Mediálne výstupy

Skúšky sú férové a vopred známe pravidlá platia pre každého rovnako... Mapu, ako sa priblížiť k novému, lepšiemu svetu univerzít, včera predstavil minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS).

Nové pracovné miesta pre mladých - aj to si sľubujú kompetentní od toho, že pracujúci dôchodcovia vo verejnom sektore si budú musieť vybrať buď penziu alebo prácu. Bude mať tento krok v praxi skutočne želaný efekt? A nehrozí problém s nedostatkom odborníkov v niektorých profesiách?

Slovenské školstvo utrpelo v Európe ďalší ťažký debakel. Podľa najnovšej výročnej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sme skončili na absolútnom chvoste z radov európskych členských krajín. Košťál tvrdí, že Slovensku dosť uškodili aj rýchlo prijaté reformy bývalého ministra Jána Mikolaja, ktorý ich prijal bez diskusie s verejnosťou. Preto navrhuje systematický systém odmeňovania na základe výkonov, v ktorom má čiteľ možný kariérny rast.

Ako sa darí Slovensku čerpať európske zdroje? Práve prvý rok obdobia rok 2o07 bolo percento čerpania tesne nad 70 percent a záväzky za rok 2008 a 2009 sa pohybovali okolo 8 - 9 percent. Budeme mať čo robiť, aby sme vyčerpali peniaze za rok 2008 a 2009.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) odhalil pri previerke čerpania eurofondov za minulý rok viac ako tisíc nedostatkov. Počas 47 kontrolných akcií pritom preveril 211 inštitúcií.

Vysokoškolskí profesori by mohli garantovať študijné odbory o päť rokov dlhšie. Navrhuje to poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Mojmír Mamojka a dekan Fakulty práva Janka Jesenského na Vysokej škole v Sládkovičove v novele zákona o vysokých školách, ktorou sa bude parlament zaoberať na februárovej schôdzi.

Slovenská vláda se rozhodla zabránit tisícům mladých Slováků hledat si práci v době krize. Místo toho jim zaplatila studium na některé z veřejných vysokých škol. Dlouhodobá strategie slovenských univerzit přitom mluví o naprosto opačném trendu - počty studentů se měly snižovat, aby se školy vyhnuly problémům s akreditací a zachovaly si kvalitu studia.

Sľuby vlády o šetrení zostali zatiaľ nenaplnené, diera v štátnom rozpočte je čoraz lepšia a kabinet Roberta Fica zadlžuje občanov ďalej. Ministerstvo financií potvrdilo, že aj to málo, čo sa podarilo ušetriť, vláda minula. Menej zarábame, menej mínane a do štátnej pokladne ide menej daní.

Informácie, vzdelávanie a výskum považuje podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič za efektívne zbrane v boji s hospodárskou, ekonomickou či sociálnou krízou. Preto, ako uviedol na odbornej konferencii Slovenská veda, ako ju dostať z okraja záujmu, ktorá sa konala dnes v Bratislave, podpora vedy a výskumu je existenčne dôležitá.

Kontrolóri z Európskej komisie prišli na Slovensko kontrolovať, ako sa narábalo s európskymi peniazmi vo výške 26,5 milióna eur pri financovaní ôsmich pilotných sociálnych podnikov. Tie sa nazývajú sociálne nie preto, že je to slovo populárne u tejto vládnej koalície, ale preto, že mali zamestnávať znevýhodnených nezamestnaných ľudí, ktorí majú iba malú šancu zamestnať sa v bežných firmách.

Po škandále s nástenkovým tendrom je na obzore ďalší. Je veľmi pravdepodobné, že Brusel nepreplatí ani cent z 25 a pol milióna eur (800 miliónov korún), ktoré ministerka Tomanová podelila medzi pilotné sociálne podniky, založené väčšinou ľuďmi zo strany Smer-SD. Analytici tvrdia, že je to organizovaný proces, ktorý javí prvky politického klientelizmu a tunelovania verejných prostriedkov. O tom, kto a prečo nesie politickú zodpovednosť a či premiér Fico odvolá ministerku Tomanovú, sa s predsedom správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Miroslavom Beblavým rozprávala Anka Lučaiová.

Po tom, čo sa tripartita minulý týždeň nedohodla, vláda dnes rozhodne, na ktoré opatrenia na podporu zamestnanosti nájde peniaze. U ekonómov víťazí zatepľovanie, aj keď s pripomienkami.

Dotovanie sociálnych podnikov prepojených na ľudí blízkych Smeru môže Slovensko vyjsť draho. Rezort práce ministerky Viery Tomanovej čelí podozreniam, že podnikom vypláca peniaze v rozpore s európskymi pravidlami. Podobne ako v nástenkovom tendri tak hrozí, že nám Brusel nepreplatí 26,56 milióna eur (800 miliónov Sk).

Financial support reaching €26.56 million that has been provided to so-called social enterprises by the Slovak government using EU funds was unjustified, said board chairman of the Slovak Governance Institute (SGI) Miroslav Beblavý at a press conference on Thursday, November 26, the TASR newswire reported.

Mali ľuďom dávať prácu, no namiesto toho vypisujú tendre na upratovanie vlastných kancelárií. Aj takto môže fungovať sociálny podnik z dielne vládneho kabinetu Roberta Fica, ktorý neváha dať ďalšie milióny na vlastnú reklamu. Brusel sa už o svoje peniaze v týchto projektoch vážne zaujíma.

Ministerstvo práce pripustilo, že v sociálnych podnikoch môžu byť problémy. Už v minulosti rezort nepreplatil neoprávnené náklady podnikom. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť už dlhšie kritizuje práve hospodárenie sociálnych podnikov.

Slovensko opôť porušiilo pravidlá čerpania peází z eurofondov. Ak ministerstvo financií, či európska komisia nezasiahne včas, z vrecka daňových poplatníkov - teda z našich ubudne až 26 miliónov eur.

Vláda použila z fondov EÚ 26,5 milióna eur na dotovanie niekoľkých podnikateľov, ktorých si sama vybrala. Ministerka Tomanová teraz čelí auditu z Bruselu, ktorý má zistiť, či nešlo o nedovolenú štátnu pomoc. Ak áno, o tieto eurofondy, podobne ako pri nástenkovom tendri, prídeme.

Kontrolóri Európskej komisie (EK) v týchto dňoch preverujú sociálne podniky. Konkrétne kontrolné a riadiace mechanizmy, ktoré majú zaručiť, že peniaze z prostriedkov fondov EÚ sa využívajú transparentne a účelne. Informácie o kontrole z Bruselu pre denník SME potvrdila hovorkyňa rezortu práce Daniela Rodinová. Ďalšia návšteva kontrolórov EK je naplánovaná na polovicu decembra.

Slovensko zrejme dotovalo sociálne podniky v rozpore s európskymi pravidlami. Konštatoval to Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Ak sa tieto informácie potvrdia, Brusel nám peniaze investované do podnikov nepreplatí. Európska komisia už začala spoločnosti prešetrovať.

Osem pilotných sociálnych podnikov môže skončiť ako nástenkový tender. Teda tak, že Európska komisia (EK) nepreplatí prostriedky v hodnote 26,5 milióna eur (800 miliónov korún).

Slovensko pravdepodobne neoprávnene poskytlo na podporu sociálnych podnikov približne 26,56 milióna eur (800 miliónov Sk) vyčlenených z fondov Európskej únie (EÚ). Tieto neziskové organizácie totiž dotovalo v zásadnom rozpore s európskymi pravidlami o štátnej pomoci. "Keď bola táto pomoc poskytnutá neoprávnene, tak peniaze Slovensku Brusel nikdy nevyplatí. Ak už časť vyplatil, tak ich Brusel bude pýtať späť," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii predseda správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Miroslav Beblavý.

Podľa zástupcov Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) sociálne podniky, ktoré ešte vlani založila vláda Roberta Fica s cieľom znížiť nezamestnanosť, fungujú v zásadnom rozpore s európskymi pravidlami o štátnej pomoci. Je podozrenie, že sedem z ôsmich pilotných projektov podnikov, ktoré sú financované z Európskeho sociálneho fondu (ESF), na trhu konkuruje iným firmám, ktoré pomoc nedostali.

Sedeli na miliónoch eur, rozhodovali, kto ich dostane. Z ničoho nič ich ministerka práce Viera Tomanová zo Smeru vymenila.

Hoci je kríza na ústupe, jej dôsledky znáša čoraz viac ľudí. Hromadné prepúšťania a ekonomický útlm zničili už státisíce miest. Ekonómovia si nemyslia, že táto situácia by sa tak skoro mala zlepšiť.

Drastické zvýšenie pokút, hrozba rušenia živnostenských listov a "pranierovanie“ previnilcov na verejne dostupnom internetovom zozname. Takto chce od budúceho roka potláčať "nelegálne“ zamestnávanie ministerstvo práce. Legislatívne zmeny, ktoré predložilo do pripomienkového konania, majú štátu priniesť šesťnásobne viac príjmov z pokút. Návrh na druhej strane prináša aj opatrenia na pomoc nezamestnaným, ktoré majú spolu stáť vyše 165 miliónov eur. Štátny rozpočet s touto sumou neráta

Ministerstvo práce vymyslelo pri rekordne nízkej zamestnanosti novú dávku. Navádza na špekulácie.

Počet ľudí bez práce na Slovensku stále stúpa. Štatistický úrad SR včera zverejnil rýchly odhad ekonomických ukazovateľov za tretí štvrťrok.

V čase hospodárskej krízy by aj starostovia a primátori mali šetriť na svojich platoch či odmenách. Opoziční poslanci preto prichádzajú s novelou zákona, ktorá má starostom presne určiť plat a obmedziť odmeny. Analytici toto opatrenie podporujú, mestá sa búria.

Na Slovensku je momentálne 323 tisíc ľudí bez práce. Vláda sa snaží znížiť armádu nezamestnaných desiatkami opatrení, no napriek tomu sa ich počet stále zvyšuje. Podľa zamestnávateľov príčinou je to, že opatrenia nesmerujú na pomoc podnikateľom, ktorí zamestnávajú najviac ľudí v krajine.

Premiér Robert Fico včera zadal svojim ministrom úlohu, aby navrhli ďalšie opatrenia na podporu zamestnanosti. Opozícia tvrdí, že je to len mediálna podpora kandidátov Smeru v rámci predvolebnej kampane do VÚC.

Náhradné milióny eur z Bruselu namiesto nástenkového tendra, o ktorých hovoril minister výstavby a regionálneho rozvoja Igor Štefanov z SNS, sú ohrozené. Slovensko tak teda možno druhýkrát doplatí na nástenkový tender, ktorý nám Európska komisia pred mesiacom odmietla preplatiť. Štefanov, ktorý v čase rozhodnutia komisie sám prišiel s tým, že môžeme požiadať o eurofondy na iný projekt a neprídeme ani o euro, nerobí nič pre to, aby to tak naozaj bolo. Ministerstvo nielenže nevie, na aký projekt bude peniaze z únie žiadať, ale ani termín, dokedy tak má urobiť.

Do konca septembra sa v „Tomanovej“ sociálnych podnikoch zamestnalo len 348 ľudí. Jedno takéto miesto stálo daňových poplatníkov niekoľko tisíc eur.

Na Jána Počiatka sa zrejme nebude spomínať ako na ministra, ktorý zachránil Slovensko tvrdou prácou a prevratnými nápadmi. Jeho najväčšie kroky v kresle ministra sú totiž tie, ktoré neurobil.

Vytvorenie jedného pracovného miesta v sociálnom podniku stojí dvakrát toľko, ako v bežnej firme. Podľa ministerky práce to je v poriadku. Pozitívne hodnotí aj ostatné opatrenia na podporu zamestnanosti. Rady nezamestnaných sa pritom od začiatku roka rozšírili o 100 000 ľudí.

Na Štatistickom úrade SR určite nepracujú štatisti, pretože potom by ste nás asi nemali ani za čo kritizovať, upozornila hovorkyňa úradu Eva Kelemenová. No jazyková chyba v článku TRENDU o nezamestnanosti patrí skôr medzi menšie starosti, ktorými sa inštitúcia zapodieva. V ostatnom čase musí okrem správneho používania cudzích slov vysvetľovať aj vlastné pochybenia.

Zamestnávateľ, ktorý prijme človeka z úradu práce, by mal mať podľa ministerstva práce nárok na príspevok. Stačí, ak človek, ktorý je teraz nezamestnaný, doloží, že bol prepustený z organizačných dôvodov.

Zostavovanie rozpočtu na volebný rok je háklivá záležitosť. Treba vypočuť hlas ľudu a plánovať výdavky tak, aby to národ ocenil pri výbere hlasovacieho lístka. Umenie rozpočtového marketingu kabinet Roberta Fica zvláda. Má recept, ktorý využíva rok čo rok: návrh rozpočtu do poslednej chvíle skrývať, aby ho oponenti nestihli analyzovať skôr, ako premiér ohlási pred kamerami dobré správy. Ktoré sa nemusia nutne zakladať na faktoch. No tentoraz karty zamiešala kríza. Bezprecedentne klesli príjmy a stúpol dlh.

Očakávania Ministerstva financií (MF) SR, ktoré zahrnulo do návrhu rozpočtu na rok 2010 predpokladané príjmy z fondov EÚ vo výške približne 3 miliardy eur (90,38 miliardy Sk), treba hodnotiť ako nerealistické, nadhodnotené s výraznou dávkou optimizmu.

Włączenie Polski do strefy euro musi pozostać naszym celem strategicznym; Polska ma zamiar spełnić kryteria z Maastricht - powiedział w środę minister finansów Jacek Rostowski podczas warszawskiej konferencji "Wspólna europejska waluta w obliczu globalizacji i kryzysu ekonomicznego".

BRE Bank został partnerem konferencji zatytułowanej „Wspólna europejska waluta w obliczu globalizacji i kryzysu ekonomicznego”. Współorganizatorami wydarzenia są demos Europa – Centrum Strategii Europejskiej, Fundacja im. E. Eberta oraz Asseco Polska. Konferencja odbędzie się 23 września w Warszawie.

Kým nezamestnanosť na Slovensku v poslednom období mierne klesla, na Považí stúpa rapídnym spôsobom. Bankroty 2 veľkých firiem v uplynulých dňoch pripravili o prácu takmer 400 ľudí. Drevárska firma Fiso z Košarísk a Strojstav z Nového Mesta nad Váhom. Obe majú spoločného menovateľa bankrot a prepúšťanie ľudí.

Štatistický úrad (ŠÚ) SR odmieta kritiku nepresnosti svojej štatistiky zamestnanosti a nezamestnanosti, ktorú v stredu po jej zverejnení napadol Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Podľa predsedu jeho správnej rady Miroslava Beblavého obsahujú totiž tieto štatistické údaje viaceré nezrovnalosti.

Štatistický úrad SR (ŠÚ) zverejnil údaje o vývoji na trhu práce v 2. štvrťroku 2009. „Ekonomický vývoj sa prejavil aj v znížení dopytu po pracovnej sile,“ znelo hlavné posolstvo aktuálnej štatistiky. Rečou čísel: celkový počet pracujúcich oproti rovnakému obdobiu minulého roka klesol o 26,3 tisíc, v percentuálnom vyjadrení o 1,1 percenta. Miera slovenskej nezamestnanosti podľa štatistikov predstavuje 11,3 percenta.

Prepad slovenskej ekonomiky o 5,3 %, ktorý dnes potvrdil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, nebol pre ekonomických analytikov prekvapením. Negatívnejšie oproti očakávaniam sa však vyvíjala investičná aktivita, čo podľa Eduarda Hagaru z ING Bank znamená, že štruktúra tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) v druhom štvrťroku bola menej zdravá, ako sa očakávalo.

Údaje Štatistického úradu SR o zamestnanosti a nezamestnanosti na Slovensku za druhý štvrťrok tohto roka sú podľa Miroslava Beblavého z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť nepresné. "Podľa Štatistického úradu SR vzrástla zamestnanosť na Slovensku za rok o 14 tisíc ľudí," upozornil. Vychádza pritom z toho, že celková zamestnanosť slovenských domácností klesla podľa Štatistického úradu SR v druhom štvrťroku tohto roka o 26 tisíc ľudí, ale zamestnanosť Slovákov v zahraničí sa znížila o 40 tisíc osôb. "Aby to sedelo, musela zamestnanosť na Slovensku vzrásť o 14 tisíc," zdôvodňuje Beblavý. Podľa neho zanedbávame otázku odchodu zahraničných robotníkov zo Slovenska, pretože tí sa do údajov ŠÚ SR započítavajú len vtedy, ak majú na Slovensku vlastnú domácnosť a v tom prípade nepredpokladáme ich hromadný odchod z krajiny.

Slovenské hospodárstvo sa stále zmieta v recesii. Ani to však nebránilo verejnej správe, aby medzikvartálne zvýšila svoju spotrebu.

Počet ľudí bez práce je na Slovensku na najvyššej úrovni za posledné roky. Spôsobila to najmä kríza a nedostatok objednávok zo zahraničia. Okrem nezamestnanosti však u nás rastie aj minimálna mzda. Na prvý pohľad je výhoda pre tých, ktorí majú nízke platy. Či je to aj výhodné pre ekonomiku uvidíte dnes.

Banky požičiavajú klientom stále viac hypoték a počet neplatičov sa už prestal výrazne zvyšovať. Spolu s informáciami o spomalení prepadu ekonomiky by sa zdalo, že aj situácia v bankovom sektore sa uvoľní. To však nie je úplná pravda. Banky očakávajú, že to najhoršie ešte len príde.

Ekonómovia hovoria, že nové nástroje, ktoré prijala vláda proti nezamestnanosti, nezaberajú. Na úradoch práce vzrástol počet nezamestnaných od januára asi o 100­tisíc ľudí. Miera nezamestnanosti sa od začiatku roka do júla zvýšila z 9,03 na 12,07 percenta na 313­tisíc ľudí.

Vážnosť tripartity naposledy pošramotilo vlaňajšie zvýšenie minimálnej mzdy nad rámec zákonného vzorca, na ktorom sa vláda, odbory aj zamestnávatelia krátko predtým dohodli. No odvtedy nastal vo fungovaní sociálnych partnerov posun – dnes sa už nevedia ani dohodnúť. Konsenzus v súvislosti s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa ani neočakával a novela zákona o kolektívnom vyjednávaní pôjde do vlády s rozporom. Riešenie výhodné pre všetky strany nenašla Hospodárska a sociálna rada SR ani pri určení novej výšky minimálnej mzdy a zmene vo vyplácaní podpory v nezamestnanosti.

The year-on-year drop in the employment rate over the second quarter of this year is the steepest in a decade, said NGO called the Slovak Governance Institute.

Najväčší medziročný prepad zamestnanosti za desaťročie. To je ďalšia jazva, ktorú spôsobila kríza na slovenskej ekonomike v druhom kvartáli tohto roka. Podľa analytikov môže bolieť až do začiatku roka 2011, keď očakávajú zlepšenie na trhu práce.

Najnovšie údaje o vývoji ekonomiky nám dali dôvod na radosť i smútok. Aj keď sa hospodárstvo stále nachádza v hlbokej recesii, rýchlosť prepadu sa v posledných troch mesiacoch spomalila. Podľa Eurostatu naša ekonomika v porovnaní s prvým štvrťrokom dokonca vzrástla o viac ako 2 percentá. Na druhej strane zlou správu je najväčší nárast nezamestnanosti za posledných 10 rokov.

Na Slovensku pracuje o štvrťmilióna menej ľudí ako koncom minulého roka. Tak rýchlo ako klesá ekonomika sa napĺňajú čakárne na úradoch práce. A to nie je všetko, situácia sa má zhoršovať ďalej. Naznačuje to pokračujúci prepad hrubého domáceho produktu.

Celková zamestnanosť na Slovensku klesla podľa Štatistického úradu SR medziročne v 2. štvrťroku o 1,3 %. "Ide o najhorší výsledok v oblasti zamestnanosti za desaťročie, naposledy sme takúto situáciu zažili v roku 2000," uviedol predseda správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Miroslav Beblavý.

Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku tohto roka zmiernila medziročný prepad. Číslo je lepšie ako predpoklady analytikov, ktorí očakávali prepad HDP o približne šesť percent. Podľa analytika však môžme očakávať ešte horšie čísla. Skutočné zmiernenie príde až v poslednom štvrťroku.

Slovenská zamestnanosť klesla v druhom štvrťroku 2009 najviac za posledných desať rokov. Ako informoval Štatistický úrad, znížila sa medziročne o 1,3 percenta, čo znamená, že na Slovensku bolo v období od apríla do júna zamestnaných takmer 2,2 milióna osôb.

Medziročný prepad zamestnanosti v druhom štvrťroku tohto roka o 1,3 % je podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť najväčším prepadom za posledné desaťročie. "Prepad zamestnanosti o 1,3% je veľmi zlou správou nielen pre tisíce ľudí, ktorí stratili alebo stratia prácu, ale aj pre budúce ekonomické vyhliadky celej krajiny," uviedol Miroslav Beblavý z inštitútu. Podľa neho je isté, že situácia na trhu práce sa bude vplyvom krízy ďalej zhoršovať. "Stotožňujeme sa s názormi viacerých ekonomických analytikov, podľa ktorých možno očakávať zhoršenie na trhu práce nielen v tomto roku, ale aj v roku 2010," tvrdí Beblavý.

Medziročný prepad zamestnanosti v druhom štvrťroku tohto roka o 1,3 % je podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť najväčším prepadom za posledné desaťročie.

Na Slovensku je 8 pilotných sociálnych podnikov. Je to tunel alebo užitočná vec? Dozviete sa v diskusii Ivana Štulajtera s Miroslavom Beblavým z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Ľudí bez práce je o desaťtisíce viac ako uvádzajú oficiálne štatistiky. Tvrdí to Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a dodáva, že zlyhávajú aj štátne opatrenia na udržanie či zvýšenie zamestnanosti. Klientelizmus údaje prekvitá v takzvaných sociálnych podnikoch, ktoré majú pomôcť dlhodobo nezamestnaným.

Ďalšie podozrivé tendre, tentoraz v oblasti ministerstva práce už prešetruje už prešetruje Protimonopolný úrad. Ich aktérmi sú sociálne podniky.

Skutočná miera nezamestnanosti na Slovensku dosahuje 14 percent, nie oficiálnych 11,8 percenta. Tvrdí to Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa k týmto informáciám zatiaľ nechcelo vyjadriť.

Približne rok fungujú na Slovensku takzvané "pilotné“ sociálne podniky. Za tento čas sa však okolo nich stihlo nazbierať také množstvo podozrení a otáznikov, akoby boli na svete už roky.

Sociálne podniky, ktoré vlani zriadilo ministerstvo práce z európskych a štátnych peňazí na zamestnávanie znevýhodnených nezamestnaných, vzbudzujú pozornosť skôr kauzami, než svojou činnosťou. Množia sa podozrenia o ich prepojení na vládne strany. Najnovšie preveruje verejné obstarávania v podnikoch Protimonopolný úrad.

Štyri sociálne podniky poskytli Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť cenové ponuky uchádzačov na poskytovanie školení praktických zručností. Potvrdili, že sa uchádzači mohli na cenách dohodnúť.

Skutočná nezamestnanosť na Slovensku je vyššia ako hovoria oficiálne štatistiky. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) tvrdí, že v júni bola nezamestnanosť 14 % a dotkla sa 370-tisíc ľudí.

Skutočná miera nezamestnanosti je na Slovensku výrazne vyššia, ako ukazujú oficiálne štatistiky. Tvrdí to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Podľa jeho výpočtov dosiahla miera nezamestnanosti za jún 14 percent. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny za jún vykázala iba 11,8 percenta.

Sociálne podniky, ako ich vytvorila Ficova vláda, sú predraženým a neefektívnym spôsobom tvorby pracovných miest, spájajúcim sa so straníckym klientelizmom a porušovaním pravidiel súťaže. Tvrdí to Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Skutočná nezamestnanosť na Slovensku podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť dosahuje 14 percent, a nie 11,8, ako ju vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podrobnejšie skúmanie výberu dodávateľov časti služieb pre sociálne podniky potvrdilo, že prostredníctvom štátu a Európskej únie dotovaných organizácií by sa mali obohatiť ľudia blízky vláde.

Skutočná nezamestnanosť na Slovensku podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) dosahuje 14 %, a nie 11,8 %, ako ju vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré patrí pod ministerstvo práce.

Skutočná nezamestnanosť na Slovensku je výrazne vyššia ako vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Tvrdí to Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Privilegované sociálne podniky, ktoré má pod patronátom ministerka práce Viera Tomanová, nominantka Smeru, dostanú od štátu viac ako tri milióny eur na dva a pol roka. Stačí, ak zo svojich peňazí dajú na podnik len päť percent z nákladov, píše sa v stanovisku ministerstva práce.

Národná diaľničná spoločnosť vypísala súťaž na nezávislého znalca. Ten bude kontrolovať firmu, ktorá prevádzkuje elektronické mýto, či si plní záväzky.

Zo snahy o zníženie miery chudoby sa v krízových časoch stáva zápas o jej zachovanie. Keď si súčasná vláda v programovom vyhlásení zaumienila „čo najefektívnejšie znižovať mieru chudoby“, neboli to prázdne sľuby. Len nejasné. Chýbalo vysvetlenie, ktorú mieru chudoby má na mysli. V prípade, že by sa za kľúčový ukazovateľ považovala miera rizika chudoby, o znižovaní nemôže byť reč. Podľa ostatných údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, jej v minulom roku čelilo 11 percent Slovákov, o niečo viac než predtým.

Nezamestnanosť rastie, ale ľudia, ktorí by sa chceli rekvalifikovať, majú smolu. Úrady práce už minuli peniaze na rekvalifikačné kurzy. Na ďalšie si počkajú najmenej niekoľko týždňov.

Riziko chudoby rástlo už aj s vládou sociálneho Smeru. Na okraji sú najmä dôchodcovia a mnohodetné rodiny.Chudobe sa darí aj v čase enormného hospodárskeho rastu. V niektorých skupinách obyvateľstva Slovenska sa začala šíriť oveľa skôr, ako svet zasiahla ekonomická kríza.

Reportáž TV Markíza o sociálnych podnikoch.

Ľudí, ktorí prišli o prácu, pribudlo aj v apríli. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 10,92 percenta. Medzimesačne vzrástla o 0,59 percent, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je nezamestnanosť vyššia o 3,54 percent.

Voľný pád ekonomiky sa pomaly končí. Obava, že po poklese nemusí nasledovať rýchle oživenie, ale namiesto neho obdobie stagnácie alebo veľmi pomalého rozbehu, však núti premýšľať. Zveriť premýšľanie tohto druhu súčasnej vláde by bolo logické, pretože to ona má moc meniť zákony, inštitúcie či rozhodovať o miliardových výdavkoch. V celom verejnom sektore je dnes možno pár ľudí, ktorí majú predstavu a schopnosti prichádzať so zaujímavými nápadmi.

Nárast nezamestnanosti, krachy firiem, problémy ľudí so splácaním hypotéky. To budú v najbližšie mesiace titulkové témy našich novín a otváracie šoty televíznych správ. Hospodárska kríza, na ktorej dno, najmä na Slovensku, ešte nedovidieť, má však okrem prevažujúcich negatív aj zopár plusov. Na nasledujúcich stranách prinášame prehľad, čo sú podľa .týždňa najväčšie plusy a mínusy súčasnej krízy. O jednom pozitíve krízy dnes sotva možno pochybovať: hoci sú vážne ohrozené aj mnohé kvalitné firmy a projekty, končí sa čas nezmyselných vecí, ktoré existovali len vďaka mimoriadne tučným rokom a a ešte tučnejším bublinám na trhu.

Ministerstvo školstva prišlo s ďalším návrhom, ako pomôcť Slovensku v čase hospodárskej krízy. Riešením má byť podpora vedy a výskumu. Tentoraz s priamou podporou podnikom, ktoré s projektmi prídu. Objem podpory by mal dosiahnuť viac než tridsaťtri miliónov eur ročne. O tom, kto ich dostane, bude rozhodovať vláda.

Väčšina protikrízových opatrení vlády pomôže podnikateľom až v budúcom roku. Vyššia nezdaniteľná časť základu dane, úľavy pri účtovných povinnostiach, zvýšenie ceny odpisovaného majetku a rýchlejšie vrátenie dane z pridanej hodnoty. To sú doterajšie opatrenia pre drobných podnikateľov, ktoré vláda urobila v boji proti kríze.Ide o impulzy, ktoré majú pomôcť ekonomike a aspoň pribrzdiť prepad investícií a rast nezamestnanosti. Podnikatelia, posmelení nebývalou ústretovosťou vlády, žiadajú viac.

Zákonník práce a celkovo pracovné právo pracovné miesta netvoria, ale môžu ich vznik obmedziť, ak sú nastavené príliš tuho. Efekty dobrého pracovného práva možno pozorovať najmä v období rýchleho hospodárskeho rastu - vtedy motivujú zamestnávateľov vytvoriť toľko zamestnanosti, koľko len vládzu, namiesto toho, aby zvýšený dopyt riešili inými nástrojmi. Mohlo by sa teda zdať, že riešiť v kríze Zákonník práce je zbytočné a bolo by vhodnejšie sa k nemu vrátiť v okamihu, keď začne slovenská ekonomika opäť stúpať. Nie je to však úplne tak - z politických aj ekonomických dôvodov.

Je kríza správou o stave kapitalizmu? Ako vznikla táto hospodárska kríza? Bude to hlboká kríza ako v 30. rokoch? Môžu vlády niečo zachrániť? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal Miroslav Beblavý v diskusnej relácii Lampa.

V reportáži Televíznych novín TV Markízy sa k hospodárskej kríze vyjadruje Miroslav Beblavý.

Podľa najnovších štatistík prišli v minulom roku o prácu až tri milióny Američanov a v januári sa rady nezamestnaných rozšírili o ďalšie státisíce. V krajine silnie tlak, aby Spojené štáty prestali zamestnávať cudzincov.

Miroslav Beblavý v relácii Analýzy a trendy televízie TA3.

Prinesú opatrenia vlády na zmiernenie dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy na zamestnanosť očakávané efekty?

S hĺbkou globálnej ekonomickej krízy je to oveľa horšie, než sme čakali. Namiesto toho, aby sme skameneli zdesením a čakali, kedy sa cez nás (maličkých) tá obrovská vlna preleje, mali by sme hľadať spôsob, ako to prežiť s čo najmenšími škodami.

Vládny balíček proti nezamestnanosti považujú odborníci za krok správnym smerom. Opatrenia však nepovažujú za dostatočné. Uprednostnili by napríklad zníženie odvodov. V niektorých prípadoch sa obávajú korupcie či diskriminácie.

Dnes už málokto pochybuje o tom, že slovenskú ekonomiku v roku 2009 čaká najslabší hospodársky rast za sedem rokov a prvé zvýšenie nezamestnanosti po piatich rokoch. Pri pohľade na možné riešenia problému zhoda chýba. Pri pokuse o vlastný názor sa odrazím od pondelkového článku Richarda Sulíka v HN. I keď v ňom zbytočne urážal nezamestnaných, pekne poeticky zarámcoval súčasné problémy ako chrípku, ktorú treba pokojne vyležať a zbytočné požieranie rôznych liekov môže situáciu skôr zhoršiť.