Matúš Sloboda, Denník N│27.6.2018
Argumenty hovoria proti snahe Združenia miest a obcí riešiť príjmy starostov a primátorov.
Autor je odborný asistent Ústavu verejnej politiky, FSEV UK
Pred rokom, na májovom sneme ZMOS, prijal vtedajší premiér Robert Fico požiadavku na štedrejšie odstupné pre dlhodobo slúžiacich primátorov a starostov ako, podľa jeho vlastných slov, „hodenú rukavicu“.
Nateraz odhliadnime od faktu, že starostovia za Smer-SD spravujú približne každú tretiu obec. Pozrime sa na dnešné mzdy primátorov a starostov a koho sa reálne môže vyššie odstupné týkať.
Odmeny za výkon
Skôr ako začneme úvahu o mzdách starostov a primátorov, musíme rozlišovať medzi mestami a malými obcami. Mzdy primátorov miest a obcí, ktoré majú aspoň niekoľko tisíc obyvateľov, nie sú problém, keďže dosahujú výšku minimálne viac ako dvojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve.
Aj „bežní“ zamestnanci dostávajú plat a odmeny. Odmeny sa vyplácajú v dvoch prípadoch – prikáže im to zákon či iný typ nariadenia alebo ich odmeňujú a motivujú za výkon. Oba mechanizmy už dnes fungujú aj v slovenských samosprávach. Pozrime sa najskôr na odmenu ku mzde.
Pred rokom spravil portál Aktualne.sk analýzu o platoch komunálnych politikov a zistili, že mestá zvyšujú základný, zákonom stanovený plat primátora, od 25 do 62 percent, v priemere však o takmer 50 percent. Zákon definuje maximálnu hranicu zvýšenia funkčného platu až o 70 percent.
Dáta hovoria buď o tom, že máme neuveriteľne dobre pracujúcich primátorov a starostov, alebo je, ako tvrdí Martin Kollárik z SGI, táto možnosť zvýšenia platu nepochopená a slúži skôr ako nástoj odmeňovania za lojalitu či naopak oblasť, v ktorej sa prejaví konflikt medzi zastupiteľstvom a starostom. To, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia, naznačuje pomerne častý výskyt zvyšovania platov takmer hneď po voľbách.
Odstupné už dnes
Hlavným argumentom ZMOS za vyššie odstupné pre končiacich primátorov a starostov je odmena za ich náročnú prácu pre obec. Skutočne, v mnohých ohľadoch je ich práca náročná nielen časovo, ale aj rozsahom kompetencií. To paradoxne platí ešte väčšmi pre malé obce s pár sto obyvateľmi, v ktorých je obmedzený administratívny aparát.
Podľa zákona o platových pomeroch starostov a primátorov im prislúcha po skončení funkčného obdobia odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov.
Do roku 2010 platil zákon, ktorý umožňoval odstupné vo výške až šiestich mesačných platov, na trojmesačné odstupné to znížila vláda Ivety Radičovej. Na odstupné nemá nárok napríklad ten starosta, ktorý bol z funkcie odvolaný.
Zle identifikovaný problém
Tomáš Černěnko z Ekonomickej univerzity a tím IFP ukázali v analýze Skrytý poklad v samosprávach, že mzdy starostov malých obcí ani len nedosahujú takú výšku, akú predpokladá zákon. Z dát je zrejmé, že problémom sú predovšetkým obce do 200 obyvateľov, ktoré sú v mnohých prípadoch zadlžené a neschopné poskytovať základné služby pre občanov. Len samotný priemerný mesačný príjem takýchto obcí z podielových daní je často nižší ako úroveň minimálnej mzdy. Nie je preto prekvapením, že starostovia veľmi malých obcí za svoju prácu buď nedostávajú žiaden plat, alebo len symbolickú odmenu.
Argument v prospech odstupného pre starostov to však nie je. V tomto prípade by sa odstupné odvíjalo od mzdy starostu a, samozrejme, aj od obmedzenej finančnej kapacity obce. Symbolický plat by vo výsledku znamenal opäť len symbolické odstupné.
Odstupné za odvahu a vytrvalosť?
Výška mzdy, množstvo kompetencií či prípadné dlhy obce môžu ovplyvňovať motiváciu kandidovať v komunálnych voľbách na pozíciu starostu. Nájsť takýchto kandidátov v malých obciach je zložité, čo dokazujú komunálne voľby v roku 2014. V 18 obciach sa nenašiel žiaden kandidát na starostu a v 43 percentách obcí do 200 obyvateľov nebola žiadna politická súťaž vo voľbách, keďže kandidoval len jeden človek.
V posledných troch voľbách primátorov v 140 slovenských mestách až v 84 percentách prípadov primátor alebo primátorka opätovne kandidovali. Až v polovici z týchto prípadov kandidovali už na svoje tretie funkčné obdobie a dokonca v každom piatom meste kandidovali už na svoje štvrté funkčné obdobie v poradí. Úspešnosť opätovne kandidujúcich primátorov a primátoriek sa pohybuje na úrovni viac ako 70 percent.
Podľa logiky ZMOS by nárok na šesťmesačné odstupné po troch funkčných obdobiach mal každý piaty primátor alebo primátorka. Vzhľadom na nižšiu politickú súťaž v malých mestách bude toto číslo na celkom Slovensku ešte vyššie.
Uvidíme či Peter Pellegrini, tak ako Robert Fico, zodvihne rukavicu do novembrových komunálnych volieb v roku 2018. Argumenty však skôr hovoria proti tejto iniciatíve ZMOS. Mechanizmy odmeny za výkon sú nadužívané, odstupné do výšky trojmesačného platu existuje už dnes, čo môže drvivá väčšina zamestnancov na dobu určitú len ticho závidieť.