Mediálne výstupy

Málo peňazí, nízka kvalita štúdia, nedostatok dobrých učiteľov a prílišná byrokracia sú podľa odborníkov hlavné problémy, ktoré trápia naše školstvo. Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorá je aj poradkyňou premiérky Ivety Radičovej, treba hodnotenie kvality škôl zlepšiť prostredníctvom akreditácie.

Vysoké školy sa snažia získať peniaze rôzne. Aj cez „administratívne poplatky“ pri zápisoch. Každý akademický rok dostanú pri zápise od svojich študentov tisícky eur. „Sumy neodrážajú reálne náklady na tieto služby, ale to, čo si môže vysoká škola zapýtať,“ povedala Renáta Králiková, analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Ešte ako minister rozdeľovanie dotácií na mliečne automaty rozbiehal, teraz ju sám dostal. Ide o bývalého šéfa rezortu pôdohospodárstva Stanislava Becíka, ktorého do vysokej politiky dotiahol predseda HZDS Vladimír Mečiar. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála vo vyspelých krajinách je neprípustné, aby bývalí ministri dostávali štátnu podporu.

Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál si nemyslí, že problémom sú externé audity od súkromníkov. Inštitút v minulosti tiež kritizoval predražené audity, nie však preto, že ich robili súkromníci, ale pre zlé zadania ministerstiev.

Proti názoru Akreditačnej komisie a deň pred demisiou vlády schválil exminister Ján Mikolaj akreditáciu novej katedre pre politologičku, ktorá v STV pravidelne bránila minulú koalíciu. Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že Mikolaj opäť spochybnil Akreditačnú komisiu. „Ministerstvo nemá lepšiu kapacitu posúdiť, či má nejaký program potenciál. Ako na to prišli od zeleného stola? Alebo tam majú paralelnú pracovnú skupinu odborníkov?" pýta sa Králiková.

Dekan Marián Vrabko vysvetľuje po mesiaci pochybné prijatie skupiny daňovákov novou verziou – škola ich podľa neho diskriminovala. Prokuratúra vec vyšetrovať nebude. Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že tieto argumenty neobstoja. „Podmienky na prijatie navrhuje dekan a schvaľuje ich senát. Hovorí teda dekan, že on pripravil diskriminačné podmienky?" pýta sa.

Oblasť školstva bude mať na starosti Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. V politike zamestnanosti bude radiť analytik Ekonomického ústavu SAV Karol Morvay. V oblasti ekonomiky by mal nastúpiť za poradcu analytik M.E.S.A. 10 Ján Marušinec. V rokoch 2004 až 2006 bol riaditeľom odboru rozpočtových analýz ministerstva financií.

Zavedenia predmetu, ktorý by sa venoval podnikaniu, sa pozdáva aj výkonnému riaditeľovi Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctiborovi Košťálovi. Obsah by však rozšíril aj o iné ekonomické oblasti. "Naučiť ich rozumieť ekonomickým výrazom, keď si napríklad berú úver a podobne," skonštatoval pre HN Košťál.

Ako sa darí Slovensku čerpať európske zdroje? Práve prvý rok obdobia rok 2o07 bolo percento čerpania tesne nad 70 percent a záväzky za rok 2008 a 2009 sa pohybovali okolo 8 - 9 percent. Budeme mať čo robiť, aby sme vyčerpali peniaze za rok 2008 a 2009.

Podľa analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej, nie je problém v množstve ľudí prijatých na univerzity. "Máme relatívne menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky aktívnej populácii, než je priemer OECD," argumentuje. Problém vidí v tom, že školy sa tejto masovosti neprispôsobili svojím obsahom.

Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková o prenájmoch bez zmluvy hovorí, že táto situácia pôsobí nepriehľadne, keďže nie je možné sledovať toky peňazí, ktoré poskytovala verejná vysoká škola súkromnej organizácii.

Zavedenie povinnej angličtiny je správny krok, keďže bez tohto jazyka je uplatnenie na pracovnom trhu v SR obtiažne a na pracovnom trhu EU takmer nemožné. Spustenie opatrenia však musí nadväzovať na zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných „jazykárov" na všetkých školách, čo si vyžaduje najmä ich prilákanie späť do školstva.

Tento krok môže priniesť väčšiu slobodu študentom. Možno sa ukáže, ktoré veci boli zaujímavé pre študentov a ktoré pre ľudí, ktorí to realizovali z rozhodnutia školy. Ostáva však otázne, či má štát platiť takéto veci, lebo je to nadštandard.

Potreba znalosti angličtiny je samozrejmá, je to univerzálny jazyk. Naše školstvo by malo poskytnúť každému žiakovi možnosť naučiť sa dobre po anglicky. Bez ovládania tohto jazyka vás dnes už pomaly nikto nezamestná. Keď máte španielčinu a nemáte angličtinu, už ste ťažko zamestnateľný človek.

Nedokonalá reforma Jána Mikolaja (SNS), sporné tendre a zmluvy, či nedostatok učebníc. To je len výber toho, čo podľa analytikov čaká na ministerstve školstva nového šéfa Eugenu Jurzycu z SDKÚ-DS. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála bude nutné, aby nový minister učesal to, čo začal jeho predchodca. „Reforma je vec, ktorú musí riešiť, ale úplne to zastaviť, to sa nedá."

Odobratie nečestne získaných vysokoškolských diplomov nemusí byť také ľahké, ako si budúca vláda predstavuje. Zákon, ktorý chce navrhnúť, bude totiž riešiť skôr ďalšie prípady ako tie, čo sa už stali. Problém bude aj s dokazovaním, keďže vinní nemusia byť iba absolventi so spornými titulmi, ale aj vysoké školy či pedagógovia.

Zlepšiť kvalitu vysokých škôl, ale bez toho, aby sa za štúdium platilo. Taký je cieľ novej koalície v oblasti školstva. Budúca vláda chce dať vysokým školám viac peňazí, podporovať vedu a prilákať sem aj pedagógov svetového mena. Zatiaľ však nie je jasné, odkiaľ chce na to zobrať peniaze.

Voľný čas detí chce štvorica strán vznikajúcej vládnej koalície zaplatiť voľnočasovými poukazmi. Zhodli sa na tom v programových tézach, ktoré zavádzajú aj ďalšiu novinku - centrálny register žiakov, ktorý má zabrániť podvodom s umelým zvyšovaním počtu detí, ktoré navštevujú krúžok.

Na čísle trinásť sa pravdepodobne zastaví počet štátnych tajomníkov v novovznikajúcej pravicovej vláde. Minister a štátny tajomník majú byť z rovnakej politickej strany. Končí sa tak zdanie krížovej kontroly, ktorou predchádzajúce vlády odôvodňovali dvoch až troch tajomníkov na každom ministerstve z rôznych strán.

Budúca vláda má v školstve veľké plány. Potrebovala by však na ne oveľa viac peňazí, ako dostával rezort doteraz. "Dôležitá je politická vôľa. Tá podľa môjho názoru existuje," tvrdí riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál, ktorý sa zaoberá základným a stredným školstvom.

Výmena vlády zatrasie aj stoličkami v štátnych firmách. Čistky môžu prísť hneď po tom, ako si nové strany rozdelia ministerstvá. „Jedna z prvých vecí, ktoré spravíme v rezortoch, ktoré budú patriť pod nás, bude hĺbkový audit, ktorý sa nebude týkať len zmlúv, ale aj personálnych otázok," povedal podpredseda SaS Juraj Miškov. Najvplyvnejších manažérov bude vyberať ministerstvo dopravy, pod ktoré patria železničné podniky, ale aj Slovenská pošta, a tie patria k najväčším zamestnávateľom.

Peniaze z Európskej únie čerpáme pomaly. Môže to vraj ohroziť rozpočet, ktorý sa na peniaze od európskej únie spolieha. Ministerstvo financií to odmieta.

O slovenských vysokých školách nebudú rozhodovať špičkoví odborníci. Dokazuje to správa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, podľa ktorej vláda schválila do akreditačnej komisie profesorov bez medzinárodného renomé. Minister školstva to odmieta, podobne ako výhrady Rady vysokých škôl. Tá má takisto voči novému zloženiu akreditačnej komisie výhrady.

Kabinet dnes schválil piatich nových členov Akreditačnej komisie, dvom predĺžil mandát na ďalšie obdobie. Medzi nováčikmi je aj poradkyňa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča Marcela Gbúrová. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) však o politizácii Akreditačnej komisie, ktorá by mala byť nezávislým poradným orgánom vlády, odmieta hovoriť.

Akreditačná komisia, ktorá má dohliadať na kvalitu vysokoškolského štúdia, sa oslabila a spolitizovala. Jej nové zloženie kritizujú vysoké školy aj odborníci. Podľa návrhu rezortu školstva majú totiž do komisie zasadnúť ľudia, ktorí nedosiahli medzinárodné uznanie. V komisii navyše už nebude nijaký odborník na oblasť matematiky a informatiky. Namiesto neho tam minister Ján Mikolaj (SNS) dosadil človeka s prepojením na vládu.

Slovenské školstvo prešlo v ostatných štyroch rokoch výrazným počtom zmien s deklarovaným cieľom zachytiť svetové trendy a perspektívne dobehnúť krajiny, za ktorými Slovensko v medzinárodných porovnaniach dlhodobo zaostáva. Žiaľ, väčšina krokov nepriniesla očakávané výsledky, ale vniesla do systému viac chaosu a polovičných riešení. Tým vytvorila potrebu ďalších zmien v novom volebnom období.

Papier znesie všetko, hodnotia odborníci na školstvo reformy, ktoré v posledných rokoch pretlačili politici. Zmeny zákonov za posledné štyri roky mali modernizovať výučbu, žiakom dať nové učebnice, učiteľov motivovať novým systémom ohodnotenia. Komplexná kontrola mala roztriediť univerzity.

Twenty years after the fall of communism, a competitive market between public and private universities does not seem to have arrived in Slovakia. Successful private universities are the exception rather than the rule in Slovakia.

A desire for a broad reform in academia that would make Slovak universities perform better in both research and teaching has been voiced by critics and some luminaries of academia for many years.

Na novú slovenskú vládu, ktorá vzíde z júnových volieb, čaká predovšetkým riešenie ekonomických otázok a slovensko-maďarských vzťahov. Aj preto, že od januára bude Maďarsko predsedať Európskej únii.

Rezort školstva pod vedením Jána Mikolaja (SNS) obišiel verejné obstarávanie. Firme Ditec, ktorá bude pre Ústav informácií a prognóz školstva dodávať informačný systém pre regionálne školstvo, priklepol aj zákazku na podobný systém pre vysoké školy. Avšak bez súťaže.

Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) plánoval veľké zmeny. V priebehu štyroch rokov chcel od základov zmeniť učivo pre základné a stredné školy, dopriať dobrým vysokým školám viac peňazí, zatočiť s neporiadnymi školami, čo vyberali čierne peniaze od študentov. Plány mu však nie celkom vyšli.

Na vzdelávanie detí z rómskych osád v internátnych školách, ktoré presadzuje Smer-SD, by bolo oproti nákladom na súčasnu výučbu potrebných asi 217 miliónov eur navyše. Vypočítal to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Na vzdelávanie detí z rómskych osád v internátnych školách, ktoré presadzuje Smer, by bolo oproti nákladom na súčasnu výučbu potrebných asi 217 miliónov eur navyše. Vypočítal to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Je to asi trojnásobok sumy vynaloženej na vianočné príspevky pre dôchodcov. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer) namietal, že sa neplánuje plošné vzdelávanie v internátoch, ale len tri či štyri pilotné projekty.

Jediné gymnázium pre rómske deti v Kremnici má problém s peniazmi. Celoslovenský projekt by zhltol stovky miliónov.

Vláda bojuje proti 25-percentnej nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš budovaním letného kúpaliska. Na stredajšom výjazdovom zasadnutí v Krtíši chce totiž dva mesiace pred voľbami prideliť mestu dotáciu 400-tisíc eur na dostavbu kúpaliska. Premiér plánuje na stredajšom rokovaní z rezervy vlády rozdeliť ešte 1,66 milióna eur - na opravy ciest a škôl.

Spoločnosť Domica Komplex nedostane tak ľahko schválenú dotáciu od štátu. Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá spadá po ministerstvo hospodárstva, eseročke pozastavila vyplácanie peňazí. Stalo sa to tesne po tom, čo HN informovali, že firma dostala dotáciu z rezortu hospodárska na rozvoj cestovného ruchu, zároveň však bola dlžníkom Sociálnej poisťovni.

Od štátu dostali z eurofondov nenávratnú dotáciu, tomu istému štátu pritom dlhujú už dva roky na odvodoch. Eseročka Domica Komplex je medzi zhruba štyridsiatkou firiem, ktoré sa dostali k peniazom na rozvoj cestovného ruchu.

Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, v rámci ktorého môžu firmy požiadať o dotácie, má slúžiť na zníženie nezamestnanosti v krajine. Státisíce eur pritom rezort práce Viery Tomanovej (Smer-SD) "priklepol" aj firmám, ktoré dostávajú od štátu lukratívne zákazky a vykazujú vysoké zisky.

Nezamestnanosť absolventov rozhodne o tom, ktorý odbor sa bude v stredných školách a učilištiach učiť. Vláda, ktorá vzíde po voľbách, v septembri odsúdi časť študijných odborov na zánik.

Do svetového rebríčka 500 najlepších sa nedostala žiadna naša vysoká škola. Podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť máme veľa vyštudovaných ľudí, ale kvalita chýba.

Už len posledné dni zostávajú deviatakom základných škôl, aby sa rozhodli pre tú najvhodnejšiu strednú školu. Dnes a zajtra ešte môžu žiaci riaditeľovi svojej základnej školy odovzdať dve prihlášky na niektoré z 250 gymnázií alebo 500 odborných škôl na Slovensku.

Zaostávajúca kvalita vysokých škôl, rast počtu vysokoškolákov či nedostatočné financovanie a systém prideľovania dotácií. Toto sú podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) otázniky, ktoré visia nad slovenským vysokým školstvom. Ako pripomína inštitút, slovenské vysoké školy pokrivkávajú najmä v kvalite čo do vzdelávania, to do výskumnej činnosti.

Keď za bývalej vlády prepukla aféra kupovania poslancov, zdalo sa, že to nemôže byť horšie. Kauzy vlády Roberta Fica však za obdobím Mikuláša Dzurindu nezaostali. Či politici a im blízki podnikatelia získali viac za tejto alebo bývalej vlády, vyčísliť sa nedá. Dá sa však posúdiť, ako ktorá vláda proti korupcii bojovala. V tomto porovnaní vyhráva Dzurindova. Vláda Roberta Fica podľa analytikov korupcii skôr prospieva, ako s ňou bojuje.

Vysokoškolskí študenti a pedagógovia majú pred sebou nový hlavolam. Prezident Ivan Gašparovič včera odmietol návrh poslancov posielať profesorov na akademický dôchodok až v sedemdesiatke. „Zvýšenie vekovej hranice pre pôsobenie vysokoškolského učiteľa na vysokej škole je len krátkodobým, ale nie efektívnym riešením budúcnosti mladej generácie," odôvodnila hlava štátu vrátenie zákona z dielne Mojmíra Mamojku (Smer-SD) do parlamentu.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) predstavil verejnosti Dvanásť riešení pre kvalitnejšie školy. Odhliadnuc od toho, že publikácia vyšla pod vedením kandidáta do Národnej rady SR za SDKÚ a ide o predvolebný marketing, slovenské univerzity nevyhnutne potrebujú reálnu koncepciu a ťah na bránku.

Chcete získať diplom na prestížnej univerzite a stále ste si nevybrali? Pravdepodobne vám nestačí ponuka slovenských vysokých škôl. V Európskej únii možno nájsť veľa takých, ktoré figurujú v medzinárodných elitných rebríčkoch. A navštevujú ich aj mladí Slováci.

S prihláškou na vysokoškolské štúdium sa poponáhľajte, s koncom marca sa ponuka škôl výrazne obmedzí. Hlavná vlna prihlasovania na univerzity sa skončila s februárom - a koncom marca stredoškoláci prídu aj o druhú veľkú šancou prihlásiť sa tento rok na vysokú školu.

Slovenský premiér Robert Fico miluje publikum bez oponentů. Také proto za poslední čtyři roky debatoval na Slovensku s politickým oponentem jen jednou. A také proto tak rád jezdívá do Česka povzbudit „přítele Jirku". Co se však snaží bratrskému národu namluvit?

Za štúdium atraktívnejších programov si poriadne priplatíte, menej zaujímavé programy, najmä technického smeru, budú zadarmo.