovú. Platiť mala od augusta, do parlamentu sa však nedostane skôr ako v jeseni.

Pochybné školné budú študenti nosiť priamo k ministrovi Jánovi Mikolajovi (SNS). Okolo 600 eur ročne zaplatia za štúdium na Academii Istropolitana (AI), hoci to zákon nedovoľuje. Academia patrí pod ministerstvo, ide o tú istú inštitúciu, ktorá priklepla eurofondy firme Mikolajovho kamaráta.

Organizácia priamo podliehajúca Ministerstvu školstva SR porušuje vysokoškolský zákon. Tvrdí to predseda Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Miroslav Beblavý.

Organizácia priamo podliehajúca Ministerstvu školstva (MŠ) SR porušuje vysokoškolský zákon. Tvrdí to predseda Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Miroslav Beblavý. V piatok budú študenti robiť prijímacie skúšky na andragogiku, ktorú bude v priestoroch bratislavskej Academie Istropolitana vyučovať Univerzita Palackého z českého Olomouca.

Ani škandál s chýbajúcimi garantmi na piatich katedrách Filozofickej fakulty Univerzity Komenského nepripravil najväčšiu vysokú školu o štatút univerzity.

Vystúpenie Renáty Králikovej k téme vysokého školstva v slovenskej relácii Českého rozhlasu Stretnutie.

Hoci má súčasný systém financovania vysokých škôl (VŠ) na Slovensku veľa nedostatkov, nemá lepšiu alternatívu, a preto sa treba zaoberať najmä jeho vylepšovaním, nie radikálnou zmenou. Aj takýto záver odznel dnes na seminári organizovanom Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) spolu s Ústavom verejnej mienky FSEV UK v Bratislave. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia niektorých VŠ.

Minister školstva Ján Mikolaj zvažuje prípravu novej novely zákona o vysokých školách. Pre TASR to potvrdil v prestávke dnešného rokovania vlády s tým, že by mala byť štíhlejšia, jednoduchšia a zrozumiteľnejšia.

Slovenských univerzit bude zrejme menej - stanú sa z nich vysoké školy. Viac s Renátou Králikovou z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Pre novelu vysokoškolského zákona, ktorú sa snaží pretlačiť minister školstva Ján Mikolaj (SNS), je v koalícii dusno. Mikolaj ju na včerajšej schôdzi parlamentu musel opäť z rokovania stiahnuť. Nemal podporu hnutia Vladimíra Mečiara, ktoré má k novele výhrady.

To, že dnes po tretí raz vyradili z rokovania parlamentu novelu zákona o vysokých školách, považuje Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) za zlyhanie ministra Jána Mikolaja.

Vyradenie novely zákona o vysokých školách z rokovania Národnej rady SR, ktorú dnes poslancom opätovne predkladal minister školstva Ján Mikolaj (SNS), považuje Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) za ministrovo zlyhanie. Preto ho vyzýva, aby svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii zvážil. Novela bola z rokovania parlamentu vyradená už po tretí raz.

Sedem z devätnástich univerzít má za sebou komplexnú akreditáciu. Viacerým z nich hrozí, že o titul univerzita prídu.

Externisti prihlásení na bezplatné štúdium na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského zo školy veľa nemajú. Zoznam študijnej literatúry, úvodná prednáška a preskúšanie na konci semestra – to je zhruba všetko, čo si bratislavská fakulta predstavuje pod pojmom „externé štúdium“. Na každého študenta pritom fakulta dostane od štátu približne 330 eur (10-tisíc korún).

Vysoké školy, ktoré vyberali od externých študentov školné vo forme darov, pravdepodobne obchádzajú zákon. Najvyšší súd totiž jednému študentovi dal zapravdu, že nejde o dar ale formu školného maskovanú ako dar. Mnohým študentom tak svitla nádej, že sa im peniaze vrátia.

Verdikt Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol, že vyberanie darov vysokými školami (VŠ) od študentov je v rozpore so zákonom, môže motivovať ďalších študentov, ktorí si doteraz mysleli, že nemajú šancu vyhrať súdny spor s vysokými školami. Myslí si to analytička z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Renáta Králiková.

Vysoké školy, ktoré vyberali školné vo forme darov, podľa Najvyššieho súdu obchádzajú zákon. Minister Mikolaj nevie zakročiť.

Počet ľudí reagujúcich na ponuky zo školstva je medziročne štyrikrát väčší. Kvalitu učiteľov to zrejme zdvihne len málo. Ľudia, ktorí skončia pedagogickú školu, sú pre zamestnávateľov jednými z najmenej atraktívnych. Vyplynulo to zo zistení Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA).

Krátky rozhovor s Renátou Králikovou z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) o nelegálnom vyberaní školného vysokými školami na Slovensku a tiež o tom, že ministerstvo to nie je schopné zastaviť, i keď na to má zákon.

Štát prikázal súkromným školám, na čo smú používať školné. Prezident podpísal novelu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení, podľa ktorej zriaďovatelia súkromných škôl smú školné dávať len na výchovu a vzdelávanie, napríklad na platy učiteľov. Súkromné a cirkevné školy budú môcť používať poplatky od rodičov jedine na také účely, na ktoré smú ísť aj normatívy od štátu, teda na mzdy, odvody, modernizáciu učebných a kompenzačných pomôcok či na financovanie havarijných situácií.

Vysoké školstvo na Slovensku má vážny problém. Množstvo absolventov univerzít pracuje na miestach, na ktoré stačí nižšie vzdelanie. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Ústavu informácií a prognóz školstva. "U tretiny vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí vyžaduje prvé pracovné miesto len stredoškolské vzdelanie alebo dokonca nižšie vzdelanie,“ uvádza v štúdii jej autorka Marta Zvalová.

Z dvadsiatky preverených vysokých škôl obstáli v kontrole vyberania poplatkov iba dve. Vysoké školy systémovo zlyhali vo vyberaní školného v minulom akademickom roku. Po iniciatíve Za férové školné a Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť to oficiálne potvrdilo už aj ministerstvo školstva. Kontrola rezortu ukázala, že osemnásť z dvadsiatich verejných vysokých škôl porušilo zákon. Študenti chcú peniaze späť.

Verejné vysoké školy vyberajú školné aj protizákonne. Píše sa to v správe ministerstva školstva, ktoré celý rok preverovalo 20 škôl. Jedným zo spúšťačov kontrol bol vlaňajší protest študentov. Sťažovali sa, že školy ich neinformovali o výške poplatkov včas.

SGI vyzýva ministerstvo školstva, aby informácie o porušení zákona v oblasti vyberania nelegálneho školného postúpilo orgánom činným v trestnom konaní.Správa ministerstva školstva, ktorá dokázala, že verejné vysoké školy naďalej nezákonne vyberajú školné, je podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť dôkazom systémového zlyhania pri implementácii novely zákona o vysokých školách. Presadil ju minister školstva Jána MIkolaj (SNS) v júli 2007. Chcel ňou zamedziť vyberaniu nelegálneho školného.

Správa ministerstva školstva o kontrole v súvislosti s vyberaním školného a poplatkov na verejných vysokých školách (VŠ) je podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) dôkazom systémového zlyhania pri implementácii novely zákona o VŠ z júla 2007 ako aj v súvislosti so zamedzením vyberania nelegálneho školného.

Správa ministerstva školstva o kontrole v súvislosti s vyberaním školného a poplatkov na verejných vysokých školách (VŠ) je podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) dôkazom systémového zlyhania pri implementácii novely zákona o VŠ z júla 2007 ako aj v súvislosti so zamedzením vyberania nelegálneho školného.

Minister školstva Ján Mikolaj na ich kritiku nereaguje, vraj ich nikto nepozná. Možno preto neodpovedal na ich list s ponukou na dopracovaní novely vysokoškolského zákona, ktorú považujú za protiústavnú. Sú nestraníckou, neziskovou mimovládnou organizáciou a snažia sa o väčšiu transparentnosť a efektívnosť verejných služieb pre občanov.

Nové pravidlá hodnotenia vysokých škôl znevýhodňujú súkromné vzdelávacie inštitúcie. Kde chýba motivácia zlepšovať sa, tam zvyčajne žiadne zlepšenie ani neprichádza. Platí to aj o slovenskom vysokom školstve, ktoré v porovnávaniach s okolitými krajinami kvalitou zaostáva.

Viac ako rok kontroloval minister školstva Ján Mikolaj vyberanie školného na vysokých školách. Výsledky tají. Je to už viac ako rok, čo ministerstvo školstva odpovedalo na otvorený list kritizujúci vyberanie školného na vysokých školách.

Changes in the Slovak university education system seem never to be quite sufficient. At the same time, any proposed change in the rules governing the universities is accompanied by passionate discussions not only in the political arena but also among the wider public.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) víta, že minister školstva Ján Mikolaj stiahol aj z aprílovej schôdze vysokoškolskú novelu. Prvýkrát ju stiahol z rokovania parlamentu v marci. Odborníčka SGI na školstvo Renáta Králiková verí, že Mikolaj ju prepracuje a vypustí z nej problematické ustanovenia. „Veríme, že nebude obsahovať protiústavné a diskriminačné ustanovenia poškodzujúce súkromné vysoké školy,“ uviedla pre SITA Králiková.

Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) už po druhýkrát pohorel s novelou vysokoškolského zákona. Opäť ju z rokovania parlamentu stiahol. Už od marcovej parlamentnej schôdze je kvôli nej v koalícii dusno. Mikolaj ju aj na aprílovú schôdzu predložil bez zmien, ktoré žiadal poslanecký klub ĽS-HZDS. Hnutiu Vladimíra Mečiara prekáža aj niekoľko bodov. Ide najmä o oklieštenie ekonomických aktivít súkromných škôl, ale aj novinku pre zahraničné školy, ktorých pobočky by mohli na Slovensku dostávať štátne dotácie.

V súčasnosti sa na vysoké školy ľahšie dostávajú politici blízki ich vedeniam. Keby sa akademická pôda otvorila všetkým politickým stranám, šancu by dostali aj iní. Počas kampane pred prezidentskými voľbami sa obaja kandidáti objavili okrem iného aj medzi študentmi a pedagógmi na akademickej pôde, čo vyvolalo kritické hlasy poukazujúce na porušenie zákona o vysokých školách. Zákon totiž zakazuje pôsobenie politických strán a hnutí na vysokých školách.

Začiatkom marca stiahol minister školstva Ján Mikolaj z rokovania parlamentu novelu zákona o vysokých školách. Nebol si istý jej podporou zo strany HZDS, ktorá má k nej výhrady. „Je tam veľa otvorených otázok aj v prípade prístupu súkromného kapitálu," komentoval novelu Vladimír Mečiar. Po rokovaniach s rektormi vysokých škôl by sa novela mala dostať do parlamentu opäť v apríli.

Už len tri týždne ostávajú deviatakom na výber strednej školy. V Bratislave otvára dvere deviatakom viac ako tridsať gymnázií a vyše päťdesiat stredných odborných škôl a bývalých učilíšť - zhruba polovica vzdelávacích zariadení má neštátny charakter.

Minister školstva Ján Mikolaj odmieta, že chce obmedziť ekonomické aktivity súkromných vysokých škôl. V novele zákona o vysokých školách im prikazuje, že sa smú venovať len vzdelávaniu, výskumu a vývoju alebo umeleckej činnosti. Zakázané budú mať napríklad prenajímanie budov. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) to považuje za protiústavné.

Súkromné vysoké školy novelu vysokoškolského zákona z dielne Ministerstva školstva (MŠ SR) nekritizovali, výhrady k novej úprave nakladania so ziskom týchto škôl mala len jedna z mimovládnych organizácií.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť vyzýva ministra školstva, aby stiahol z rokovania parlamentu novelu zákona o vysokých školách. Podľa inštitútu nie je v súlade s ústavou, pretože vytvára nerovné podmienky medzi súkromnými verejnými vysokými školami. O novele by mal zajtra rokovať parlament.

Zajtra začne NR SR rokovať o návrhoch zákonov, ktoré majú napomôcť riešeniu ekonomických problémov krajiny. Ten, ktorý patrí medzi najdôležitejšie z nich - novela zákona o vysokých školách - však žiadne skutočné riešenia neprináša, ignoruje predchádzajúce prísľuby ministra a ďalej mrzačí vysoké školstvo.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) vyzýva poslancov, aby zastavili schvaľovanie vysokoškolskej novely a vrátili ju ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi na dopracovanie. Parlament by sa mal v utorok začať zaoberať novelou zákona o vysokých školách.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť sa chce staviť s ministrom Jánom Mikolajom, že štátnymi dotáciami nepriláka na Slovensko žiadnu špičkovú univerzitu. Mikolaja kritizuje, že peniaze na výskum rozdeľuje podľa politického kľúča.

Novelu vysokoškolského zákona, ktorú do parlamentu predkladá minister školstva Ján Mikolaj, kritizoval dnes Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). "Novela útočí na súkromné vysoké školy (VŠ), nezlepší kvalitu slovenských vysokých škôl a nepritiahne na Slovensko špičkové zahraničné univerzity," povedal Miroslav Beblavý, predseda Správnej rady inštitútu.

V reportáži Televíznych novín TV Markízy sa k téme o budúcnosti mladých ľudí vyjadruje Ctibor Košťál.

Mýtus o tom, že je naše školstvo kvalitné, utŕžil vážnu ranu pred 6 rokmi, keď sa slovenskí žiaci prvý raz zapojili do medzinárodného testovania v rámci krajín OECD - PISA. O 3 roky neskôr, v roku 2006, sa výsledky zhoršili.

Zabezpečiť plnú aulu na prednášku prezidenta Ivana Gašparoviča. Takú úlohu dostali profesori Trenčianskej univerzity necelý mesiac pred prezidentskými voľbami. Študenti prišli a počúvali. Aj o tom, aké sú kvality súčasného prezidenta.

Aj keď študenti investujú do štúdia na druhej alebo súkromnej vysokej škole, na školné si požičiavajú opatrne. Zmeny trinásťkrát meneného vysokoškolského zákona sa najviac dotkli skupiny študentov, ktorí za vzdelanie musia platiť. Aj keď vysokoškoláci môžu získať od štátu výhodnú študentskú pôžičku, radšej sa zadlžujú v bankách.

Spoločenská zodpovednosť vysokých škôl by mohla zlepšiť prípravu študentov na potreby trhu práce. Spoločenská zodpovednosť sa na Slovensku už viac-menej usídlila v súvislosti so zodpovednosťou firiem voči spoločnosti. V oblasti vysokých škôl by spoločenská zodpovednosť pritom okrem iného mohla priniesť aj zlepšenie prípravy študentov vysokých škôl napotreby trhu práce.

Univerzita Komenského potvrdila, že na budúci rok neotvorí päť programov magisterského stupňa. Doplatia na to študenti, ktorí sa o strate akreditácie dozvedeli v polovici akademického roka.

Prezident sa vo svojej správe o stave republiky venoval aj výchove a vzdelávaniu. K tejto téme sa v štúdiu TA3 vyjadrila Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Slovenská rektorská konferencia lobovala u ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). Pripravovaná novela vysokoškolského zákona, ktorá by mala platiť od septembra, rozdelí vysoké školy podľa zamerania na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. Viaceré školy si môžu pohoršiť a z pozície univerzity sa zaradia iba do kategórie vysoké školy. Mikolaj rektorom vyhovel a povolil im používať v názve školy prestížnejšie meno univerzita aj naďalej.

Súkromná vysoká škola? Hoci načrie do peňaženky, aj túto alternatívu štúdia treba zvážiť. Počet študentov na desiatke súkromných školách sa každý rok zvyšuje - za posledné štyri roky stúpol počet zapísaných prvákov zo 4 571 na 9 882. Študentov láka na platené školy napríklad ústretový prístup pedagógov, väčšia istota zo získania titulu, či flexibilita štúdia.

Na väčšinu vysokých škôl treba podať prihlášky do konca februára. Ako sa dobre rozhodnúť? Najlepšie by to urobili ich byvalí „zákazníci“ - absolventi, ak by sa ešte raz rozhodovali. Prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) spred dvoch rokov hovorí, že až tretina absolventov by si svoju školu už nevybrala. A ani by ju neodporučila známym. Buďme však úprimní. Školy sú, aké sú, pretože také môžu byť. Väčšina študentov má na výber budúcej školy ešte stále nízke nároky. Kvalitu ako hlavné kritérium uviedlo v prieskume iba 28 percent opýtaných uchádzačov. Porovnateľnou mierou boli zastúpené financie (24 %), ale aj ľahké prijatie na štúdium (23 %) a dobrý študentský život (25 %).

Vstupovanie vysokých škôl s majetkom do podnikateľských subjektov rozdelilo univerzity na dva tábory. Časť škôl sa do podnikania hrnie, iné nemajú kapitál a podnikať sa boja.

Vysokoškolákom na externom štúdiu hrozí, že nelegálne poplatky budú platiť aj naďalej.

Už viac ako 10 rokov sa na Slovensku vyberá od vysokoškolákov – externistov nelegálne školné. Tisíce študentov platia za štúdium od tisícok až po desiatky tisícov korún ročne. Každý to vie a nikto s tým nič nerobí. Zvláštne, nie?

Externisti, pripravte si peniaze - vyberanie nelegálnych poplatkov bude zrejme pokračovať. Taký je záver spoločnej analýzy Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a Transparency International Slovensko. "Dá sa predpokladať, že školy budú brať dary od študentov a súčasne dotáciu od ministerstva," hovorí analytička inštitútu Renáta Králiková.

Vzdelávanie. Otvorenie štátnej kasy pre vysoké školy spoza hraníc bude mať podľa odborníkov len taký efekt, že k nám prídu druhotriedne poľské a české školy.

Ministerstvo školstva pripravuje celoslovenský systém na boj proti plagiátorom. Niektoré školy už študentov kontrolujú.

Aj keď súkromným peniazom premiér Róbert Fico neverí, pri vysokých školách mu neprekážajú. Ministerstvo školstva navrhuje, aby verejné univerzity mohli vstupovať do akciových spoločností. Smer je za. Minister školstva Ján Mikolaj ide meniť len rok starú podobu vysokoškolského zákona.

Zahraniční študenti nemajú záujem študovať na slovenských vysokých školách. Naopak, záujem slovenských študentov o štúdium v zahraničí narastá. Vysoké školy u nás neposkytujú vzdelanie, ktoré by mohlo konkurovať školám v západnej Európe a Spojených štátoch. Môže za to najmä nízka kvalita našich vysokých škôl.

Rastie počet študentov, ktorí akoby sa dnes snažili viac o diplom než o vzdelanie, tvrdí Renáta Králiková, analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorá sa zaoberá problematikou vysokého školstva.

Aj keď na Slovensku máme 18 univerzít, vo svetových rebríčkoch sa neumiestnila ani jedna. Kvalita našich vysokých škôl žalostne upadá. Viazne veda i výskum, veľa študentov za vzdelaním odchádza do cudziny. Snaha získať čo najviac peňazí priviedla vysoké školy k tomu, že dnes berú priveľa študentov. Akoby všetkým záležalo iba na diplome. A čo vzdelanie?

Od tejto jesene sa budú francúzske deti na základných školách učiť len štyri dni v týždni. Francúzsko sa tak stane krajinou, ktorej žiaci trávia v školských laviciach najmenej času v Európe.

Na bratislavskú Fakultu sociálnych a ekonomických vied padol tieň podozrenia kvôli eurofondom. Škola dostala štyri a pol milióna korún na vzdelávací projekt, ktorý má študentom pomôcť nájsť si prácu. Lenže tento projekt stále nie je dokončený a od začiatku ho sprevádza množstvo nejasností.

Analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál sa vyjadril k problematike zavedenia stropu na prijímaný počet detí na 8-ročné gymnáziá.

Ani dobré, ani zlé. Asi takto vidia ľudia školstvo na Slovensku. Priemerná známka, ktorou ocenili prácu učiteľov, riaditeľov a úradníkov na ministerstve školstva je 2,5 - teda dva mínus, alebo lepšia trojka. Pohľad obyvateľov na kvalitu vzdelávania na základných, stredných aj vysokých školách skúmala v exkluzívnom prieskume pre HN agentúra Focus.

Na Slovensku pôsobí až tridsaťštyri vysokých škôl. Odborníkom chýba elitná úroveň.

Extra poplatky. Školy dávajú pri zápise študentom preplatiť šeky za stovky korún, peniaze vyberajú aj za reklamné predmety či rôzne brožúry.

Prvé výsledky hodnotenia hovoria, že percentuálna úspešnosť je menšia ako 60 %. Testy písalo 58 000 deviatakov, z nich iba 30 získalo maximálny počet bodov z oboch predmetov. Priemerná úspešnosť z matematiky bola 56 %, zo slovenčiny 58 %.

Školy si nemôžu medzi sebou porovnať, ako obstáli v písomných maturitách. Ani verejnosť nezistí, ktoré z gymnázií či obchodných akadémií na Slovensku pripravili na skúšku dospelosti svojich žiakov lepšie.

BRATISLAVA – Vyše 67-tisíc deviatakov bude tento rok pri prijímacích skúškach na stredné školy prežívať menšie stresy ako deviataci roky pred nimi. Pomohlo im ministerstvo školstva, ktoré určilo, že prijímačky sa môžu konať v dvoch termínoch. Tento rok to bude 5. a 9. mája. Žiaci si mohli podať prihlášky buď na dve stredné školy, alebo na dva odbory jednej strednej školy.

Učiteľskú verejnosť v týchto dňoch pohlcuje najmä diskusia o prijatom zákone o VŠ. Školstvo však v posledných mesiacoch zasiahol zhluk viacerých významných zmien: decentralizácia, nový zákon o financovaní „malého" školstva, zákon o verejnej službe sú len niektoré z mnohých.